Minulý týždeň rokovali britskí poslanci o tom, či by sa trojročné deti v Británii mali učiť prijímať transgender kamarátov a skúmať svoj vlastný rod pomocou rozprávkových kníh, v ktorých vystupujú obojpohlavné tučniaky.
Skupina rodičov však hovorí, že vek troch rokov je príliš nízky na to, aby [sa v ňom] riešili rodové otázky, a že deti sú už aj tak preťažené neúčinnými sociálnymi posolstvami.
Výboru britského parlamentu o ženách a rovnosti (členstvo: 10 poslankýň a jediný poslanec) prišli tieto požiadavky od Spoločnosti pre výskum rodovej identity a rodové vzdelávanie (The Gender Identity Research and Education Society, skr. GIRES). Táto skupina lobuje za transgender osoby a ako jedna z mnohých skupín za práva transgender osôb hovorí o všetkom: od transgender osôb vo väzenskom systéme až po zločiny z nenávisti proti transgender obetiam, ktoré sa riešia na súdoch.
Britská tlač zareagovala práve na transgender tučniakov. Niekoľko celoštátnych denníkov s radosťou zverejnilo plnofarebné ilustrácie z doposiaľ neznámej série Pinguin Land (Krajina tučniakov).
Tieto knihy sú nástrojom GIRE, ktorým sa chcú zamerať na materské školy a jasle. Dali si záležať, aby boli čo najroztomilejšie: obojpohlavným tučniakom dali mená ako Tom a Polly, aby im tak každé dieťa mohlo [priradiť] akékoľvek pohlavie. Máme sa teda na čo tešiť.
„Počty veľmi malých detí, ktoré menia [svoj rod] na základnej škole, sa rýchlo zvyšuje, takže sa treba informáciám a uisteniam venovať v počiatočnej fáze,“ uvádza svedectvo GIRE.
Argumentovali tým, že školy dostatočne nereagujú na to, čo oni označili za rastúci počet „zmien pohlavia“ žiakov. (Začiatkom roka nadácia Národnej zdravotnej služby Tavistock and Portman Trust predložila tvrdenie, že podľa Národnej zdravotnej služby sa v posledných šiestich rokoch počet detí s rodovou dysfóriou mladších ako 11 rokov zvýšil štvornásobne, z 19 na 77. V roku 2014 mali tiež 47 pacientov, ktorí mali menej než šesť rokov.)
„Ministerstvo školstva,“ uviedlo GIRE, „nebýva nadšené zo zahŕňania atypického vývoja rodovej identity do vzdelávacieho programu. Školy sa mu zvyčajne snažia vyhnúť a robia tak až dovtedy, kým sa nestretnú so zmenou pohlavia mladého človeka. Malo by sa to však zahrnúť do všetkých úrovní učebných osnov a malo by sa oslavovať rovnako ako iné chránené charakteristiky.“
Knihy zdobia ilustrácie zobrazujúce obojpohlavných vtákov s jedno- alebo dvojriadkovými povzbudivými popismi opisujúce priateľov a rodičov, ktorí prijímajú mladých tučniakov, ktorí sa priznávajú k svojmu „skutočnému“ pohlaviu. Typická epizóda znázornená dvomi obrázkami vyzerá takto: „Rodina si daného jedinca vypočuje a rozhodne sa, že sa mýlila. Urobili to najlepšie, čo mohli, no až teraz vedia, že toto je Tom.“
Hovorca Ministerstva školstva uviedol, že tento materiál (ktorý sa už použil), je primeraný veku. „V našom štatutárnom odporúčaní je jasné, že mladí ľudia,“ povedal novinárom, „nech je už ich rozvoj sexuality akýkoľvek, potrebujú cítiť, že sexuálna a vzťahová výchova je pre nich relevantná, a že je citlivá voči ich potrebám.“
Dozorná skupina rodičov ParentsOutloud hovorí, že taký nízky počet študentov meniacich svoje pohlavie nie je dôvodom na to, aby sa celý systém opatrovateľských služieb, jasieľ a škôlok zideologizoval transgender témami. Sťažovali sa na „zaťažovanie“ detí problémami, ktoré nie sú pre deti v predškolskom veku podstatné. „Ak takýto problém vznikne, keď budú staršie, venujte sa tomu potom.“
Zakladateľka skupiny, Margaret Morrisseyová, sa domnieva, že učitelia by mali počkať, kým tieto otázky vznesú samotní študenti. Je skeptická, pretože školy sa už o zmenu správania pokúsili a zlyhali pri tom. „Poskytli sme im sexuálnu výchovu a počet tehotenstiev maloletých z roka na rok rastie. Rozprávali sme deťom o protidrogovej výchove a [teraz] máme vážne problémy s drogami. Povedali sme im o pití a cigaretách a [teraz] máme viac detí s problémami s alkoholom a fajčením .“
Online pripomienky k tučniakom s premenlivým pohlavím odzrkadľovali podobný skepticizmus. Barry Whittingham napríklad uviedol: „Niekedy premýšľam nad tým, či by týmto ľuďom nedávalo zmysel aj to, keby by som si častým a dôrazným trieskaním hlavy o stenu privodil správne množstvo poškodenia mozgu.“
Niekto s užívateľským menom „Vencedor“ sa pýtal: „Ak moja dcéra povie: ,Som dievča,‘ prečo by som mal miasť jej zmysel pre identitu slovami: ,Ak chceš, môžeš sa zmeniť na chlapca, budem ťa aj tak milovať?‘“ „Isaac“ svojimi slovami zašiel ešte ďalej od cesty politickej korektnosti: „[Je to] vzdelávanie o perverznosti a hlúposti. Z nejakého dôvodu sa človek rodí s jedným pohlavím. Namiesto toho, aby sa snažil byť skrytým homosexuálom alebo lesbičkou, si má na to zvyknúť.“