GettyImages-520678824-e1745918542997.jpg

Švajčiarski prokurátori zastavili vyšetrovanie vo veci financovania Vatikánu po tom, čo Svätá stolica odmietla spoluprácu kľúčového svedka

5
Kultúra smrti
  • Vatikán odmietol spoluprácu, čo naznačuje konflikt záujmov v prípade Crassa.
  • Švajčiarska justícia kritizovala nedostatočnú spoluprácu Vatikánu pri vyšetrovaní.
  • Vatikán by mal byť považovaný za skúseného investora, nie za zraniteľnú stranu.
  • Odmietnutie výsluchov naznačuje strategické mlčanie pred nepriaznivým rozsudkom.

Švajčiarski federálni prokurátori zastavili finančné konanie proti bývalému poradcovi Vatikánu po tom, ako Svätá stolica odmietla povoliť výpoveď kľúčových svedkov – tých istých svedkov, na ktorých sa sťažoval jej vlastný Štátny sekretariát –, čo viedlo prokurátorov k upozorneniu na zjavný konflikt záujmov.

30. apríla švajčiarska federálna prokurátorka Annina Scherrerová potvrdila, že konanie proti Enricovi Crassovi – dlhoročnému vatikánskemu finančnému poradcovi zapletenému do investičného škandálu Štátneho sekretariátu týkajúceho sa fondu Centurion – bolo zastavené pre nedostatok dôkazov. Dodala, že Vatikán odmietol švajčiarske žiadosti o vypočutie kľúčových úradníkov, medzi ktorými boli Alberto Perlasca a arcibiskup Edgar Peña Parra, čím výrazne obmedzil schopnosť vyšetrovateľov overiť Crassovo tvrdenie.

Scherrerová vysvetlila, že požadované výsluchy „by mali zásadný význam pre overenie pravdivosti“ Crassových vyhlásení, ale že ich účinnosť mohla byť ohrozená „vplyvom súkromného žalobcu a jeho záujmami v tomto prípade“, konkrétne Štátneho sekretariátu.

Scherrer tu naznačil, že zapojenie Vatikánu ako sťažovateľa mohlo ovplyvniť vyšetrovanie, keďže bol zároveň žalobcom aj stranou s inštitucionálnymi záujmami na výsledku.

ČÍTAJTE: Mladí katolíci protestujú proti techno koncertu, ktorým kňaz-DJ vzdal hold pápežovi Františkovi

Taliansky novinár Nico Spuntoni, po tom, čo si dekrét priamo prezrel, ako prvý informoval o jeho obsahu v talianskej tlači s medzinárodným dosahom – konkrétne v novinách Il Giornale.

V rozhovore pre LifeSiteNews potvrdil význam tohto odvolania.

„Aféra týkajúca sa investícií do fondu Centurion už vyšla najavo počas vatikánskeho súdneho konania o správe finančných prostriedkov Štátneho sekretariátu, ktoré je známe najmä neskorším zapojením kardinála Becciua,“ povedal Spuntoni pre LifeSiteNews a pokračoval:

V roku 2020 podal Štátny sekretariát v súvislosti s tými istými udalosťami vo Švajčiarsku aj žalobu proti svojmu bývalému finančnému poradcovi Enricovi Crassovi, v ktorej mu vyčíta spreneveru a nečestné hospodárenie. Medzitým však vatikánsky súd prvého stupňa vydal v decembri 2023 rozsudok – rozsudok, ktorý vatikánsky odvolací súd nedávno vyhlásil za čiastočne neplatný – oslobodil Crassa z týchto obvinení, pričom ho uznal vinným zo sprenevery v súvislosti s inými záležitosťami. Napriek tomuto oslobodeniu pokračovalo paralelné konanie vo Švajčiarsku, ktoré inicioval Štátny sekretariát.

