Pravá oddanosť Svätopeterskému stolcu je pre duchovný život kresťana nevyhnutná, avšak dnes existuje „falošná oddanosť“ pápežovi, ktorá vyžaduje, aby ho „vždy všetci poslúchali, bez ohľadu na to, o čo ide“, povedal nedávno renomovaný cirkevný historik Roberto de Mattei na zhromaždení katolíkov v blízkosti Chicaga.
Na konferencii 2018 Catholic Family News vyzval de Mattei laikov aj duchovenstvo, aby oponovali „teologickým omylom pápeženstva (v zmysle prehnaného uctievania pápeža ako osoby)“ a žili „pravú oddanosť pápežstvu“:
„Pravá oddanosť Svätopeterskému stolcu nespočíva v uctievaní si človeka, ktorý zastáva toto miesto, ale v láske a úcte k poslaniu, ktoré Ježiš Kristus odovzdal Petrovi a jeho nástupcom.“
Profesor de Mattei prednášal katolíkom zo všetkých kútov sveta na rozličné témy, vrátane kolegiality, rezignácie pápeža Benedikta XVI a tvrdenia, že pápež František upadol do bludu a už nie je viac pápežom.
Prvoradá je poslušnosť voči Bohu
Jadrom de Matteiho asi hodinovej prednášky bola naliehavá výzva ku katolíkom, aby otvorene pomenovali duchovných, ktorí protirečia stáročnej náuke Cirkvi: „Len oponovať chybám však nestačí; musíme vedieť odvážne povedať ´Svätý Otče, vy prvý ste zodpovedný za zmätok v dnešnej Katolíckej cirkvi. Svätý Otče, vy prvý zodpovedáte za bludy, ktoré dnes kolujú v Cirkvi.´
Pápeženstvo (prehnané uctievanie pápeža ako osoby) pokladá pápeža za „nového Krista“. Zastáva stanovisko, že „nás nemusí nič znepokojovať“ a že pápež „len dopĺňa dogmy svojich predchodcov, čím ich prispôsobuje zmenám doby“. Títo prehnaní uctievači pápeža ako osoby „podvádzajú sami seba“ a „chlácholia“ svoje svedomie názorom, že pápež má „vždy pravdu, aj keď to čo hovorí, protirečí jeho predchodcom“.
„Kritériom rozlišovania toho čo je katolícke od toho čo je nekatolícke, v skutočnosti vždy bola a stále je tradícia Cirkvi. Tradícia bola pred pápežom, a nie pápež pred tradíciou. Inak sa stáročné magistérium Cirkvi nahrádza „súčasným“ magistériom, ktoré má „svoje vlastné pravidlá viery, založené na autorite subjektu (osoby), a nie na objektívne odovzdávanej pravde. Poslušnosť voči pápežovi má svoje hranice, dané prirodzenými a Božími zákonmi, ako aj spomínanou tradíciou Cirkvi, ktorej má byť pápež strážcom, a nie tvorcom.“
Katolíci nemôžu mlčať
Profesor de Mattei, ktorý prehovorí aj na LifeSiteNews’ Roman Life Forum v máji 2018, poukázal aj na to, že katolíci nemôžu reagovať na krízu v Cirkvi tým, že podľahnú „katakombskej“ mentalite. Nemôžu „utiecť z bojiska v domnení, že prežijú bez boja“. Kresťan jednoducho nemôže zanechať svoj postoj ´bojovníka´. „Urobiť z mlčania pravidlo správania sa ... by bolo chybou. Takýmto mlčaním by sme sa previnili.“
Kto má teda pozdvihnúť hlas a čo treba urobiť? Profesor de Mattei povedal, že zodpovednosť nepadá iba na plecia bežných katolíkov, ale aj na kardinálov, ktorí si tým že mlčia, „neplnia svoju povinnosť“. Zodpovednosť padá aj na plecia emeritného pápeža Benedikta.
„Politika mlčania sa stáva väzením pre mnohých konzervatívcov. Teraz nastal okamih, kedy treba prehovoriť. Infiltrácia modernistickej ideológie do Cirkvi predstavuje vlastne ´ohavnosť spustošenia´ v Ríme. Katolíci sa musia postaviť proti tejto infiltrácii s patričnou razantnosťou, nie so sarkazmom, neúctou, zatrpknutosťou, či pýchou.
Je pápež katolícky?
