EXKLUZÍVNE: Dostalo sa právo šaría do Talianska? Advokát sa k tomu vyjadril

Taliansky právnik varuje, že novo zriadený islamský arbitrážny orgán by mohol v Taliansku otvoriť cestu k paralelnej náboženskej justícii, konkrétne k šariátu, a podal sťažnosť, v ktorej žiada prokuratúru o prešetrenie jeho pravidiel a činnosti.

5. októbra podal advokát Francesco Minutillo formálnu právnu sťažnosť na prokuratúru v talianskej Padove, v ktorej požaduje okamžité súdne vyšetrovanie novo zriadenej Talianskej islamskej arbitrážnej komory.

Sťažnosť odhaľuje, ako združenie so sídlom v Padove, ktoré verejne pôsobí pod sloganom „Vaša cesta k islamskej spravodlivosti v Taliansku“, vybudovalo alternatívny právny okruh, ktorý systematicky podriaďuje občianskoprávne a obchodné spory islamskému právu šaría, pričom národné sekulárne právo zredukovalo na druhoradú, okrajovú úlohu.

Talianska islamská arbitrážna komora bola formálne založená ako neuznané súkromné združenie so sídlom v Padove 3. marca 2026 Omanom Vaninom, právnikom a odborníkom na medzinárodné súkromné právo, ktorý spolupracuje s Univerzitou v Padove.

Po zverejnení sťažnosti a negatívnej reakcii médií Vanin vysvetlil, že arbitráž umožňuje súkromným stranám zveriť riešenie sporu arbitrom namiesto bežného súdu, uviedol však, že arbitrážny orgán založený na náboženských princípoch podlieha aj naďalej talianskemu právu. Ako príklad pravidla, ktoré by sa nemohlo uplatňovať, ak by bolo v rozpore so základnými zásadami talianskeho práva, uviedol diskrimináciu medzi mužmi a ženami, a to aj v prípade, keby bolo toto pravidlo odôvodnené odvolaním sa na šaríju. „Arbitrážny tribunál inšpirovaný náboženskými koncepciami nemôže porušovať záväzné pravidlá verejného poriadku našej krajiny,” uviedol Vanin.

ČÍTAJTE: Kardinál zradil prirodzenú rodinu na summite Amoris Laetitia

Podľa oficiálnych dokumentov, archivovaných z verejnej webovej stránky Talianskej islamskej arbitrážnej komory’verejnej webovej stránke 29. septembra 2026 s cieľom zabrániť pozmeneniu dôkazov, sa táto moslimská skupina výslovne zameriava na miestne obyvateľstvo vyznávajúce to isté náboženstvo a sľubuje riešenie konfliktov podľa „nemenných princípov šaría“. Prevádzkové predpisy tohto orgánu bežne označujú jeho rozhodcovský senát ako „šaría tribunál“ a jeho konečné rozhodnutia označujú ako „záväzné rozsudky šárie“, čo je ekvivalentom oficiálnych rozhodnutí štátnych súdov.

Okrem toho Minutillova sťažnosť poukazuje na desivý mechanizmus vynútiteľnosti zakotvený v článku 30 predpisov tribunálu. Na požiadanie si „šaría tribunál“ vyhradzuje právo zasielať svoje rozhodnutia proti neúspešným stranám priamo miestnym islamským kultúrnym združeniam pôsobiacim v oblasti bydliska danej osoby.

Šaría súd je súdny orgán, ktorý uplatňuje šaría právo, t. j. súbor náboženských a právnych noriem odvodených z Koránu a Sunny, právnej tradície, ktorú niektoré vetvy islamu pripisujú priamo Mohamedovi a jeho bezprostredným nástupcom a učeníkom. Šaría si nárokuje regulovať nielen náboženský život, ale aj občiansky a politický život všetkých členov spoločnosti, vrátane nemoslimov.

