Spoločná deklarácia, podpísaná pápežom Františkom a patriarchom Kirilom, hlavou Pravoslávnej cirkvi Moskvy a celej Rusi, vydaná dnes (12.2.2016) po ich historickom stretnutí na letisku v Havane na Kube, dôrazne vyzýva na ochranu života a rodiny.
Deklarácia sa začína s prianím obnoviť kresťanskú jednotu, keď uvádza "odhodlanie podniknúť všetky potrebné kroky k prekonaniu historických rozdielov, ktoré sme zdedili."
Náboženskí lídri vyjadrili želanie spojiť úsilie pravoslávnych a katolíkov "pre vydanie svedectva o Kristovom evanjeliu a o zdieľanom dedičstve Cirkvi prvého tisícročia, spoločne reagujúc na výzvy súčasného sveta", pretože "ľudská civilizácia vstúpila do obdobia epochálnej zmeny."
Po diskusii o násilnom prenasledovaní kresťanov na Blízkom východe a v severnej Afrike, obrátili pápež a patriarcha svoju pozornosť na Západ. "Zároveň nás znepokojuje situácia v mnohých krajinách, v ktorých sú kresťania čoraz viac konfrontovaní s obmedzeniami náboženskej slobody, práva na vlastné presvedčenie a práva žiť v súlade s týmto presvedčením."
"Predovšetkým pozorujeme transformáciu niektorých krajín na sekularizované spoločnosti, odcudzené od všetkých odkazov na Boha a Jeho pravdu, čo predstavuje vážnu hrozbu pre náboženskú slobodu," uvádzajú. "Je pre nás zdrojom obáv, že v súčasnosti existujú obmedzenia práv kresťanov, ak nejde priamo o ich diskrimináciu, ktoré sú vedené často veľmi agresívnou sekulárnou ideológiou, snažiacou sa odsunúť ich na okraj verejného života."
Deklarácia vyjadruje znepokojenie nad "krízou v rodine v mnohých krajinách" a konštatuje, že "pravoslávni a katolíci zdieľajú identickú koncepciu rodiny."
"Rodina je založená na manželstve, je aktom slobodnej a vernej lásky medzi mužom a ženou," hovorí sa v deklarácii. "Vyjadrujeme poľutovanie nad tým, že ostatné formy spolužitia boli umiestnené na rovnakú úroveň ako tento zväzok, zatiaľ čo koncepcia otcovstva a materstva ako osobitného poslania muža a ženy v manželstve, posvätená v biblickej tradícii, sa postupne vytláča z verejného povedomia."
Manželstvo je "cestou svätosti, dokladom o vernosti manželov v ich vzájomnom vzťahu, o ich otvorenosti k plodnosti a výchove ich detí, o solidarite medzi generáciami a o úcte k najslabším." Je to "škola lásky a vernosti." Láska, spomína sa v deklarácii, potvrdzuje zväzok manžela a manželky a "učí ich, aby sa navzájom akceptovali ako dar."
Pápež a patriarcha vyzývajú na ukončenie potratov. "Vyzývame všetkých, aby rešpektovali neodňateľné právo na život," uvádza sa v deklarácii. "Miliónom sa odopiera právo narodiť sa do tohto sveta. Krv nenarodených volá k Bohu (viď Gn 4:10)."
Deklarácia tiež odsudzuje eutanáziu a nemorálne reprodukčné technológie, ktoré by zahrňovali IVF (in vitro fertilizáciu) a deštruktívny výskum ľudských embryí.
Vznik tzv. eutanázie vedie k tomu, že starší ľudia a osoby so zdravotným postihnutím začínajú cítiť, že sú záťažou pre svoje rodiny a celkovo pre spoločnosť. Sme taktiež znepokojení z vývoja technológie biomedicínskej reprodukcie, pretože manipulácia s ľudským životom predstavuje útok na základy ľudskej existencie, vytvorené podľa obrazu Boha. Veríme, že je našou povinnosťou pripomínať stálosť kresťanských morálnych zásad, založených na úcte k dôstojnosti jednotlivca, ktorý prišiel na svet na základe plánu Stvoriteľa.
Deklarácia odsudzuje prenasledovanie kresťanov, najmä na Blízkom východe a v severnej Afrike, kde sa "kompletne vyhladzujú celé rodiny, dediny a mestá našich bratov a sestier v Kristu."
