Burke.jpg

Kardinál Burke: ‘Zmätok a omyly´ lídrov Katolíckej cirkvi môžu byť znamením konca časov

914
Zuzana Smatanová
Neutral

„Zmätok, rozdelenie a omyly v rámci Katolíckej cirkvi, pochádzajúce od jej pastierov aj na tých najvyšších miestach naznačujú, že už sme možno na ´konci časov´“, povedal americký kardinál Raymond Burke vo svojom príhovore v Louisville v štáte Kentucky, kde sa konalo „Fórum o náuke Cirkvi“, a dodal, že podľa jeho názoru je táto doba „reálne a zjavne apokalyptická“.

„Svet, ale aj Cirkev, prežíva v súčasnosti najnáročnejšie obdobie celej svojej histórie. V tak očividne chaotických kultúrnych podmienkach sa oprávnene obávame globálnej konfrontácie, ktorej výsledkom však môže byť jedine zničenie a smrť pre mnohých. Je jasné, že súčasná situácia vo svete nemôže takto pokračovať ďalej bez toho, aby neviedla k absolútnemu zničeniu.“ Kardinál Burke, jeden z popredných odborníkov na kánonický zákon, poukazuje na to, ako sa silám zla, ktoré prijíma za svoje spustošená západniarska kultúra, darí teraz infiltrovať aj do Cirkvi, pričom prechádzajú z pastierov na ovečky. 

„Zmätok a omyly, ktoré privádzajú kultúru ľudstva iba k smrti a zničeniu, vstupujú diabolským spôsobom aj do Cirkvi, ktorú to k tejto kultúre potom priťahuje bez zjavného poznania vlastnej identity a poslania, bez potrebnej jasnozrivosti a odvahy ohlasovať evanjelium života a Božiu lásku tejto radikálne posvetštenej kultúre.“

Ako príklad citoval nedávnu poznámku predsedu Biskupskej konferencie Nemecka, kardinála Reinharda Marxa, ktorý povedal, že legalizácia „manželstiev“ osôb rovnakého pohlavia v Nemecku nie je hlavným problémom Cirkvi; namiesto toho by sa vraj mala zaoberať tým, čo Marx nazýva intoleranciou voči osobám, trpiacim príťažlivosťou k rovnakému pohlaviu.

 

Mlčanie pastierov

Raymond Burke, jeden zo štyroch kardinálov, ktorí podpísali dubiu, s požiadavkou na pápeža Františka o objasnenie nejasností a nejednoznačností v jeho náuke, povedal, že existuje množstvo pastierov, ktorí už nevedú veriacich, im zverených, v pravde. „Mnohí pastieri o situácii, v ktorej sa Cirkev ocitla, mlčia, alebo sa zriekajú jednoznačnosti náuky Cirkvi práve kvôli zmätku a omylom v nej, čím však ešte účinnejšie prispievajú k celkovému kolapsu kresťanskej kultúry.“

Burke okrem iného naznačil, že pre neho je jasným signálom že Cirkev zlyháva vo svojom poslaní to, že už nemusí čeliť nepriateľským útokom svetských médií: „Pred časom istý rímsky kardinál skonštatoval ako dobre, že svetské médiá už viac neútočia na Cirkev, ako sa o to urputne snažili počas pontifikátu pápeža Benedikta XVI. Podľa mňa je však práve mlčanie svetských médií znakom, že Cirkev zlyháva vo vydávaní jasného a odvážneho svedectva svetu o spáse.“ Spomenul aj to, ako svetské médiá stavajú tých, čo sú verní nemennej náuke Cirkvi, proti pápežovi Františkovi a jeho „pastoračnej“ agende pre Cirkev. Kardinál Burke obviňuje „svetské hlasy“ z propagovania pápeža Františka ako „revolučného reformátora, ktorý sa ujíma reformy Cirkvi tým, že ju vytrháva z tradície, zo zásad viery (regula fidei) a zo zodpovedajúceho pravidla zákona (regula iuris).

„Čo sa týka častých výrokov pápeža Františka, akosi sa ujalo všeobecné presvedčenie, že každé jeho vyhlásenie je náukou, či magistériom Cirkvi. Masmédiá si vždy chcú spomedzi jeho výrokov pochopiteľne vybrať také, ktoré by naznačovali, že Cirkev prechádza revolúciou a radikálne mení svoju náuku v súvislosti s kľúčovými otázkami viery, a najmä morálky.“ 
  


´Pápežský úrad ako modla´

Kardinál Burke poznamenáva, že pápež vôbec nepomáha tejto situácii, keď „takmer vždy, či už počas interview v lietadle, pre noviny alebo len v spontánnych poznámkach rôznym skupinám ľudí, rozpráva hovorovým štýlom. Katolíci, ktorí chcú zostať verní v pravde Kristovi a Cirkvi, ktorú On založil, sa musia naučiť rozlišovať medzi slovami, ktoré hovorí pápež ako bežný človek a slovami, ktoré hovorí pápež ako námestník Ježiša Krista na zemi. Pápež často rozpráva ako bežný človek a ešte aj v dokumentoch, ktoré najmä v minulosti predstavovali slávnostnejšiu náuku, on sám jasne konštatuje, že nepodáva náuku magistéria, ale iba svoje vlastné myšlienky. Tí však, čo si zvykli na pápežov odlišný spôsob vyjadrovania, by chceli z každého jeho výroku urobiť súčasť magistéria.“

Kardinál Burke svojho času nazval aj kontroverznú Amoris Laetitia z roku 2016 „osobnou reflexiou pápeža“, a nie „aktom magistéria Cirkvi“. Túto apoštolskú exhortáciu totiž rôzni biskupi a kardináli okrem iného interpretujú ako dovolenie rozvedeným a civilne znovuzosobášeným katolíkom, žijúcim v cudzoložstve, prijímať sväté prijímanie. A takáto interpretácia odporuje nemennej náuke Cirkvi. Kardinál uviedol, že odlišovať medzi „tým, čo hovorí pápež ako bežný človek a čo hovorí ako Kristov námestník na zemi“, je rozhodujúce pre preukazovanie „náležitej úcty“ Petrovmu úradu a zároveň pre zotrvanie v pravde nemennej náuky katolíckej viery.