Rozdiel medzi týmto a kánonickým tribunálom katolíckej cirkvi je podstatný. Ten totiž uplatňuje kánonické právo výlučne na členov katolíckej cirkvi v záležitostiach týkajúcich sa života cirkvi, ako sú prípady neplatnosti manželstva, disciplína duchovenstva, udeľovanie sviatostí a správa posvätných miest. Kánonické právo si za žiadnych okolností nenárokuje nahradiť civilnú autoritu ani riadiť spoločnosť prostredníctvom náboženských noriem.

Francesco Minutillo pôsobí v Národnom zhromaždení strany Futuro Nazionale, novo založenej talianskej politickej strany, ktorú založil Roberto Vannacci a ktorá čerpá inšpiráciu z vlasteneckých a prokatolíckych hodnôt.

Minutillo poskytol rozhovor portálu LifeSiteNews, aby objasnil skutočný rozsah svojej sťažnosti, jej dôsledky pre Taliansko a Európu a aby reagoval na námietky, ktoré už vznesli niektoré politické osobnosti.

LifeSiteNews: V Spojených štátoch a Spojenom kráľovstve je súkromná arbitráž založená na náboženstve už zaužívanou realitou, zatiaľ čo v Taliansku to znie ako niečo nové. Kritici tvrdia, že vaša sťažnosť sa zameriava predovšetkým na provokatívne formulácie na webovej stránke, ako napríklad „šaría súd“ a „islamská spravodlivosť“. Teraz, keď organizátori údajne odstraňujú tieto formulácie, aby vyhoveli občianskemu právu, môžete ostať s prázdnymi rukami, keďže ste napadli skôr marketingovú provokáciu ako skutočné porušenie zákona. Je to pravda?

Francesco Minutillo: Moja sťažnosť sa nezakladá výlučne na výrazoch použitých na webovej stránke Talianskej islamskej arbitrážnej komory, a teda na jej reklamných materiáloch, ale aj a predovšetkým na konkrétnych ustanoveniach arbitrážnych pravidiel, ktoré vyvolávajú oveľa závažnejšie právne otázky.

Mám napríklad na mysli ustanovenie, podľa ktorého môžu byť rozhodcovské rozhodnutia, ak nie sú dobrovoľne splnené, oznámené islamským kultúrnym združeniam alebo uverejnené v špecializovaných vestníkoch. Ide o mechanizmus, ktorý si zaslúži osobitnú pozornosť, pretože zverejnenie neplnenia rozhodnutia v rámci náboženskej komunity by sa mohlo prejaviť ako forma spoločenského a reputačného tlaku na adresáta rozhodnutia. A toto je len jeden z viacerých aspektov, na ktoré sme upozornili justičné orgány.

Jazyk, ktorý používali organizátori, bol samozrejme tiež mimoriadne nejednoznačný. Jedna vec je hovoriť o súde, islamskom súdnictve a rozhodnutiach porovnateľných s rozsudkami štátnych súdov; úplne iná vec je zapájať sa do súkromnej arbitráže, ktorá je jasne definovanou právnou inštitúciou riadiacou sa talianskym právom a podliehajúcou jeho záväzným obmedzeniam. Ide o zásadne odlišné skutočnosti, ktoré nemožno zamieňať.

S uspokojením beriem na vedomie, že organizátori menia terminológiu používanú na svojej webovej stránke. Domnievam sa však, že najdôležitejším výsledkom mojej sťažnosti je niečo iné a že jej dosah siaha ďaleko za rámec prípadu v Padove.

Touto iniciatívou sa mi podarilo upriamiť pozornosť justičných orgánov, parlamentu, vlády a talianskej verejnosti na problém, ktorý považujem za reálny a podstatne širší: riziko, že popri štátnom právnom systéme sa môžu vyvíjať formy vnútornej spravodlivosti v rámci islamských komunít, či už viac či menej organizované, viac či menej viditeľné, a niekedy dokonca mimo akejkoľvek účinnej verejnej kontroly alebo dohľadu.

