Vatican_Pope_59991.jpg-86a44.jpg

Spôsob informovania pápeža o dianí v Cirkvi je pod tlakom zmien kvôli „prešľapom“ v Čile

526
Jakub Betinský
Kultúra života

[autorka: Nicole Winfield]

 

Do akej miery je pápež František informovaný o tom, čo sa deje v početnej jeden a pol miliardovej Katolíckej cirkvi?

 

Táto otázka neprestáva rezonovať najmä po tom, ako budil pápež dojem úplnej nevedomosti o čilských škandáloch sexuálneho zneužívania. Toto zlyhanie poriadne okorenilo jeho návštevu v krajine a prispelo k zmene pohľadu na vec o stoosemdesiat stupňov. A toto všetko nasledovalo len krátko po tom, ako pápež nečakane a bez vysvetlenia odvolal rešpektovaného manažéra vatikánskej banky.

 

Problém informovanosti pápeža vystúpil do popredia aj po tom, ako bol sám obvinený z neuvedomovania si toho, že jeho diplomati „zapredávajú“ podzemnú Katolícku cirkev v Číne kvôli osobnému prospechu.

 

Teraz niektorí pozorovatelia diania vo Vatikáne váhajú, či má pápež František dostatočný prístup ku kvalitným informáciám a ako vyzerá spôsob jeho informovania, ktoré potrebuje ako svetový líder. Alebo sa pýtajú, či sa František spolieha skôr na svoje inštinkty a informátorov, ktorí mu podávajú neoficiálne informácie.

 

Počas päťročného pôsobenia v úrade si František vytvoril neformálnu paralelnú informačnú štruktúru, ktorá často protirečí oficiálnym vatikánskym zdrojom. Patrí k nej skupina vplyvných poradcov tvorená deviatimi kardinálmi stretávajúca sa vo Vatikáne každé tri mesiace. Táto skupina má pápežove ucho k plnej dispozícii. Pápež je však tiež pravidelne informovaný najvyššími vatikánskymi kruhmi.

 

No koncom januára musel Vatikán obhajovať spôsob informovania pápeža Františka hlavne vzhľadom na jeho ponímanie citlivých udalostí v Číne. Tlačová kancelária Svätého stolca trvá na tom, že František venuje dostatočnú pozornosť vyjednávaciemu procesu v Číne a že bol dôsledne informovaný jeho poradcami. Zároveň vraj plne súhlasil s tým, čo si o záležitostiach myslí jeho štátny tajomník.

 

„Preto je prekvapujúce a smutné, že ľudia v Cirkvi predpokladajú pravý opak. Živí to len zmätok a spory,“ povedal hovorca Vatikánu Greg Burke.

 

František radšej býva vo vatikánskej ubytovni Santa Marta ako v Apoštolskom paláci. Tam môže mať svoje dvere otvorené v akúkoľvek hodinu a jeho priatelia, informátori a poradcovia tam majú ľahší prístup, aby mu podávali správy aj mimo oficiálnych zdrojov.

 

„Problémom však je, že je obeťou ‚syndrómu Santa Marty‘,“ povedal Massimo Franco, komentátor talianskeho denníka Corriere della Sera. „Pápež si tam želá bývať pre to, lebo nechce mať informácie ‚prefiltrované‘ cez štátneho tajomníka. No druhá strana mince je tá, že sa k nemu dostávajú aj nepravdivé a nie vždy presné správy.“

 

V Santa Marte sa pápež sám rozhoduje, čomu sa bude venovať, telefonuje vo svojom mene a sám si spravuje svoj kalendár návštev. Často bez povedomia o protokole vatikánskeho úradu. Nepozerá televíziu, nesurfuje na internete, no pravidelne číta rímsky denník Il Messaggero a výber zo správ o dianí mimo Vatikánu.  

 

Niektoré informácie dostáva sprostredkované osobne, iné na papieri zhromaždené a pripravené pre neho v červenej koži zviazanom fascikli uloženom na vrátnici Santa Marty, prinesenom švajčiarskymi gardami a odovzdanom jednému z dvoch pápežových osobných asistentov.

 

František má dvoch hlavných „vrátnikov“: monsignora Yoannisa Lahazi Gaida, egyptského kopta v minulosti pracujúceho na vatikánskom štátnom sekretariáte, a monsignora Fabiana Pedacchia, argentínskeho kňaza, ktorého František ešte ako arcibiskup v Buenos Aires poslal do Ríma v roku 2007.

