V článku o nedávno zosnulom potratárovi Dr. Williamovi Rashbaumovi, vykonávajúcom potraty vo vysokom štádiu tehotenstva (písalo sa o ňom tu), sa autorka Rebecca Paleyová vyjadrila, že neskoré potraty sú nebezpečnejšie ako skoré, rovnako je náročnejšie ich vykonať bezpečne. To však nie je dôvod, prečo ich mnoho potratárov nechce robiť. (Článok odzrkadľuje situáciu v USA. Hoci na Slovensku je po 12. týždni tehotenstva umelý potrat zakázaný, niektoré výnimky ho tiež umožňujú, pp.)
Technická náročnosť však nie je dôvodom, prečo mnohí lekári nechcú vykonávať potraty v druhom trimestri. Čo im robí starosti je, že s pokračujúcim tehotenstvom sa plod čoraz viac podobá na narodené bábätko...
Predstavte si to sami. Autorka ďalej pokračuje:
Zákrok je obludný, to dosvedčí hocikto, kto ho videl, vrátane Rashbauma. Jedna z jeho bývalých praktikantiek si pamätá, ako sa pozerala na potrat vyvolaním pôrodu na dobre vyvinutých dvojičkách počas jedného horúceho letného dňa. Sústredene sa priblížil a metodologicky vyťahoval plody kúsok po kúsku z matkinej maternice, ignorujúc zhrozený šepot asistujúceho personálu. „Sú to dvojičky. Sú to dvojičky,“ šepkali si medzi sebou. Praktikantka prudko zareagovala, utekala domov a zvracala. Pýtala sa sama seba: „Je toto správne?“
A potom:
Rashbaum odpudzuje od seba ľudí svojimi podráždenými a despotickými spôsobmi, ale ostatní lekári sú radi, keď tam je, aby urobil prácu, ktorú oni robiť nechcú.
Potrat vyvolaním pôrodu je zákrok, ktorý pro-liferi označujú za „potrat rozštvrtením,“ pretože pozostáva z rozkúskovania dieťaťa lekárskymi kliešťami.
Môžeme iba dúfať, že táto praktikantka si bude pamätať na hrôzu, ktorú videla a nikdy nebude chcieť robiť potraty. Článok neuvádzal, prečo bola vtedy na klinike. Či tam prišla s úmyslom sama sa stať potratárkou alebo to bolo iba zadanie. Dúfajme, že sama nebude nikdy taká zatvrdená, aby štvrtila nenarodené deti.
Mám podozrenie, že by nebola jediná, kto by takto reagoval na potrat. Stavil by som sa, že väčšina ľudí, vrátane väčšiny podporovateľov potratov, by bola zhrozených, keby videli potrat rozštvrtením. Pohľad na kúsky nenarodených detí, ktoré sú násilne vyťahované so ženského tela, je hrôzostrašný. Možno keď praktikantka videla ohavnú realitu, sama si vyberie nerobiť potraty.
Pro-liferi potrebujú publikovať príbehy a zážitky z prvej ruky ohľadom neskorých potratov. Z osobnej skúsenosti som pri rozhovoroch na túto tému zistil, že väčšina ľudí, vrátane pro-choice ľudí nevie, že potraty v neskorom štádiu sú povolené, tým menej, aké sú hrôzostrašné.
Keď je teraz internet dostupný toľkým ľuďom, pro-liferi skutočne nemajú žiadne ospravedlnenie, aby nešírili fakty o neskorých (ale aj skorších) potratoch. Môžu vyvesiť linky na pro-life články na Facebooku, poslať informácie o potratoch nezaujatým kamarátom, dávať príspevky na online fóra. To je iba niekoľko vecí, ktoré môžu pro-liferi urobiť, aby šírili pro-life posolstvo. Realita toho, čo sa skutočne deje pri neskorom potrate, je najlepším argumentom proti nim. Toto je jedna z výhod pre pro-liferov pri pokusoch dosiahnuť zákaz potratov rozštvrtením.
Vždy, keď verejnosť bude počuť slová „potrat rozštvrtením,“ objaví sa jej živý obraz potratového zákroku v neskorom štádiu tehotenstva. Neexistuje nič, čím by pro-choice obhajcovia mohli protirečiť pri slove „rozštvrtenie“ použitom na opis toho, čo sa robí deťom v druhom (a niekedy aj v treťom) trimestri tehotenstva.