- Práca je čestná a zaslúži si spravodlivú odmenu pre každého človeka.
- Zamestnávatelia musia rešpektovať dôstojnosť zamestnancov a ich náboženské povinnosti.
- Podvádzanie zamestnancov ohľadom mzdy je vážny zločin pred Bohom a spoločnosťou.
- Spravodlivé zaobchádzanie s pracujúcimi je kľúčom k odstráneniu sporov a nespravodlivosti.
LifeSiteNews by chcelo zaželať všetkým našim čitateľom všetko najlepšie k sviatku práce. Publikovanie, ktoré bolo cez víkend pozastavené, bude aj dnes obmedzené. Odporúčame vám však tento úryvok z veľkej encykliky Leva XIII. o kapitále a práci, Rerum Novarum (1891).
20. Z týchto povinností sa na proletára a robotníka vzťahujú nasledujúce: plne a verne vykonávať prácu, na ktorej sa slobodne a spravodlivo dohodli; nikdy nepoškodzovať majetok ani neurážať osobu zamestnávateľa; nikdy sa neuchýliť k násiliu pri obhajobe vlastnej veci, ani sa nezúčastňovať na nepokojoch či výtržnostiach; a nemajú „nič spoločné s ľuďmi zlých zásad, ktorí pôsobia na ľudí rafinovanými sľubmi veľkých výsledkov a vzbudzujú pošetilé nádeje, ktoré zvyčajne končia zbytočným ľútovaním a ťažkou stratou“. Bohatého vlastníka a zamestnávateľa zaväzujú nasledujúce povinnosti: nepozerat sa na svojich zamestnancov ako na otrokov, ale rešpektovať v každom človeku jeho dôstojnosť ako osoby zušľachtenej kresťanským charakterom. Pripomína sa im, že podľa prirodzeného rozumu a kresťanskej filozofie je práca za odmenu pre človeka čestná, nie hanebná, keďže mu umožňuje zarobiť si na čestné živobytie; avšak zneužívať ľudí, akoby boli vecami v honbe za ziskom, alebo ich hodnotiť výlučne podľa ich fyzických schopností – to je skutočne hanebné a neľudské. Spravodlivosť opäť vyžaduje, aby sa pri zaobchádzaní s pracujúcim bral ohľad na náboženstvo a dobro jeho duše. Zamestnávateľ je preto povinný dbať na to, aby mal pracovník čas na svoje náboženské povinnosti; aby nebol vystavený zhubným vplyvom a nebezpečným príležitostiam; a aby nebol navádzaný k zanedbávaniu svojho domova a rodiny alebo k premrhávaniu svojich zárobkov. Okrem toho zamestnávateľ nesmie nikdy zaťažovať svojich zamestnancov nad ich sily ani ich zamestnávať pri práci, ktorá nie je primeraná ich pohlaviu a veku. Jeho veľkou a hlavnou povinnosťou je dať každému to, čo je spravodlivé. Nepochybne je potrebné zvážiť mnoho vecí predtým, než sa rozhodne, či je mzda spravodlivá; ale bohatí vlastníci a všetci zamestnávatelia by si mali uvedomiť toto – že vyvíjať tlak na chudobných a odkázaných v záujme zisku a čerpať svoj zisk z núdze druhého odsudzujú všetky zákony, ľudské aj božské. Oklamať kohokoľvek o mzdu, ktorá mu patrí, je veľký zločin, ktorý volá po pomstiteľnom hneve neba. „Hľa, mzda robotníkov... ktorú ste podvodom zadržali, volá, a ich volanie došlo k ušiam Pána zástupov.“ (6) Napokon, bohatí sa musia dôsledne zdržiavať znižovania zárobkov robotníkov, či už násilím, podvodom alebo úžerníckymi praktikami; a to o to viac, že pracujúci človek je spravidla slabý a nechránený a že jeho skromné prostriedky by sa mali v pomere k ich nedostatku považovať za posvätné. Keby sa tieto prikázania starostlivo dodržiavali a uplatňovali, neboli by samy osebe dostatočné na to, aby potlačili všetky spory a ich príčiny?
Celú encykliku nájdete tu. Okrem toho by čitateľov mohla zaujať odpoveď pápeža Pia XI. na veľké dielo jeho predchodcu o práci, Quadragesimo Anno (1931), ako aj dielo pápeža Jána Pavla II., Centesimus Annus (1981).
Prosíme, modlite sa vo svojom milosrdenstve za obete komunistických režimov, živých aj mŕtvych.