Alfie.jpg

Sudca citoval pápeža Františka, aby zdôvodnil ukončenie života dieťaťa

255
Milko Kostovič
Kultúra smrti

Sudca v Británii zdôvodnil svoje rozhodnutie odpojiť dieťa od respirátora, proti želaniam jeho katolíckych rodičov, citovaním nedávneho kontroverzného prejavu pápeža Františka. 

Rodičia Alfieho Evansa, 21-mesačného bábätka s tajomnou chorobou, dostali 20. februára od najvyššieho súdu zničujúci úder, keď sudca Anthony Hayden rozhodol, že respirátor dieťaťa má byť vypnutý.

20-ročná Kate Jamesová a 21-ročný Tom Evans bojovali s detskou nemocnicou Alder Hey v Liverpoole od júna 2017. Po prijatí do nemocnice v decembri 2016 sa začal Alfieho stav zhoršovať a nemocnica začala tlačiť na rodičov, aby odpojili svoje dieťa od prístrojov. 

Vo svojom písomnom rozhodnutí sudca Hayden uznal dôležitosť katolíckej viery rodičov dieťaťa, keď povedal, že "je dôležité, aby sa tieto presvedčenia posudzovali v širokom spektre relevantných faktorov" vo vzťahu k "najlepším záujmom" Alfieho.

Sudca Hayden potom citoval otvorený list pápeža Františka z novembra 2017 adresovaný Pápežskej akadémii pre život pre zdôvodnenie núteného odpojenia Alfieho životnej podpory. Povedal:

Postavenie Rímskokatolíckej cirkvi je niekedy nepresne charakterizované v prípadoch týkajúcich sa týchto ťažkých etických otázok. Dokument pána Mylonasa je otvoreným listom Jeho Svätosti pápeža Františka adresovaný Pápežskej akadémii pre život z novembra 2017. Vo svojom posolstve pápež František vyzval na "väčšiu múdrosť" pri hľadaní rovnováhy medzi lekárskou snahou o predĺženie života a zodpovedným rozhodnutím odmietnuť liečbu, keď smrť sa stane nevyhnutnou. V jeho liste sa uvádza, že neprijatie alebo pozastavenie neprimeraných opatrení môže zabrániť príliš horlivej liečbe. Nedovolil by som si tieto výňatky akokoľvek prikrášľovať...

Podstatná časť listu pápeža Františka, ktorú použil sudca Hayden na zdôvodnenie svojho záveru, hovorí o morálnej tolerancii k pozastaveniu liečby z dôvodov dôstojnosti pacienta. V liste pápeža Františka stojí:

Dnes je tu potrebná väčšia múdrosť kvôli pokušeniu trvať na liečebných postupoch, ktoré majú silné účinky na telo, no niekedy neslúžia integrálnemu dobru tejto osoby. Približne pred 60 rokmi uviedol pápež Pius XII. v pamätnom prejave anestéziológom a odborníkom na intenzívnu starostlivosť, že neexistuje žiadna povinnosť uchýliť sa za každých okolností k akémukoľvek liečebnému postupu a že v niektorých špecifických prípadoch je prípustné upustiť od jeho používania. Preto je morálne oprávnené rozhodnúť sa neprijať alebo prestať s terapeutickými opatreniami, ak ich použitie nespĺňa etickú a humanistickú normu, ktorá by sa neskôr nazývala "primeranou mierou pri používaní liekov". Špecifickým prvkom tohto kritéria je, že zvažuje "očakávaný výsledok s prihliadnutím na stav chorého a jeho fyzické a morálne rezervy. Umožňuje teda rozhodnutie, ktoré je morálne kvalifikované ako pozastavenie "horlivej" liečby. Takéto rozhodnutie zodpovedne pripúšťa obmedzenia našej smrteľnosti, akonáhle je jasné, že odpor je márny. "Tu nie je vôľa spôsobiť smrť; iba sa akceptuje neschopnosť jej zamedziť." Tento rozdiel v perspektíve obnovuje ľudskosť pri sprevádzaní umierajúceho, zatiaľ čo sa nepokúša ospravedlniť znemožňovanie života. Je jasné, že neprijatie alebo pozastavenie neprimeraných opatrení znamená zabrániť horlivej liečbe; z etického hľadiska je to úplne iné než eutanázia, ktorá je vždy nesprávna, pretože zámerom eutanázie je ukončiť život a spôsobiť smrť. Netreba dodávať, že tvárou v tvár kritickým situáciám a v klinickej praxi je často ťažké hodnotiť faktory, ktoré zohrávajú úlohu. Na určenie, či je klinicky vhodný lekársky zákrok skutočne primeraný, mechanické uplatňovanie všeobecného pravidla nie je dostatočné. Je tu potrebné dôkladné rozlíšenie morálnej dilemy, prítomných okolností a zámerov zainteresovaných. Pri starostlivosti a sprevádzaní daného pacienta treba vziať do úvahy osobné a vzťahové prvky v jeho/jej živote a smrti - čo je nakoniec posledný moment v živote - aby náležali ľudskej dôstojnosti. 

