[autor: Calvin Freiburger]
„Progresívny“ magazín Fast Campany uverejnil video rozhovor, v ktorom výkonná riaditeľka Planned Parenthood [pozn.prekl: liberálna medzinárodná organizácia pre plánované rodičovstvo], Dawn Laguensová, vysvetlila ako táto organizácia, sebazvaná „značka mladých”, používala nové technológie s cieľom propagovať „budovanie empatie” rôznymi spôsobmi, obzvlášť cez VR – t. j. virtuálnu realitu. Tento marketing sa určite vryl do pamäte, i keď iba zo zlých dôvodov.
Vytvorili sme vo virtuálnej realite film s názvom Across the Line [Cez čiaru], ktorý dáva ľuďom možnosť vžiť sa to kože pacientky, ktorá sa snaží pretlačiť cez dav protestujúcich, aby sa dostala na dohodnuté stretnutie. Je to naozaj silná skúsenosť, pretože sa z toho vykľuje to situácie, kde sa vám ľudia vyhrážajú večným zatratením v jazere ohňa alebo vás nazývajú, ako jednu z najmilších vecí, „odpornou jezábelskou feministkou” (a tiež inak). Takýto zážitok v skutku zvýši vašu empatiu a vašu vôľu postaviť sa proti tým, ktorí takýmto utláčaným osobám zamedzujú prístup k zdravotnej starostlivosti, ale najmä k potratu.
Zvyšovanie empatie prostredníctvom vizuálnych pomôcok? Ak sa vám to zdá povedomé, je to preto, lebo práve pro-liferi sa snažia donútiť lekárov vykonávajúcich potrat, aby ženám ponúkli ultrazvukové obrázky. Je ale zvláštne, že Laguensovej „empatizujúca“ organizácia takmer nikdy nesúhlasí s tým, aby boli ženám tieto obrázky ukázané a silno namieta, aby to bolo vyžadované zákonne.
Dawn Laguensová nechce, aby matky videli svoje deti, ktoré táto organizácia doslova zabíja; napriek tomu chce viac empatie v potratových debatách. To dáva zmysel.
Ale jej súcit sa po pozretí Across the line nezdá taký presvedčivý. Webstránka tohto filmu hovorí, že je v ňom použitá kombinácia „reálneho audio záznamu zozbieraného z protestov, scén so scenárom a dokumentárnych záberov,“ ktoré, zdá sa, napovedajú viac o tom, že táto neidentifikovaná žena túžiaca po potrate je herečka a nie pacientka, ktorá naozaj zakusuje traumu, o ktorej hovorí.
Ukazuje sa, že použitie skutočných pro-liferov namiesto precízne vykonštruovaných karikatúr bola ich prvá strategická chyba. Vo filme vidíme túto „pacientku“ a jej priateľa ako idú autom na potratovú kliniku okolo davu pro-liferov, ktorí kričia a držia transparenty. Tento pár zastavuje auto a muža, ktorý k nim priskočil, sa pýtajú na cestu do správnej budovy.
Z tohto muža sa vykľuje jeden z „pouličných“ poradcov a nie je ani z ďaleka taký „zastrašujúci“, ako by ste si mohli predstaviť.
Hovorí im, že to nie je „zdravotnícka klinika“, ale miesto, kde sa vykonáva 20-30 potratov denne. Následne sa ju snaží presvedčiť, aby zmenila názor, jeho tón hlasu je pevný, ale príjemný; znie ako by bol na pokraji plaču, čo sa dá opísať iba ako stelesnenie skutočnej empatie:
Pozrite, je tu jedno miesto dole na tejto ulici; je veľmi bezpečné... prosím, dovoľte mi vás tam zobrať. Prosím. Pozrite, viem, že s niečím bojujete, však? Ale nechcem vidieť ako si ublížite. Robím to už osem rokov. Robím tu vonku na uliciach poradenstvo už osem rokov a vidím ženy, ktoré idú dovnútra na potrat, sú presne ako vy a o dve hodiny vyjdú von a mnohé z nich sú zranené a zlomené. Nepoznám vašu situáciu, ale existuje pre vás ako ženu a matku oveľa dôstojnejšia voľba.
Vodič namieta, že voľba nechať si zabiť dieťa je dôstojná a ... nuž, nevieme ako mu poradca odpovedal; je len počuť stlmené slová „budem sa za vás modliť“, pretože obrazovka sa v tomto bode stmaví.
„Toto je tá najhoršia vec, ktorú teraz potrebujem vidieť,“ hovorí falošná pacientka po stmavení obrazovky. Možno si uvedomili, že milá a zapálená výzva tohto staršieho gentlemana voči jej blahu nie je až taký horor, aký chceli filmom zachytiť a pridali radšej následnú prestieranú traumatizujúcu reakciu.
Následne film ukazuje kompiláciu audio záznamov - „domnele z protestom naprieč Spojenými štátmi.“ Obsahuje viacero v skutku hnusných vecí – „si fľandra“, „možno ťa mali potratiť tvoji vlastní rodičia“, „Boh ťa zničí“, a pod. Taktiež je tam niekoľko úplne rozumných vecí ako „nemá aj tvoje dieťa práva?“ a iné otvorene náboženské zatratenia, proti ktorých použitiu radia mnohé skupiny pouličných poradcov.
Je ale zaujímavé... že tento audio záznam nie je doprevádzaný video zábermi týchto protestujúcich. Je vložený do úst virtuálnych ľudí, ktorí sú spravení v grafike na štýl počítačových hier, ktorá by sa už desať rokov dozadu zdala priemerná.
Aký bol kontext tých protestov? Boli to vôbec pro-liferi, ktorí niečo z toho povedali? To nevieme. Pôvodné zábery týchto protestov sa nikde na webstránke filmu alebo na YouTube stránke Planned Parenthood neobjavili (na rozdiel od napríklad vyšetrovaní Live Action, z ktorých je mnoho záberov uverejnených bez skrátenia a úprav a tak si ich zistenia môže každý nezávisle overiť). V prípade tohto filmu máme iba slovo Planned Parenthood, ktorému musíme veriť.. a oni by nám predsa nikdy neklamali, že?
Pravdou ale je, že Dawn Laguensová veľmi dobre vie, že pro-liferi ukazujú svoju empatiu voči ženám každý deň – či už podporovaním alternatív k potratom alebo odhaľovaním všetkých spôsobov, ktorými sa jej biznis na týchto ženách priživuje. Celá jej téza o empatii nie je ničím iným ako lacným marketingovým trikom s úmyslom odviesť pozornosť od jej úplného nedostatku empatie s nenarodenými obeťami potratov.