Profesor de Mattei sa s LifeSiteNews podelil aj o svoj názor na historicky ojedinelú rezignáciu pápeža Benedikta. Je „nesprávne“, keď sa o Benediktovi hovorí ako o emeritnom pápežovi. Citujúc kardinála Brandmüllera uviedol, že „kanonické právo neuznáva postavenie emeritného pápeža“. Tým, že sa Benedikt stále oblieka do bieleho pápežského rúcha a stále býva vo Vatikáne, „vyvoláva rozpaky“. Zdá sa, akoby bol presvedčený, že je stále pápežom. Je však nemožné mať dvoch pápežov. Úrad pápeža sa nedá rozdeliť; môže byť iba jeden Kristov námestník.“
Profesor de Mattei otvoril aj čoraz závažnejšiu a dôležitejšiu otázku – či je pápež František ešte stále pápežom. Citoval mnohých odborníkov, ktorí naznačujú, že František upadol do herézy, a povedal: „Musíme pripustiť, že pápež sám podporuje a propaguje omyly a bludy v Cirkvi. Ale tak, ako strom môže ešte nejaký čas žiť aj keď mu niekto poškodí alebo utne korene, tak môže nejaký čas trvať aj právomoc ... aj po upadnutí do herézy. Ježiš Kristus uznáva právomoc aj osobe heretického pontifika, až kým Cirkev nerozhodne o výsledku.“
De Mattei ďalej uviedol, že „pápeža nemôže nikto zbaviť funkcie“, iba kardináli môžu principiálne „rozpoznať a vyhlásiť, že pápež, keďže upadol do herézy, je zbavený svojho úradu“. Kým k takému niečomu dôjde, dodáva profesor, musia katolíci ľuďom objasniť, že pápež František, žiaľbohu, propaguje herézu. František však, tak či onak, nestratí svoj úrad, pokiaľ sa heréza jasne nedokáže a nerozšíri. A to sa zatiaľ ešte nestalo“.
Uchvátenie moci v Ríme
Profesor de Mattei potom prešiel ku skutočnostiam, ktoré keď sa objavia, majú varovať katolíkov v súvislosti s vedením Cirkvi pápežom Františkom.
„Musíme byť opatrní, keď sa rozpráva o ´bergogliánskej cirkvi´ alebo o ´novej Cirkvi´. Cirkev dnes totiž „okupuje“ duchovenstvo, ktoré zrádza, či deformuje Kristovo posolstvo; táto Cirkev však nemôže byť nahradená žiadnou inou. Existuje totiž len jediná Katolícka cirkev, v ktorej takéto duchovenstvo spolunažíva rozpačito a roztrieštene, podľa rozdielnej teológie a filozofie. Správnejšie je potom hovoriť o ´bergogliánskej teológii´, ´bergogliánskej filozofii´, a ak niekto chce, o ´bergogliánskom náboženstve´, či ´neverectve´.“
A pokračuje: „Neexistujú dve Cirkvi, ale iba jedna Cirkev. Je to síce Cirkev, do ktorej sa votreli aj zlé smery a trendy, no stále je to Cirkev, ktorú viditeľne spravuje Kristov námestník pápež František, ktorého voľbu nespochybnil žiadny kardinál.“ Profesor v závere vyzýva katolíkov, aby sa zjednocovali okolo „spoľahlivých a dobrých kňazov“ v rámci tejto jedinej Cirkvi.
Asistovanie pri samodeštrukcii Cirkvi
Čerpajúc zo svojich rozsiahlych vedomostí z histórie Cirkvi vysvetlil profesor de Mattei, ako podpora decentralizácie a kolegiality pápežom Františkom podrýva pápežstvo. Pripomenul svojim poslucháčom, ako v Prvom Vatikánskom koncile zvíťazili ultramontanisti (obhajujú centralistické záujmy Katolíckej cirkvi a pápeža aj proti záujmom štátov a národov; pozn. prekl.) a ako skutočnými protagonistami Druhého Vatikánskeho koncilu boli liberálni katolíci, ktorí sa okrem iného usilovali o transformáciu „monarchickej a hierarchickej konštitúcie Cirkvi na demokratickú a parlamentnú štruktúru“.
Profesor poukázal na to, že presne o toto sa teraz pokúša pápež František. Chce ohlásiť „polycentrickú alebo viaczložkovú cirkev“, v ktorej sa bude pápežstvo „chápať ako forma služby, ktorá bude v službách iných cirkví, pričom sa zriekne právomoci prvenstva Petrovho úradu.“
De Mattei pokračuje a upozorňuje, ako sa takýto názor na pápežstvo bije s tým, čo sa už celé veky odovzdáva z pokolenia na pokolenie. Pápež nemá rovnaké postavenie ako ostatní biskupi.
„Ježiš Kristus totiž zveril poslanie spravovať Cirkev Petrovi, hneď po svojom Zmŕtvychvstaní. Preto demokratizovať Cirkev a redukovať ju na čisto sviatostný rozmer znamená premeniť ju z Cirkvi, ktorá má právomoci, iba na Cirkev, vysluhujúcu sviatosti, na Cirkev spoločenstva.“
Ba čo viac, dodáva profesor, zničiť prvenstvo Petrovho úradu znamená v podstate dosiahnuť to, o čo sa nepriatelia Krista usilujú celé stáročia, pretože „si veľmi dobre uvedomujú, že toto prvenstvo v sebe zahŕňa viditeľný základ Mystického Kristovho Tela“.