Sudca Hayden vo svojom rozhodnutí nariadiť odpojenie Alfieho respirátora reflektoval vyššie zdokumentované časti listu pápeža Františka na zdôvodnenie svojho záveru:

Pokračujúce poskytovanie dýchania, za okolností, ktoré považujem za márne, momentálne ohrozuje Alfieho budúcu dôstojnosť a nerešpektuje jeho autonómiu. Som presvedčený, že ďalšia podpora dýchania už nie je v najlepšom záujme Alfieho.

Toto nebolo prvý krát, keď sa použil list pápeža Františka na zdôvodnenie rozhodnutí vládnych úradov pozastaviť život-zachraňujúce opatrenia. Len v poslednom decembri protestujúci bojovali proti zákonu o eutanázii v Taliansku keď uviedli, že tento pápežov list oslabil odhodlanie niektorých katolíckych politikov, aby proti nemu hlasovali.

Citujúc tie isté časti listu pápeža Františka, ktoré boli priblížené vyššie, denník New York Times dospel k záveru, že: "pápež František neočakávane posilnil vyhliadky tohto zákona." V článku od New York Times sa ďalej píše: 

Zástancovia zákona použili slová pápeža na odmietnutie katolíckych kritikov poznamenajúc, že František iba zopakoval dlhoročné učenie Rímskokatolíckej cirkvi, keď povedal, že jej náuka o posvätnosti života neospravedlňuje horlivú liečbu na umelé predlžovanie života.

Encyklika pápeža Jána Pavla II. z roku 1995 definovala eutanáziu:

Eutanázia v prísnom slova zmysle je chápaná ako konanie alebo opomenutie, ktoré samo osebe a úmyselne spôsobuje smrť s cieľom odstrániť všetko utrpenie.

Svätý Otec potom vysvetlil, že existuje rozdiel medzi eutanáziou, ako ju práve definoval a rozhodnutím zriecť sa alebo prerušiť to, čo nazval "agresívnym lekárskym ošetrením". Povedal:

Eutanázia sa musí odlíšiť od rozhodnutia o odmietnutí takzvaného "agresívneho lekárskeho ošetrenia", inými slovami, lekárskych postupov, ktoré už nezodpovedajú skutočnej situácii pacienta, buď preto, že sú v súčasnosti neprimerané k očakávaným výsledkom, alebo preto, že nadmerne zaťažujú pacienta a jeho rodinu. V takýchto situáciách, keď je smrť jednoznačne bezprostredná a nevyhnutná, môže človek svedomito "odmietnuť formy liečby, ktoré by zabezpečili len neisté a náročné predlžovanie života, pokiaľ však nie je v podobných prípadoch prerušená normálna starostlivosť k chorej osobe".

V tejto súvislosti pápež Ján Pavol II. tvrdo odsúdil eutanáziu ako čin, ktorý je v rozpore s prirodzeným právom. 

Berúc do úvahy tieto rozdiely, v súlade s magistériom mojich predchodcov a v spojení s biskupmi Katolíckej cirkvi, potvrdzujem, že eutanázia je závažným porušením Božieho zákona, pretože sa jedná o úmyselné a morálne neprijateľné zabitie človeka. Táto doktrína je založená na prirodzenom práve a odvoláva sa na písomné slovo Božie, odovzdáva sa cirkevnou tradíciou a vyučuje sa všeobecným a univerzálnym magistériom. 

