shutterstock_54885145.jpg

Cirkev hovorí jedno. Moje svedomie nesúhlasí. Takže čo mám robiť?

488
Milko Kostovič
AltKAT

Čitateľ tohto blogu mi nedávno napísal nasledujúcu správu:

Miloval som vaše knihy o kresťanskej mystike a tichu ... Vo svojich knihách píšete o dôležitosti byť súčasťou komunity veriacich. Nebol som nábožensky vychovaný a nebol som ani pokrstený. Takže neexistuje spoločenstvo, na ktoré by som sa mohol obrátiť. Niekoľkokrát som sa už skoro pridal ku Katolíckej cirkvi, ale stále som cítil, že to nedokážem ... kvôli zneužívaniu, postaveniu žien, postoju k homosexuálom atď. No stále ma to ťahá k Cirkvi. Vedeli by ste mi poradiť? A ak sa môžem opýtať, ako sa vyrovnávate s vecami v Katolíckej cirkvi, s ktorými nesúhlasíte (ak nejaké existujú)? 

Ďakujem za túto otázku. Myslím, že sa jedná o problém, s ktorým zápasia mnohí ľudia. 

Keď som sa prvýkrát začal vážne zaujímať o to, ako sa stať Katolíkom (bolo to v roku 2004), bol som v podobnej situácii. Vychovaný ako Protestant, opustil som Protestantizmus v 90. rokoch a strávil som sedem rokov spoznávaním rôznych odtieňov neopohanskej a Wicca spirituality, no nakoniec som pocítil, že tieto cesty sú pre mňa mŕtve. Neskôr, po zmysluplnej ceste do Írska koncom roka 2003, som sa začal vracať ku kresťanskej mystike a čoraz viac ma priťahoval Katolicizmus.  

No existovali tu otázky, v ktorých som sa s Cirkvou nezhodoval. Tak som sa vybral za najbližším pastorom Katolíckej cirkvi. Láskavý sedemdesiatnik o. Greg ma privítal vo svoj úrade a počúval ma trpezlivo, keď som rozprával o svojom príbehu a podrobne som vysvetľoval svoje obavy: Myslel som si, že Cirkev by mala svätiť ženy a ženatých ľudí; myslel som si, že katechizmus nemá pravdu v tom, že homosexualita je objektívne neusporiadaná; myslel som si, že je pre Cirkev nekonzistentné podporovať "prirodzené" rodinné plánovanie a zároveň odsudzovať "umelú" antikoncepciu (napokon kalendáre a bazálne teplomery sú rovnako ľudské ako kondóm alebo diafragma), a zatiaľ čo obdivujem konzistentnú životnú etiku Katolicizmu, tak som si myslel, že spôsob, akým mnoho Katolíkov požadovalo kriminalizáciu potratov, ale dívali sa bokom, pokiaľ išlo o otázky hospodárskej alebo spoločenskej nespravodlivosti, bol pokrytecký. 

Dokončil som zoznam svojich obáv, keď som povedal: "Takže ak vstúpim do Cirkvi, obávam sa, že budem zlý Katolík."

Kňaz napokon povedal. "Carl", povedal láskavo, "svedomito nesúhlasiť s Cirkvou neznamená, že ste zlý Katolík."

To bol pre mňa zlomový moment. Ako som sa začal rozprávať s ostatnými Katolíkmi, kňazmi a laikmi, v priebehu rokov som zistil, že mnohí Katolíci majú rovnaké problémy. Je tu aj nádherná kniha, ktorú napísal benediktínsky mních, s názvom Why You Can Disagree and Remain a Faithful Catholic (Prečo môžete nesúhlasiť a zostať verným Katolíkom, pozn. prekladateľa), skúmajúca mnohé z týchto problémov.

kniha

Bohužiaľ, v Cirkvi počuť veľa hlasov - nielen medzi biskupmi, ale aj blogermi, rečníkmi a obľúbenými autormi - ktoré zjavne hovoria niečo ako "musíte absolútne súhlasiť so všetkým, čo učí Cirkev, inak nie ste žiadnym Katolíkom." Skutočnosť je však iná. Keby každý Katolík, ktorý nesúhlasil s Cirkvou v jednej či druhej veci, mal zajtra odísť, v nedeľu by bolo veľa prázdnych lavíc a prázdnych pokladničiek. 

Takže čo robíme?

Pretože existujú otázky svedomia, nenájdete odpoveď, ktorý by vyhovovala všetkým. Ale myslím, že pre každého, kto sa snaží rozpoznať, či sa má stať Katolíkom, platí, že otázka musí začať s vierou a s Bohom.

Pre mňa je len jeden dôvod stať sa Katolíkom: a to je či, a kedy sme zistili, že Katolícka viera je naša najlepšia cesta duchovného rastu, ktorý pokračuje v reakcii na Božiu lásku. 

Keď som bol študentom v RCIA (proces, keď sa dospelí stávajú Katolíkmi), môj katechét (učiteľ) jeden deň povedal: "Nikdy som nehovoril s pápežom a veľmi som sa nerozprával ani s biskupom. No s Bohom hovorím každý deň a snažím sa ho počúvať." To neznamená, že pápež alebo biskupi sú nedôležití. No najdôležitejší je vzťah s Bohom.