Vyzvali medzinárodné spoločenstvo k naliehavej reakcii, keďže "kostoly sú barbarsky ničené a plienené, ich posvätné objekty sú znesvätené a ich pamiatky zničené." S "bolesťou" pripomínajú "masívny exodus kresťanov z krajiny, v ktorej sa začala šíriť naša viera a v ktorej žili od čias apoštolov spolu s inými náboženskými komunitami".
Konkrétne vyzvali všetkých kresťanov k modlitbe, aby "nedovolili novú svetovú vojnu."
Celé znenie spoločnej deklarácie:
“Milosť Pána Ježiša Krista a Božia láska i spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými” (2 Kor 13:13).
1. Podľa vôle Boha Otca, od ktorého pochádzajú všetky dary, v mene nášho Pána Ježiša Krista a s pomocou Ducha svätého utešiteľa, sme sa my, pápež František a Kiril, patriarcha Moskvy a celej Rusi, dnes stretli v Havane. Ďakujeme Bohu, oslávenému v Trojici, za toto stretnutie, prvé v histórií.
S radosťou sme sa stretli ako bratia v kresťanskej viere, ktorí sa navzájom stretávajú "a povieme si to ústne" (2. Ján 12), od srdca k srdcu, aby sme diskutovali o vzájomných vzťahoch medzi cirkvami, kľúčových problémoch našich veriacich a perspektívach pokroku ľudskej civilizácie.
2. Naše bratské stretnutie sa deje na Kube, na križovatke severu a juhu, východu a západu. Z tohto ostrova, ktorý je symbolom nádeje "nového sveta" a dramatických udalostí histórie dvadsiateho storočia, adresujeme naše slová všetkým národom Latinskej Ameriky a ostatným kontinentom.
Máme veľkú radosť, že tu kresťanská viera dynamicky rastie. Bohatý náboženský potenciál Latinskej Ameriky, jej kresťanská tradícia niekoľkých storočí, založená na osobnej skúsenosti miliónov ľudí, je prísľubom veľkej budúcnosti pre tento región.
3. Tým, že sa stretávame ďaleko od dlhotrvajúcich sporov "starého sveta", tak máme zvláštny pocit naliehavosti potreby spoločnej práce katolíkov a pravoslávnych, ktorí sú vyzývaní, skromne a s bázňou, zdôvodniť svetu nádej, ktorá je vo vás (pozri 1 Pet 3:15).
4. Ďakujeme Bohu za prijaté dary od čias príchodu Jeho jediného Syna. Zdieľame rovnakú duchovnú tradíciu prvého tisícročia kresťanstva. Svedkami tejto tradície sú najsvätejšia Matka Božia, Panna Mária a svätí, ktorých uctievame. Medzi nimi je nespočet mučeníkov, ktorí svedčili o svojej vernosti Kristovi a stali sa "semenom kresťanov".
5. Okrem tejto spoločnej tradície prvých desiatich storočí, katolíci a pravoslávni prišli o takmer tisícročie spoločenstva v Eucharistii. Boli sme rozdelení ranami spôsobenými starými a nedávnymi konfliktami, rozdielmi zdedenými od našich predkov, v porozumení a prejavoch našej viery v Boha, jedného v troch osobách - Otec, Syn a Duch svätý. Trpíme stratou jednoty, výsledku ľudskej slabosti a hriechu, ku ktorému došlo napriek kňazskej modlitbe Krista Spasiteľa: "aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, si vo mne a ja v tebe ... aby boli jedno, ako sme my jedno." (Ján 17:21).
6. S vedomím pretrvávania mnohých prekážok, je našou nádejou, že naše stretnutie môže prispieť k obnoveniu tejto jednoty, ktorú chcel Boh, za ktorú sa modlil Kristus. Nech naše stretnutie inšpiruje kresťanov po celom svete, aby sa modlili k Pánovi s obnovenou vrúcnosťou za úplnú jednotu všetkých Jeho nasledovateľov. Nech vo svete, ktorý túži nielen po našich slovách, ale aj po hmatateľných gestách, je toto stretnutie znakom nádeje pre všetkých ľudí dobrej vôle!
