Polygamy-e1792076076861.jpeg

Katolícky kňaz obhajuje polygamiu v Afrike a kritizuje „západný model rodiny“

5
Kultúra smrti
  • Polygamia je v tradičnom učení Cirkvi považovaná za prečin proti dôstojnosti manželstva.
  • Otec Muziazia relativizuje morálne normy, čo ohrozuje tradičné chápanie manželstva.
  • Importovaný západný model rodiny ignoruje hodnoty a tradície afrických kultúr.
  • Cirkev by mala stáť za absolútnymi morálnymi normami, nie tolerovať polygamiu.

Africký kňaz a teológ, ktorý vyučuje v Nemecku, obhajoval v Afrike rozšírenú prax polygamie a zároveň kritizoval „importovaný západný model rodiny“.

Otec Égide Muziazia, ktorý vyučuje teológiu na univerzite v Münsteri v Nemecku, napísal esej v teologickom časopise feinschwarz, v ktorej obhajuje polygamiu v Afrike.

Argumentoval, že pri uplatňovaní teologických alebo morálnych noriem na konkrétne situácie je potrebné používať „kontextuálnu teológiu“.

„„Toto ustanovenie má ďalekosiahle dôsledky pre pastorálnu prax: nemožno ho preniesť v nezmenenej podobe z jedného kontinentu na druhý,“ uviedol Muziazia. „Skôr neustále hľadá odpovede na pastorálne výzvy, ktoré sú spojené s príslušnými miestnymi kontextmi, v ktorých je každá miestna cirkev schopná plniť svoje poslanie.“

„V tomto zmysle sa kontextualita nachádza medzi tým, čo je dovolené, a tým, čo nie je dovolené,“ uviedol.

Muziazia vo svojej eseji argumentoval, že hoci sú absolútne morálne normy, ako napríklad cirkevné učenie, že manželstvo je výlučne medzi jedným mužom a jednou ženou, platné, kontext situácie danej osoby určuje, či je niečo nemorálne.

Povedal, že témy ako polygamia v Afrike – alebo v západnej cirkvi debata o požehnaní homosexuálnych zväzkov a kňazkách – „sa často rozoberajú z právneho hľadiska – ‚Je to dovolené, alebo nie?‘ – zatiaľ čo v skutočnosti ide o pastoračné otázky závislé od kontextu.“

Zdá sa, že Muziazia v celom eseji zastáva heterodoxný názor, podľa ktorého pastoračné hľadiská prevládajú nad absolútnymi morálnymi doktrínami, ako je napríklad cirkevné učenie o manželstve, čím vytvára relativistický morálny rámec.

Hovoril o údajne pozitívnych prvkoch polygamie bez toho, aby túto prax jasne odsúdil, čím vyvolal dojem, že Cirkev by ju mala v určitých situáciách tolerovať alebo dokonca schvaľovať.

„V Afrike nie je polygamia ani obyčajným morálnym prečinom, ani prejavom morálnej zaostalosti. Je to skôr spoločenská inštitúcia zakorenená v komplexnom rámci príbuzenských vzťahov, budovania spojenectiev a odovzdávania života,“ napísal. „Africké manželstvo spája v prvom rade nie dvoch jednotlivcov, ale dve rodiny alebo rodové skupiny a je spečatené zaplatením veno.“

„Z historického hľadiska tak polygamia plnila viacero funkcií a povinností: zabezpečovala pokračovanie rodu, poskytovala poľnohospodársku pracovnú silu, zaručovala starostlivosť o vdovy a siroty prostredníctvom levirátneho manželstva, vytváralo spojenectvá medzi klanmi a udeľovalo spoločenské postavenie,“ pokračoval africký teológ.

„Stretnutie s kresťanskými misionármi viedlo k priamemu kultúrnemu stretu,“ uviedol. „Monogamia bola požadovaná ako predpoklad pre krst. Monogamné manželstvo sa tak stalo charakteristickým znakom vzorného kresťana – s tým výsledkom, že ‚nadbytočné‘ manželky boli často vyhnané – čo bola nespravodlivosť spáchaná v mene evanjelia.“

Citoval afrického teológa Bénézeta Bujo, ktorý kritizoval „individualizmus importovaného západného modelu rodiny, ignorovanie komunitných a tradíciami viazaných rozmerov a redukciu manželstva – ako dlhodobého záväzku – na konkrétny okamih a sviatosti na jediný akt.“

Muziazia uplatnil svoj analytický rámec na „debaty v rámci západnej cirkvi“ ako napríklad „káznam predneseným laikmi, požehnaniu párov v takzvaných ‚neštandardných‘ situáciách, otvoreniu cirkevných úradov pre ženy“ a heterodoxnej nemeckej Synodálnej ceste.

„V oboch prípadoch je argumentácia rovnaká a platí v oboch smeroch: ani v Afrike, ani v Európe nemôžu cirkvi bezvýhradne zovšeobecňovať svoje vlastné reakcie špecifické pre daný kontext,“ uviedol.

„Medzi tým, čo je dovolené, a tým, čo nie je, leží kontext – nie ako výhovorka, ale ako teologický priestor, kde sa Slovo stáva odpoveďou,“ uzavrel Muziazia.

Nemecká novinárka a komentátorka Anna Diouf, ktorá má sama africké korene, komentovala článok Muziazia X prostredníctvom uviedla: „To je tak priehľadné. Samozrejme. Snažia sa zbaviť monogamie prostredníctvom zástupcov v mene postkolonializmu, a potom je to ‚voľná láska pre všetkých‘. Za akých hlupákov nás považujú? Naozaj museli poriadne hľadať, aby našli toho jedného afrického katolíka, ktorý im nahráva do karát.“

Podľatradičnému učeniu Cirkvi, ako je uvedené v Katechizme katolíckej Cirkvi, sa polygamia považuje za jeden z „prečinov proti dôstojnosti manželstva.“x201D; Katechizmus ďalej vysvetľuje, že “polygamia nie je v súlade s morálnym zákonom,” a poukazuje na to, že „priamo popiera Boží plán, ktorý bol zjavený od počiatku, pretože je v rozpore s rovnakou osobnou dôstojnosťou mužov a žien, ktorí sa v manželstve odovzdávajú s láskou, ktorá je úplná, a preto jedinečná a výlučná.“

V skutočnosti 24. zasadnutie Tridentského koncilu konečne vyhlasuje v kánone II o sviatosti manželstva: „Ak niekto tvrdí, že je pre kresťanov dovolené mať súčasne viacero manželiek a že to nezakazuje žiadny božský zákon, nech je prekliaty.“