Otázka: Môže Boh odpustiť duši v pekle, ak žiada o milosť?
Odpoveď: Hmm, áno
Avšak, je tu „ale“. Poďme si to vyjasniť - ŽIADNA DUŠA V PEKLE NEMÔŽE byť ZACHRÁNENÁ. To neznamená, že Boh nemôže odpustiť duši v pekle, keď prosí o milosť, ale že duša NEMÔŽE ĎALEJ ŽIADAŤ o odpustenie Boha z úprimného srdca. Duše v pekle nemôžu milovať, odpúšťať, nemôžu vnímať niečo dobré a úprimné, pretože nemôžu postupovať, aby hovorili s Bohom láskyplným spôsobom.
Keď táto duša bola na zemi a nechcela tvoriť spoločenstvo s Bohom, vzdorovala milostiam Boha; chcela „byť sama.“ Peklo znamená „byť sám“ už po celú večnosť.
Boh rešpektuje každého slobodnú voľbu byť sám. Nikdy NIKOHO NENÚTI; nikdy nikoho nenúti hovoriť s ním v nebi, ak sám nechce. „Chcieť to“ znamená počúvať Božie prikázania až do konca, dôstojne prijímať sviatosti, zachovať poslušnosť Cirkvi. Hriech znamená odmietnutie Boha, a to buď dočasne alebo natrvalo, keď hrešíme a odmietame sa vzdať týchto hriechov a vrátiť sa k Nemu.
S Bohom môžeme byť spojený iba tak, ak sa ho slobodne rozhodneme milovať. Nemôžeme však milovať Boha, ak sa ťažko prehrešujeme proti nemu, proti svojmu blížnemu a proti sebe samým: „Kto nemiluje, zostáva v smrti... Umrieť v smrteľnom hriechu bez pokánia a bez získania milosrdnej Božej lásky znamená navždy zostať odlúčeným od neho z našej vlastnej slobodnej voľby. A práve tento stav definitívneho vylúčenia seba zo spoločenstva s Bohom a s blaženými sa označuje slovom „peklo.“ KKC1033
Boh sa NIKDY nemení, VŽDY je milosrdný. Avšak, duše v pekle sú sebecké a proti Bohu. NENÁVIDIA jeho svetlo, jeho meno, jeho tvár a všetko čo sa týka Jeho v nich plodí nenávisť a odpor. To je „Peklo“; sú navždy odrezaný od najúžasnejšieho, najsilnejšieho, najviac milujúceho, najmierumilovanejšieho Otca a Milovníka. Duša v pekle nemá svetlo milosti cítiť ľútosť. V skutočnosti, mnohí cirkvevní otcovia veria, že duše v pekle preklínajú a kričia proti Bohu po celú večnosť. (Toto svedectvo je tiež v súkromných zjaveniach o pekle od bl. Kataríny Emmerichovej - pozn. editora)
Je to prekvapujúce? Duša, ktorá sa vzpiera Bohu počas života, nemôže byť jeho priateľom po smrti. Táto duša sa zničí sama vďaka sebectvu a samoľúbosti, pretože je úplne neschopná milovať Boha alebo niekoho iného okrem samej seba. Faktom je, že po smrti je neschopná milovať seba samú, pretože skutočná láska napokon prichádza od Boha. Dá sa povedať, že duša, ktorá miluje seba počas života nevyhnutné urobí čokoľvek, aby si zabezpečila šťastie po celú večnosť.
Nájdi nás na FB: ZA KRESTANSKE SLOVENSKO. Co si myslíte o téme? Napíšte nám do FB komentov.