7. V našom odhodlaní vykonať všetko potrebné na prekonanie zdedených historických rozdielov, si želáme spojiť naše úsilie vydávať svedectvo o Kristovom evanjeliu a spoločnom dedičstve Cirkvi prvého tisícročia, spoločne odpovedajúc na výzvy súčasného sveta. Pravoslávni a katolíci sa musia naučiť jednotne svedčiť v týchto oblastiach, v ktorých je to možné a nevyhnutné. Ľudská civilizácia vstúpila do obdobia epochálnej zmeny. Naše kresťanské svedomie a naša pastoračná zodpovednosť nás nútia, aby sme nezostali pasívni tvárou v tvár výzvam, ktoré vyžadujú spoločnú odpoveď.
8. Náš pohľad sa musí najprv obrátiť na tie oblasti sveta, kde sú kresťania obeťami prenasledovania. V mnohých krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky sú kompletne vyhladené celé rodiny, dediny a mestá našich bratov a sestier v Kristu. Ich kostoly sú barbarsky ničené a plienené, posvätné objekty sú znesvätené a ich pamiatky zničené. S bolesťou si pripomíname situáciu v Sýrii, Iraku a ďalších krajinách na Blízkom východe a masívny exodus kresťanov z krajiny, v ktorej sa začala šíriť naša viera a v ktorej žili od čias apoštolov spolu s inými náboženskými komunitami.
9. Vyzývame medzinárodné spoločenstvo k neodkladnému konaniu, aby sa zabránilo ďalšiemu vyhosťovaniu kresťanov z Blízkeho východu. Pri zvyšovaní hlasu na obranu prenasledovaných kresťanov chceme vyjadriť náš súcit s trpiacimi veriacimi ostatných náboženských tradícií, ktorí sa tiež stali obeťami občianskych vojen, chaosu a teroristického násilia.
10. Násilie v Sýrii a Iraku si už vyžiadalo tisícky obetí a tiež zanechalo ďalšie milióny bez domova či spôsobu obživy. Naliehame na medzinárodné spoločenstvo, aby sa snažilo skoncovať s násilím a terorizmom a súčasne prispelo prostredníctvom dialógu k rýchlemu návratu k občianskemu mieru. Zasiahnutému obyvateľstvu a mnohým utečencom, ktorí hľadajú bezpečnosť v susedných krajinách, musí byť zabezpečená veľkokapacitná humanitárna pomoc.
Žiadame všetkých, ktorí môžu mať vplyv na osud unesených z apríla 2013, vrátane metropolitov Aleppa, Paula a Johna Ibrahima, aby vynaložili maximálne úsilie na zabezpečenie ich rýchleho prepustenia.
11. Pozdvihneme naše modlitby ku Kristovi, Spasiteľovi sveta, žiadajúc o návrat mieru na Blízky východ, "dielo spravodlivosti" (Iz 32:17), aby mohlo byť bratské spolužitie medzi rôznymi obyvateľstvami, cirkvami a náboženstvami posilnené, čo umožní utečencom vrátiť sa domov, rany sa zahoja a duše zavraždených nevinných budú odpočívať v pokoji.
Vo vrúcnej prosbe sa obraciame na všetky strany, ktoré môžu byť zapojené do konfliktov, aby preukázali dobrú vôľu a zúčastnili sa rokovacieho stola. Zároveň musí medzinárodné spoločenstvo vyvinúť všetko dostupné úsilie na ukončenie terorizmu prostredníctvom spoločnej, vzájomnej a koordinovanej akcie. Vyzývame všetky krajiny zapojené do boja proti terorizmu k zodpovedným a rozvážnym opatreniam. Vyzývame všetkých kresťanov a všetkých Božích veriacich k horlivej modlitbe k prozreteľnému Stvoriteľovi sveta, aby ochránil Svoje stvorenie pred zničením a nedovolil novú svetovú vojnu. Pre zabezpečenie pevného a trvalého mieru musíme vynaložiť osobitné úsilie na opätovné objavenie spoločných hodnôt, ktoré nás zjednocujú a ktoré sú založené na evanjeliu nášho Pána Ježiša Krista.
12. Skláňame sa pred mučeníctvom tých, ktorí za cenu vlastných životov svedčili o pravde evanjelia, uprednostnili smrť pred popretím Krista. Myslíme si, že sa jedná o mučeníkov našej doby, ktorí pochádzajú z rôznych cirkví, ale ktorí sú zjednotení spoločným utrpením, a sú prísľubom jednoty kresťanov. Pre vás, ktorí trpíte pre Krista, sú určené slova apoštola: "Milovaní...ale nakoľko sa podieľate na Kristových utrpeniach, radujte sa, aby ste sa s plesaním radovali aj pri zjavení Jeho slávy" (1 Pet 4:12–13).