„Bez tohto odlišovania totiž ľahko môžeme stratiť úctu k úradu pápeža alebo nás to zvedie k názoru, že ak nesúhlasíme s osobnými názormi rímskeho pontifika, musíme prerušiť svoje spoločenstvo s Cirkvou“, upozorňuje kardinál Burke a zároveň varuje katolíkov pred pádom do ´modloslužby voči úradu pápeža´, v ktorej by sa každé jeho slovo považovalo za dogmu, „aj keby bolo v rozpore so slovami samotného Krista, v tomto prípade napríklad so slovami o nerozlučiteľnosti manželstva“.

Každé vyhlásenie pápeža sa, podľa Burkeho, musí chápať „v kontexte s nemennou náukou a praxou Cirkvi, inak prenikne do Cirkvi zmätok a rozdelenie, čo nesmierne poškodí duše veriacich a veľmi uškodí evanjelizácii sveta. Veriaci nemôžu ľubovoľne uznávať teologické názory, ktoré protirečia náuke, obsiahnutej v Svätom Písme a posvätnej tradícii, potvrdenej magistériom, aj keby takýmto názorom Cirkev dopriala sluch a neopravovali by ich pastieri Cirkvi, ktorí sú inak povinní tak robiť.“ Kardinál dôrazne varuje katolíkov, ktorí môžno prežívajú úzkosť nad súčasnou situáciou v Cirkvi,

„aby v túžbe po vytvorení lepšej Cirkvi ani len nepomysleli na schizmu (rozkol), to jest na odlúčenie od Katolíckej cirkvi, ktorej hlavou je pápež. Rozkol je vždy a všade nesprávnou a zlou vecou. Je ovocím svetského spôsobu zmýšľania; názoru, že Cirkev je v našich rukách namiesto v rukách Krista. Cirkev dnes najviac potrebuje očistu od akéhokoľvek svetského zmýšľania“.

 

Ako prekonať krízu

Kardinál Burke predkladá praktický spôsob, ako majú katolíci, usilujúci sa o vernosť vo viere, reagovať na súčasnú krízu v Cirkvi:

  • Majú sa modliť a prosiť o vzrastanie vo viere v nášho Pána Ježiša Krista, „ktorý je pre nás živý v Cirkvi, nikdy nezlyháva v jej vedení a ktorého „učenie je nemenné“.
  • Majú pozornejšie študovať náuku viery, obsiahnutú v Katechizme Katolíckej cirkvi, a byť pripravení brániť túto náuku proti každej falošnej náuke, ktorá by rozleptávala ich vieru a následne aj jednotu celej Cirkvi.
  • Na spoločných stretnutiach si „prehlbovať svoju vieru a jeden druhého v nej navzájom povzbudzovať“.
  • Utiekať sa pod ochranu Preblahoslavenej Panny Márie a prosiť ju o jej materinský príhovor.
  • Pravidelne, každý deň, vzývať o pomoc a príhovor sv. Michala Archanjela (najmä v boji proti zlým duchom)
  • Denne prosiť o pomoc sv. Jozefa, najmä pod jeho titulom v litániach ako ´postrach zlých duchov´; prosiť ho o „pokoj pre Cirkev, o jej ochranu pred akoukoľvek formou zmätku a rozdelenia, čo je vždy dielom satanovým“.
  • Modliť sa za pápeža; prosiť sv. Petra o príhovor za neho.
  • Modliť sa za kardinálov Cirkvi, aby boli „opravdivými pomocníkmi Svätého Otca pri výkone jeho úradu“.
  • Zostať pokojní a vyrovnaní pre vieru v Krista, ktorý nedovolí, aby „pekelné brány“ premohli Jeho Cirkev.
  • Chrániť si svoju dôveru v Petrov úrad a zachovávať lásku k nástupcovi sv. Petra, pápežovi Františkovi.

 

Kardinál Burke zdôrazňuje, aby sa katolíci neznepokojovali, či táto doba je apokalyptická alebo nie, ale aby zostali verní a s odvahou veľkoryso slúžili Kristovi v Jeho mystickom Tele, ktorým je Cirkev. My už totiž vieme, že posledná kapitola tejto doby je už napísaná; je to kapitola o víťazstve Krista nad hriechom a jeho najsmrtonosnejším ovocím – večnou smrťou. A je na nás, aby sme spolu s Kristom do nej prispeli svojou vernosťou, odvahou a veľkorysosťou ako Jeho spolupracovníci, ako opravdiví Kristovi bojovníci. Je na nás stať sa dobrými a vernými služobníkmi, ktorí očakávajú príchod svojho Majstra, svojho Pána“.

 

DISKUSIA k článku