No musíte byť Katolík (alebo iný kresťan) aby ste mali vzťah s Bohom? Niektorí ľudia si môžu myslieť, že to nie je dôležité. Ale kresťanstvo nesúhlasí. Ježiš bol veľmi jasný v tom, že nasledovať ho znamenalo milovať iných ľudí rovnako ako to znamenalo milovať Boha. "Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania... To je moje prikázanie, aby ste sa milovali navzájom, ako som ja vás miloval," vyhlásil. Ježiš tiež vyzval kresťanov, aby si navzájom umyli nohy. Mnohé Cirkvi (vrátane Katolíkov) to robia symbolickým spôsobom v noci pred Veľkým piatkom, no my tak máme robiť stále, teda máme žiť svoju vieru tým, že milujeme a slúžime našim sestrám a bratom. Cirkev je komunitou, ktorá sa venuje práve tomu, a preto potrebujeme Cirkev.

Je to už viac ako 13 rokov, kedy som mal toto stretnutie s o. Gregom, a teraz som katechét, takže je zaujímavé, ako sa kruh uzavrel. Áno, stále zápasím s niektorými aspektmi cirkevného učenia. No naučil som sa, že Cirkev kladie veľký dôraz na to byť pravdivý k svojmu svedomiu, a preto si myslím, že keď si uvedomíme, že máme ťažkosti s niektorými učeniami, musíme túto záležitosť svedomito preskúmať - úprimne sa snažiť pochopiť, prečo Cirkev učí, čo robí, a tiež chápať hodnoty a názory, ktoré ma vedú k tomu, že nesúhlasím s istými učeniami. Inými slovami, neuspokojujte sa s reflexívnou reakciou, ale radšej buďte zbožný a láskavý pri formovaní (alebo pretváraní) našich názorov a hodnôt.

Katolíkom napokon nie som kvôli učeniu Cirkvi o antikoncepcii, homosexualite, ekonomickej nespravodlivosti alebo konzistentnej životnej etike. Som Katolík, pretože verím v Boha a verím tomu, čo Cirkev učí o tom, kto je Boh a ako nás Boh miluje. Bol by som veľmi podozrievavý voči niekomu, kto by sa chcel stať Katolíkom, pretože by on alebo ona súhlasila so všetkými učeniami Cirkvi o otázkach ako sexualita alebo ekonómia - ale vôbec by sa o Boha nezaujímal. Cítil by som sa však veľmi komfortne, ak by som mal povzbudzovať niekoho, kto skutočne túži po Bohu, hoci by si dotyčný nebol istý, čo robiť s cirkevnými učeniami o sociálnych či morálnych témach. Zdá sa mi, že takéto osoby skutočne reagujú na volanie Ducha Svätého, hoci vstup do Cirkvi pre nich nemusí byť vždy jednoduchý. 

Takže dovoľte, aby som skončil príspevok tým, že budem reagovať na čitateľa, ktorý mi adresoval vyššie spomenutú otázku. Katolícka cirkev nie je dokonalá. To by nemalo byť pre nikoho prekvapením, lebo ľudia sú hriešnikmi: sme omylní, zraniteľní a robíme chyby. To rovnako platí pre nasledovníkov Ježiša ako pre všetkých ostatných. Rôzni ľudia môžu zápasiť s rôznymi aspektmi cirkevného učenia alebo praxe. Takže to, čo chcem povedať,bude rovnako platiť pre niekoho, kto je liberál, konzervatívec, progresívec alebo tradicionalista, autoritár či libertarián. Cesta ku Katolicizmu znamená zaoberať sa organizáciou, ktorá je nielenže nedokonalá, no je aj omylná a každý, kto vám povie iné, má fantastické videnie Cirkvi (Cirkev má svoj vlastný jazyk bezchybnosti, neomylnosti, ktorý niektorí ľudia interpretujú, že "Cirkev je dokonalá", no v skutočnosti to znamená presvedčenie Cirkvi, že jej základné učenie je pravdivé). Preto ak sa chcete stať Katolíkom, musíte mať jasno v tom, čo vás ťahá k Cirkvi a s čím vo svedomí nesúhlasíte alebo čo nedokážete akceptovať. Keď spoznáte viacerých Katolíkov, zistíte, že práve toto je to tajomstvo, ako byť šťastným a zdravým Katolíkom. Existuje mnoho z nás, ktorí zostávajú v Cirkvi, pretože nás Cirkev duchovne živí a vyzýva nás, aby sme rástli v našej reakcii na lásku Božiu a boli viac súcitní a milujúci k svojim blížnym a dokonca i k svojim nepriateľom. Ale "súčasťou úsilia" zostáva byť jasným v tých spôsoboch, kedy zápasíme s nedokonalosťami Cirkvi, ako aj s cirkevným učením, ktoré nedokážeme prijať - verím, že pri tom zostaneme zbožní, milosrdní a svedomití. 

Carl McColman

 

 

DISKUSIA k článku