13. V dnešných krušných časoch je nevyhnutný medzináboženský dialóg. Rozdiely v chápaní náboženských právd nesmú brániť ľuďom rôznych náboženstiev žiť v mieri a harmónii. V súčasnom kontexte majú náboženskí lídri zvláštnu zodpovednosť vzdelávať svojich veriacich v duchu, ktorý má úctu k presvedčeniu tých, ktorí patria k iným náboženským tradíciám. Snahy ospravedlňovať kriminálne skutky s náboženskými sloganmi sú úplne neprijateľné. Žiadny zločin sa nesmie páchať v Božom mene, "veď Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja." (1 Kor 14:33).
14. Pri potvrdení najdôležitejšej hodnoty náboženskej slobody ďakujeme Bohu za súčasnú bezprecedentnú obnovu kresťanskej viery v Rusku, rovnako aj v mnohých iných krajinách východnej Európy, kde predtým desaťročia dominovali ateistické režimy. Dnes boli reťaze militantného ateizmu zlomené a na mnohých miestach môžu kresťania slobodne vyznávať svoju vieru. Za ostatné štvrťstoročie boli postavené tisíce nových kostolov, stovky kláštorov a teologických inštitúcií. Kresťanské spoločenstvá sa významne podieľajú na charitatívnej pomoci a sociálnom rozvoji, poskytujúc rôzne formy asistencie tým, ktorí to potrebujú. Pravoslávni a katolíci často pracujú bok po boku. Svedčiac o hodnotách evanjelia potvrdzujú existenciu spoločných duchovných základov ľudského spolunažívania.
15. Zároveň nás znepokojuje situácia v mnohých krajinách, v ktorých sú kresťania čoraz viac konfrontovaní s obmedzeniami náboženskej slobody, právo na vlastné presvedčenie a právo žiť v súlade s týmto presvedčením. Predovšetkým pozorujeme transformáciu niektorých krajín na sekularizované spoločnosti, odcudzených od všetkých odkazov na Boha a Jeho pravdu, čo predstavuje vážnu hrozbu pre náboženskú slobodu. Pre nás je zdrojom obáv, že v súčasnosti existujú obmedzenia práv kresťanov, ak nejde priamo o ich diskrimináciu, ktoré sú vedené často veľmi agresívnou sekulárnou ideológiou, snažiacou sa odsunúť ich na okraj verejného života.
16. Proces európskej integrácie, ktorý sa začal po stáročiach krvavých konfliktov, mnohí privítali s nádejou na garanciu mieru a bezpečnosti. Napriek tomu vyzývame k ostražitosti v prípade integrácie, ktorá neberie ohľad na náboženské identity. Zatiaľ čo ostávame otvorení príspevku iných náboženstiev k našej civilizácii, je naším presvedčením, že Európa musí zostať verná svojim kresťanským koreňom. Vyzývame kresťanov z východnej a západnej Európy, aby sa zjednotili vo svojom spoločnom svedectve v Kristu a evanjeliu, aby si Európa mohla zachovať svoju dušu, formovanú dvomi tisíckami rokov kresťanskej tradície.
17. Obraciame zrak aj na tých, ktorí čelia vážnym problémom, žijú v extrémnej núdzi a chudobe, hoci sa hmotný majetok ľudstva zvyšuje. Nemôžeme zostať ľahostajní vo vzťahu k osudom miliónov imigrantov a utečencov, ktorí klepú na dve bohatých národov. Nepoľavujúci konzumný spôsob života niektorých rozvinutých krajín postupne vyčerpáva zdroje našej planéty. Rastúca nerovnosť pri distribúcii materiálnych statkov zvyšuje pocit nespravodlivosti vo vznikajúcom medzinárodnom poriadku.
18. Kresťanské cirkvi sú povolané, aby chránili požiadavky spravodlivosti, rešpektovanie ľudových tradícií a autentickú solidaritu voči všetkým trpiacim. My kresťania nemôžeme zabudnúť, že "ale čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných; čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh, ba aj to, čoho niet, aby zmaril to, čo je, by sa pred Bohom nik nevystatoval." (1 Kor 1, 27-29).
