- Povýšenie biskupa za účasti komunistov a slobodomurárov je znepokojujúce.
- Katolícka doktrína odsudzuje slobodomurárstvo a jeho prítomnosť v cirkvi je neprijateľná.
- Diecéza nezverejnila stanovisko k účasti sekulárnych predstaviteľov na biskupskej vysviacke.
- Komunistický režim na Kube potláča náboženskú slobodu a ovplyvňuje cirkevné menovania.
Pápež Lev XIV. povýšil kubánskeho biskupa, na ktorého biskupskom vysvätení sa zúčastnili zástupcovia komunistickej strany a slobodomurárov a ktorý neskôr poveril ženy rozdávaním svätého prijímania.
7. novembra pápež Lev XIV. vymenoval biskupa Juana Gabriela Díaza Ruiza za nového metropolitného arcibiskupa v Santiagu de Cuba, čím ho presunul z diecézy Matanzas do jednej z najvýznamnejších cirkevných sídiel v Karibiku.
Podľa oficiálnej kroniky uchovávanej diecézou Ciego de Cívila (ktorá už nie je dostupná na webovej stránke diecézy po oznámení tohto menovania), bol Díaz Ruiz vysvätený za biskupa 30. septembra 2017 v katedrále San Eugenio de la Palma. Záznam uvádza účasť nielen katolíckych veriacich, ale aj zástupcov sekulárnych a protikatolíckych inštitúcií.
„Spolusväcujúcimi biskupmi boli Juan de la Caridad García Rodríguez, arcibiskup Havany, a Wilfredo Pino Estévez, arcibiskup Camagüey. „Prítomná bola veľká časť duchovenstva z Camagüey, niektorí ľudia z diaspory, predstavitelia civilných orgánov a Komunistickej strany, ako aj zástupcovia cirkví oddelených bratov a [slobodomurárskych] lóží,“ uvádza sa v kronike.
ČÍTAJTE: Diecéza núti „homosexuálneho kňaza“ známemu vďaka „Pride Mass“ do dôchodku
Katolícka doktrína dôsledne odsudzuje slobodomurárstvo kvôli jeho naturalistickú, gnostickú filozofiu a podkopávanie viery, pričom členstvo v zednářských spolkoch trestá exkomunikáciou. Podobne aj totalitný komunistický režim na Kube desaťročia systematicky potláčal náboženskú slobodu a prenasledoval katolícky klérus. Napriek prítomnosti delegátov z masonských lóží aj z vládnucej komunistickej strany v kostole počas biskupskej vysviacky diecéza nevydala žiadne verejné vysvetlenie, v ktorom by odlíšila občiansku zdvorilosť od náboženského schválenia.
Okrem okolností svojho biskupského vysvätenia zavádzal Díaz Ruiz počas svojho vedenia diecézy Ciego de Ávila poskoncilové liturgické novinky. Tá istá kronika uvádza, že 15. novembra 2019 vtedajší biskup poveril 14 mimoriadnych ministrov svätého prijímania na funkčné obdobie 2019–2023. Medzi nimi bolo šesť žien.
Díaz Ruiz nie je prvým kubánskym biskupom, ktorý bol vysvätený za prítomnosti komunistických predstaviteľov a zástupcov slobodomurárov. V tom istom diecéznom zázname sa dočítame, že 9. februára 1992, počas biskupskej konsekrácie Maria Eusebia Mestrila Vegu, ktorého pápež Ján Pavol II. vymenoval za pomocného biskupa v Camagüey (tej istej diecézy, z ktorej pochádzal Díaz Ruiz), sa údajne zišlo „početné“ prítomnosť, medzi ktorými boli „civilné orgány a predstavitelia Komunistickej strany, ako aj bratia z iných cirkví a [slobodomurárskych] lóží“.
V roku 1996 sa Vega stal prvým biskupom Ciego de Ávila. 8. júla 2017 bol Díaz Ruiz menovaný za jeho nástupcu.
Analýzy kubánskej cirkevnej scény už pred oficiálnym menovaním identifikovali Díaza Ruiza ako hlavného kandidáta na vyššiu funkciu. V správe z januára 2024, ktorú uverejnil Diario de Cuba, novinár Michel Suárez zaradil Dáza Ruiza medzi niekoľkých mladších prelátov, ktorí boli výslovne „povoláni na vysoké zodpovedné pozície v troch arcidiecézach ostrova“, a to v Havane, Santiagu de Cuba a Camagüey.
Suárez vysvetlil, že vatikánske biskupské menovania na ostrove už dlho brzdí Castrov režim, ktorý systematicky blokuje kňazov, ktorí otvorene kritizujú diktatúru. Komunistická vláda namiesto toho vyvíja tlak na Rím, aby vyberal prelátov s prísne pietistickým a umierneným profilom, ktorí dodržiavajú líniu „orteguizmu“ – zmierlivý pastoračný rámec spojený so zosnulým kardinálom Jaimeom Ortegom, ktorý sa vyhýba akémukoľvek priamemu stretu s totalitným štátom.
ČÍTAJTE: ‘Mladí ľudia chcú, aby sa pri prejazde pápežovej kolóny zobrazoval transparent „Latinská omša“
Kardinál Jaime Ortega y Alamino (1936–2019) pôsobil ako havanský arcibiskup v rokoch 1981 až 2016 a za kardinála bol menovaný v roku 1994. Hoci bol v mladosti prenasledovaný komunistickou vládou pre svoje katolícke vyznanie a bol dokonca internovaný v táboroch nútených prác, Ortega vyvinul stratégiu založenú na inštitucionálnom dialógu s režimom. Stal sa jedným z hlavných partnerov v dialógu, najskôr s Fidelom Castrom a neskôr s Raúlom Castrom. Zabezpečil prepustenie mnohých politických väzňov a prispel k zbližovaniu medzi Kubou a Spojenými štátmi.
Avšak najmä v neskorších rokoch prejavoval Ortega silnú pastoračnú afinitu k pápežovi Františkovi a vyjadril obdiv k politike, ktorú voči komunistickej Číne presadzuje Vatikánsky štátny sekretariát.
Na rozdiel od Sovietskeho zväzu či maoistickej Číny nebolo slobodomurárstvo na Kube po revolúcii v roku 1959 nikdy úplne potlačené. Naopak, početné štúdie preukázali, že kubánske slobodomurárstvo prežilo a naďalej verejne pôsobilo aj za komunistického režimu. Historický dôvod spočíva v tom, že mnohí hrdinovia kubánskej nezávislosti, vrátane José Martí, boli slobodomurári a slobodomurárstvo bolo hlboko zakorenené vo formovaní kubánskej národnej identity. Z tohto dôvodu si Castrov režim tradične zachovával určitú úctu voči zednárskym lóžam.
Kuba je takmer jedinečným prípadom medzi marxistickými krajinami práve preto, že zednářstvo tam naďalej existovalo a zachovalo si rozpoznateľnú národnú štruktúru so stovkami aktívnych lóží.