Hoci sa to môže zdať podobné tomu, čo napísal pápež František vo svojom liste Pápežskej akadémii pre život a môže to vyzerať ako zdôvodnenie rozhodnutia sudcu v prípade Alfieho a zákonodarcov v Taliansku, je mimoriadne dôležité poznamenať, že pápež Ján Pavol II. ďalej rozlišoval medzi "medicínskym postupom" a prirodzenými prostriedkami na zachovanie života. 

V roku 2004 pápež Ján Pavol II. hovoril k skupine lekárov v Ríme:

Chcel by som zvlášť zdôrazniť, ako podávanie vody a jedla, aj keď je poskytované umelými prostriedkami, vždy znamená prirodzené prostriedky na zachovanie života a že sa nejedná o lekársky úkon. Toto používanie by sa v princípe malo považovať za bežné a primerané a ako také za morálne záväzné, pokiaľ a až kým sa nedosiahne jeho správnosť, čo v konkrétnej veci spočíva v poskytovaní výživy pacientovi a zmierňovaní jeho utrpenia. 

Napriek tomu, že pápež Ján Pavol II. nezmieňuje respiráciu na pomoc pľúcam pri udržiavaní toku kyslíka, táto metóda nie je invazívnejšia alebo nepohodlnejšia než umelé spôsoby poskytovania výživy a vody. 

Dr. Paul Byrne, bývalý prezident Katolíckej lekárskej asociácie a spoluautor prvých neonatálnych respirátorov, pre LifeSiteNews povedal: "Respirátor vháňa vzduch do priedušnice a väčších vzduchových priechodov. Podporuje dýchanie iba u živého človeka. Kyslík prechádza z pľúc do krvi, potom cirkuluje do všetkých buniek, tkanív a orgánov, následne sa vytiahne oxid uhličitý späť do pľúc, aby sa vydýchol. Dýchanie sa vyskytuje iba vtedy, keď je prítomný život." Dr. Byrne dodal: "Respirátor je podobný prívodnej trubici. Tieto trubice podporujú život iba v prípade živej osoby. Odpojiť respirátor od Alfieho by privodilo smrť."

Vo vyhlásení Jána Pavla II. k lekárom je jasné, že argument, čo znamená eutanázia opomenutím, by sa rovnako vzťahoval aj na použitie respirátora:

Povinnosť poskytovať "normálnu starostlivosť u chorých v takýchto prípadoch" (1) v podstate zahŕňa použitie výživy a hydratácie (2). Zhodnotenie pravdepodobnosti na základe zhoršujúcich sa šancí na zotavenie, keď vegetatívny stav trvá viac než rok, nemôže eticky odôvodňovať prerušenie alebo zastavenie minimálnej starostlivosti o pacienta vrátane výživy a hydratácie. Smrť hladom alebo dehydratáciou je v skutočnosti možná iba dôsledkom ich pozastavenia. V tomto zmysle sa stáva, ak sa urobí vedome a dobrovoľne, skutočnou a náležitou eutanáziou opomenutím. 

Katechizmus katolíckej cirkvi je jasný v otázke obmedzení civilných úradov. Odsek 2235 hovorí, že "nikto nemôže nariadiť alebo ustanoviť niečo, čo je proti dôstojnosti osôb a proti prirodzenému zákonu". Ako ustanovil pápež Ján Pavol II., medzi eutanáziu sa zaraďuje úmyselné opomenutie poskytovania základných potrieb na zachovanie života a odsúdil eutanáziu ako zločin proti prirodzenému zákonu. Sudca Hayden ale prostredníctvom súdneho príkazu rozhodol, aby nevinnému dieťaťu odobrali základné potreby nevyhnutné na zachovanie života, a to proti vyslovenej vôli jeho rodičov. 

Faktom je, že poskytnutie respirátora nie je komplikovaným alebo príliš zaťažujúcim postupom a rodičia mali dostatočné finančné krytie, aby si dieťa vzali domov a sami sa o neho postarali. Žiadosti rodičov, aby si vzali svoje dieťa domov, boli všetky zamietnuté. 

Bohužiaľ, okrem poskytnutia morálnej podpory katolíckym zákonodarcom v Taliansku pre prijatie legislatívy v prospech eutanázie, vyhlásenia pápeža Františka teraz pomohli aj štátnym úradom pri prekonávaní práv a želaní rodičov, aby sa mohli postarať o svojho syna. Priamym výsledkom je, že malý chlapec čoskoro zomrie.