19. Rodina je prirodzeným stredom ľudského života a spoločnosti. Máme obavy z krízy rodiny v mnohých krajinách. Pravoslávni a katolíci zdieľajú identickú koncepciu rodiny a sú vyzvaní, aby svedčili o tom, že ide o cestu svätosti, doklad o vernosti manželov v ich vzájomnom vzťahu, o ich otvorenosti k plodnosti a výchove ich detí, o solidarite medzi generáciami a o úcte k najslabším.
20. Rodina je založená na manželstve, je aktom slobodnej a vernej lásky medzi mužom a ženou. Je to láska, ktorá potvrdzuje ich zväzok a učí ich, aby sa navzájom akceptovali ako dar. Manželstvo je škola lásky a vernosti. Vyjadrujeme poľutovanie nad tým, že ostatné formy spolužitia boli umiestnené na rovnakú úroveň ako tento zväzok, zatiaľ čo koncepcia otcovstva a materstva ako osobitného poslania muža a ženy v manželstve, posvätená v biblickej tradícii, sa postupne vytláča z verejného povedomia.
21. Vyzývame všetkých, aby rešpektovali neodňateľné právo na život. Miliónom sa odopiera právo narodiť sa do tohto sveta. Krv nenarodených volá k Bohu (viď Gn 4:10).
Vznik tzv. eutanázie vedie k tomu, že starší ľudia a osoby so zdravotným postihnutím začínajú cítiť, že sú záťažou pre svoje rodiny a celkovo pre spoločnosť.
Sme taktiež znepokojení z vývoja technológie biomedicínskej reprodukcie, pretože manipulácia s ľudským životom predstavuje útok na základy ľudskej existencie, vytvorené podľa obrazu Boha. Veríme, že je našou povinnosťou pripomínať stálosť kresťanských morálnych zásad, založených na úcte k dôstojnosti jednotlivca, ktorý prišiel na svet na základe plánu Stvoriteľa.
22. Dnes sa špecificky obraciame na mladých kresťanov. Vy, mladí ľudia, máte úlohu neukrývať svoj talent v zemi (pozri Mt 25:25), ale využívať všetky schopnosti, ktoré vám Boh dal, aby ste potvrdili Kristovu pravdu vo svete, stelesnili vo svojich životoch evanjelické prikázania lásky k Bohu a blížnemu svojmu. Nebojte sa ísť proti prúdu, bráňte Božiu pravdu, od ktorej sú súčasné svetské normy dosť ďaleko, aby sa nimi riadili.
23. Boh miluje každého z vás a očakáva, že budete jeho učeníkmi a apoštolmi. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho otca, ktorý je na nebesiach (pozri Mt 5:14, 16). Vychovávajte svoje deti v kresťanskej viere, odovzdajte im veľmi cennú perlu, ktorou je viera (pozri Mt 13:46), ktorú ste dostali od svojich rodičov a predkov. Pamätajte si, že "draho ste boli vykúpení" (1 Kor 6:20), za cenu smrti človeka-boha Ježiša Krista na kríži.
24. Pravoslávni a katolíci sú spojení nielen spoločnou tradíciou Cirkvi prvého tisícročia, ale aj poslaním hlásať v dnešnom svete Kristovo evanjelium. Toto poslanie zahŕňa vzájomný rešpekt členov kresťanských spoločenstiev a vylučuje akúkoľvek formu prozelytizmu.
My nie sme súpermi, ale bratmi a táto koncepcia musí riadiť všetky naše vzájomné akcie, rovnako ako tie, ktoré sú namierené na vonkajší svet. Žiadame katolíkov a pravoslávnych zo všetkých krajín, aby sa naučili spoločne žiť v mieri a láske a "Boh trpezlivosti a potechy nech vám dá, aby ste jedni o druhých zmýšľali podľa Krista Ježiša" (List Rimanom 15:5). Preto nemožno akceptovať, aby sa prostriedky nelojálnosti využívali na podnecovanie veriacich, aby prešli z jednej cirkvi do druhej, odopierajúc im náboženské slobody a tradície. Vyzývame, aby sme zaviedli do praxe pravidlo apoštola Pavla: "A usiloval som sa hlásať evanjelium nie tam, kde bolo Kristovo meno už známe, aby som nestaval na cudzom základe" (List Rimanom 15:20).