Pokiaľ ide o význam švajčiarskeho zamietnutia, Spuntoni dodal: „Odôvodnenie uvedené v rozhodnutí je významné. Prokurátor Scherrer nám vysvetľuje, že Štátny sekretariát nemožno považovať za súkromného investora, ktorého oklamal jeho vlastný poradca, ktorému zveril svoje úspory. Naopak, treba ho považovať za štátny subjekt a skúseného investora. Najzaujímavejším aspektom rozhodnutia však je, že švajčiarska justícia výslovne kritizovala nedostatočnú spoluprácu Štátneho sekretariátu, najmä jeho neochotu umožniť výsluch kľúčových osôb, ako je Alberto Perlasca, a tým poukázala na určitý druh konfliktu záujmov.“

Švajčiarske konanie vychádzalo zo sťažnosti, ktorú 19. júna 2020 podal Vatikánsky štátny sekretariát proti Crassovi, ktorý dlhodobo pôsobil ako finančný poradca a podieľal sa na správe investícií, vrátane tých spojených s fondom Centurion. Švajčiarski vyšetrovatelia preskúmali obvinenia z nesprávneho hospodárenia, podvodu a súvisiacich finančných trestných činov.

Vo svojich zisteniach Scherrerová konštatovala, že vatikánsky orgán by mal byť považovaný za „skúseného a profesionálne vybaveného investora“, vzhľadom na rozsah aktív, ktoré má pod kontrolou, a na jeho prístup k špecializovaným poradenským štruktúram. Na tomto základe švajčiarske orgány vylúčili možnosť považovať ho za neinformovanú alebo zraniteľnú stranu.

Počas vyšetrovania sa švajčiarske orgány pokúsili vypočuť viacerých vatikánskych úradníkov prostredníctvom postupov vzájomnej právnej pomoci. Tieto žiadosti boli po konzultácii so Štátnym sekretariátom zamietnuté. Vo svojom stanovisku z 30. novembra 2023 vatikánske orgány argumentovali, že takéto konanie nemôže jeden štát vykonávať na území iného štátu, pričom sa odvolali na zásady suverenity. Namiesto toho navrhli, aby sa na posúdenie predložili písomné otázky.

Scherrerová interpretovala túto odpoveď ako dôkaz inštitucionálneho vplyvu sťažovateľa v rámci vatikánskeho právneho systému. Poukázala na to, že dvojitá úloha Štátneho sekretariátu – ako sťažovateľa vo Švajčiarsku, tak aj orgánu kontrolujúceho prístup k svedkom – vytvorila potenciálny konflikt záujmov.

Z tohto dôvodu sa švajčiarski prokurátori rozhodli neposlať svoje otázky ani nezverejniť podrobnosti vyšetrovania, pričom dospeli k záveru, že predchádzajúca znalosť otázok by mohla ohroziť integritu svedeckých výpovedí.

Švajčiarsky prokurátor tiež zaznamenal, že odmietnutie výsluchov bolo prijaté „nie bez prekvapenia“, čo naznačuje očakávanie plnšej spolupráce vzhľadom na to, že sťažnosť podal samotný Vatikán.

ČÍTAJTE: Anglikánska líderka naznačuje, že zákaz kňazstva pre ženy je „nespravodlivosťou“ po stretnutí s pápežom Levom XIV.

Načasovanie odmietnutia zo strany Vatikánu je uvedené aj vo švajčiarskom dekrete. Oznámenie bolo zaslané 30. novembra 2023. Predchádzalo prvostupňovému rozsudku vatikánskeho tribunálu len o niekoľko dní, ktorý bol vynesený v decembri 2023. V tomto rozsudku bol Crasso uznaný vinným zo sprenevery v súvislosti s inými aspektmi širšieho finančného prípadu, avšak oslobodený z obvinení konkrétne súvisiacich s Centurion Fund – tými istými záležitosťami, ktoré sa prešetrovali vo Švajčiarsku.

Prokurátor sa preto zdá naznačovať, že Štátny sekretariát mohol vedieť, že vatikánsky tribunál sa chystá vyniesť rozsudok nepriaznivý pre jeho pozíciu, a z tohto dôvodu sa rozhodol prestať spolupracovať so švajčiarskymi orgánmi. Inými slovami, išlo o strategické mlčanie.