 

Jeho blízkym pracovníkom je aj prefekt pre pápežskú domácnosť, monsignor Georg Gaenswein, ktorý má na starosti priebeh audiencii a rozhoduje o tom, kto sa môže s pápežom osobne stretnúť po jeho pravidelnej týždennej generálnej audiencii v stredu.

 

Niekedy sa však pápežom stáva, že ich niektorý z ich najbližších spolupracovníkov sklame: napríklad v známom prípade pápež Benedikt XVI. sňal exkomunikáciu z biskupa popierajúceho Holokaust. Pritom by iba po chvíľke pátrania na internete zistil, že biskup je presvedčený, že nacistické plynové komory sú len mýtom.

 

František sa spolieha na svoj úzky kruh priateľov ešte viac ako jeho priamy predchodca. Robí tak už od začiatku svojho pôsobenia v Argentíne a aj ako jezuita, čo mu dodáva šmrnc povesti, že vie, čo sa vo svete deje.

 

Dokáže byť naviac nesmierne tvrdohlavý po tom, ako si už raz vytvorí svoj názor na základe informácii , ktoré sa k nemu dostali. Stalo sa tak aj v nedávnom prípade, keď odvolal rešpektovanú „dvojku“ vatikánskej banky, Giulia Mattiettiho, ktorý dostal padáka koncom minulého roka a to bez vysvetlenia.

 

V následnom vianočnom príhovore k vatikánskym úradom František nešetril zamestnancov Vatikánu, ktorí boli vytlačení mimo diania hovoriac, že „sa mylne prehlásili za mučeníkov systému držiaceho pápeža ‚v temnote‘.

 

No prihliadnuc na čilský škandál sexuálneho zneužívania kňazom bol František prinútený priznať, že nie len že urobil chybu, ale možno mal naozaj zatemnený zrak.

 

Koncom januára Vatikán oznámil, že František poslal do Čile najvyššieho vatikánskeho vyšetrovateľa sexuálnych zločinov, aby sa bližšie pozrel na biskupa obvineného z krytia kňaza, ktorý je v krajine notoricky známy ako pedofil. František doteraz vytrvalo bránil biskupa Juana Barrosa, no pri svojej návšteve v Čile zmenil názor po tom, ako sa do Vatikánu dostali najčerstvejšie informácie, zmienil sa Burke.  

 

František vyzeral, že vôbec nevedel o obetiach sexuálneho zneužívania kňazom Fernandom Karadimom, o ktorého zločinoch podľa všetkého Barros vedel roky. Vraj ich dokonca videl na vlastné oči, no neurobil nič. Jedna z jeho obetí, Juan Carlos Cruz, dokonca proti nemu svedčil na súde.

 

No zdá sa, že sa táto informácia k pápežovi nedostala – a to viedlo k jednému z najväčších prešľapov Františkovho päťročného pôsobenia v úrade. Žiadal si „dôkazy“ Barrosovej viny za krytie Karadimových zločinov. Povedal, že bez nich sú také obvinenia čistými „klebetami“.

 

František sa však neskôr za to čiastočne ospravedlnil. No i počas jeho letu späť do Ríma 21. januára povedal, že je presvedčený o Barrosovej nevine, ale je otvorený vypočuť si kohokoľvek s ďalšími informáciami o prípade.
 

V tejto situácii by mal byť pápež informovaný jeho ambasádorom v Čile, ktorý ako ostatní vatikánski vyslanci píše denné šifrované správy vatikánskemu štátnemu sekretariátu. Pápež tieto správy číta každé ráno. Vypočul si aj správy od miestnej cirkevnej hierarchie, ktorá ho hromadne navštívila vo februári 2017.

 

Na prinášanie informácii o Čile má František k dispozícii jedného z deviatich poradcov z radov kardinálov, kardinála Francisca Errazuriza, arcibiskupa zo Santiaga na dôchodku. Errazuriz svedčil, že neverí Karadimovým obetiam a odložil vyšetrovanie až do momentu, kým nebol prinútený tento prípad opäť otvoriť po tom, ako obete vystúpili s obvineniami aj na verejnosti.

 

Mohlo sa teda stať, že niekto, kto neveril obetiam alebo chcel ochrániť Barrosa, „odfiltroval“ svedectvá obetí z procesu informovania pápeža, či spochybnil ich dôveryhodnosť ešte pred tým, ako sa vôbec dostali k pápežovi.

DISKUSIA k článku