25. Je našou nádejou, že naše stretnutie tiež prispeje k zmiereniu všade tam, kde existuje napätie medzi gréckokatolíkmi a pravoslávnymi. Dnes je jasné, že minulý spôsob "uniatizmu", chápaný ako spojenie jednej komunity s druhou, oddeľujúc ju od svojej Cirkvi, nie je cestou obnovenia jednoty. Cirkevné spoločenstvá, ktoré vznikli za týchto historických okolností, však majú právo jestvovať a vykonávať všetko, čo je potrebné na uspokojenie duchovných potrieb ich veriacich, usilujúc sa pri tom o pokojnú existenciu so svojimi susedmi. Pravoslávni a gréckokatolíci potrebujú zmierenie a vzájomne prijateľné formy súžitia.
26. Odsudzujeme nepriateľstvo na Ukrajine, ktoré už má na svedomí mnohé obete, spôsobilo nespočetné rany pokojným obyvateľom a uvrhlo spoločnosť do hlbokej hospodárskej a humanitárnej krízy. Vyzývame všetky strany zapojené do konfliktu k obozretnosti, sociálnej solidarite a opatreniam zameraných na budovanie mieru. Vyzývame naše Cirkvi na Ukrajine, aby pracovali smerom k sociálnej harmónií, zdržali sa účasti v spore a nepodporovali ďalší vývoj konfliktu.
27. Veríme, že rozkol medzi pravoslávnymi veriacimi na Ukrajine môže byť prekonaný prostredníctvom existujúcich kanonických noriem, aby všetci pravoslávni kresťania na Ukrajine mohli žiť v mieri a harmónii. Veríme, že katolícke spoločenstvá v krajine k tomu môžu prispieť, a to takým spôsobom, že naše kresťanské bratstvo bude čoraz zreteľnejšie.
28. V dnešnom svete, ktorý je rozmanitý a zároveň zjednotený spoločným osudom, sú katolíci a pravoslávni vyzvaní k bratskej spolupráci pri vyhlasovaní Dobrej zvesti, k spoločnému svedectvu o morálnej dôstojnosti a skutočnej slobode človeka, "aby svet uveril" (Ján 17:21). Tento svet, v ktorom duchovné piliere ľudskej existencie postupne miznú, od nás očakáva presvedčivé svedectvo vo všetkých oblastiach osobného i spoločenského života. Veľká časť budúcnosti ľudstva bude závisieť na našej schopnosti podať v týchto ťažkých časoch spoločné svedectvo v Duchu pravdy.
29. Nech je naše odvážne svedectvo o Božej pravde a Dobrej zvesti o záchrane podporené človekom-Bohom Ježišom Kristom, našim Pánom a Spasiteľom, ktorý nám dáva silu spoľahlivým sľubom: "Neboj sa, maličké stádo, lebo sa zapáčilo vášmu Otcovi dať vám kráľovstvo." (Lukáš 12:32)!
Kristus je stály zdroj radosti a nádeje. Viera v Neho premieňa ľudský život, napĺňa ho zmyslom. Toto je presvedčenie, zrodené zo skúseností všetkých tých, na ktorých odkazuje Peter vo svojich slovách: "Kedysi ste ani ľudom neboli, a teraz ste Boží ľud; vy, čo ste nedosiahli milosrdenstvo, teraz ste milosrdenstvo dosiahli" (1 Pet 2:10).
30. S vďačnosťou naplnenou milosťou za dar vzájomného porozumenia, prejaveného počas nášho stretnutia, dovoľte nám s nádejou obrátiť sa na Najsvätejšiu Božiu Matku a poprosiť ju slovami tejto starobylej modlitby: "Hľadáme útočisko pod ochranou tvojho milosrdenstva, Svätá Matka Božia." Nech Požehnaná Panna Mária prostredníctvom svojho príhovoru podnieti k bratstvu všetkých tých, ktorí ju uctievajú, aby mohli byť zjednotení vo vlastnom Božom čase, v mieri a harmónií jediného Božieho ľudu, pre slávu Najsvätejšej a nedeliteľnej Trojice.
František Kirill
Rímsky biskup Moskovský patriarcha
Pápež Katolíckej Cirkvi a celej Rusi