Prípad v Padove je iná záležitosť a skutočný rozsah jeho činnosti sa ešte musí zistiť. Presne o to ide: nezaujíma ma boj proti slovám na webovej stránke, ale pochopenie toho, či sa v našej krajine popri štátnom justičnom systéme formujú paralelný náboženské justičné systémy. Ak moja sťažnosť pomohla konečne otvoriť túto diskusiu, verím, že už dosiahla výsledok značného politického a inštitucionálneho významu.

LSN: Nehrozí tu riziko, že sa sústredíme na vedľajší cieľ a pritom prehliadneme skutočnosť, že k skutočnému prenikaniu šaría dochádza prostredníctvom štátneho súdnictva a európskych inštitúcií?

Minutillo: V súčasnosti mi nie sú známe žiadne rozhodnutia talianskeho súdnictva, ktoré by uznali islamské právo ako právo s priamou a nezávislou normatívnou silou v rámci nášho právneho systému. Koniec koncov existuje zásadné obmedzenie, ktorým je medzinárodná verejná politika, ktorú musí každý taliansky sudca nevyhnutne zohľadniť, keď vznikne otázka uplatnenia cudzieho práva.

Určite sa môže stať, že rozhodnutie vydané zahraničným súdnym orgánom, napríklad marockým, na základe rodinného práva danej krajiny, aj keď je inšpirované islamskými princípmi, bude predložené talianskemu sudcovi na uznanie jeho účinkov. Ide však o právny jav, ktorý sa zásadne líši od priameho uplatňovania šaría. Uznanie tohto rozhodnutia musí totiž prejsť testom zlučiteľnosti so základnými zásadami nášho právneho systému, počnúc ústavnými zásadami, a s obmedzením vyplývajúcim z medzinárodného verejného poriadku.

Otázka, ktorú som nastolil vo svojej sťažnosti týkajúcej sa Talianskej islamskej arbitrážnej komory v Padove, je odlišná a v určitých ohľadoch ešte citlivejšia. V tomto prípade arbitrážne pravidlá výslovne stanovovali, že arbitri by mali primárne uplatňovať zásady šaría, pričom talianskemu právu vyhradili len doplnkovú úlohu.

Táto otázka spadá do rámca arbitrážneho práva, ktoré bolo nedávno ovplyvnené aj „Cartabiovou reformou“, ktorá rozšírila priestor pre súkromnú autonómiu pri riešení sporov. Ide o nástroje určené na to, aby umožnili stranám vyňať určité spory z právomoci bežných súdov, a sú obzvlášť užitočné v obchodných vzťahoch a medzinárodnom obchode. Problém vzniká vtedy, keď sa táto autonómia využíva na to, aby sa primárna rozhodovacia úloha priradila náboženským zásadám, čo vyvoláva otázky o zlučiteľnosti takto vytvoreného arbitrážneho systému so základnými zásadami právneho systému štátu.

Domnievam sa, že práve tu vzniká regulačný problém, ktorým sa musia zaoberať zákonodarcovia. Nemôžeme sa jednoducho spoliehať na následnú súdnu kontrolu až potom, čo rozhodcovské rozhodnutie už malo dôsledky vo vzťahoch medzi stranami alebo v rámci ich príslušných komunít.

Musíme zvážiť, či by bolo vhodné zaviesť explicitnejšie preventívne legislatívne obmedzenia, aby zmluvná sloboda a rozhodcovská autonómia nemohli byť využívané na vytváranie paralelných justičných systémov založených na uplatňovaní šaría.

LSN: Vanin uviedol, že komora jednoducho ponúka formu súkromnej arbitráže, ktorú si slobodne zvolili súhlasiaci dospelí, najmä v obchodných sporoch. Ak je samotná arbitráž zákonná, aké konkrétne obavy vás viedli k tomu, aby ste požiadali prokurátorov o prešetrenie tejto inštitúcie?

Minutillo: Vo svojej sťažnosti som nepožiadal prokuratúru o zákaz súkromnej arbitráže, ktorá je úplne legitímnou právnou inštitúciou, ale o prešetrenie toho, ako Talianska islamská arbitrážna komora skutočne fungovala.

Najprv som požiadal o zistenie totožnosti zakladateľov, riaditeľov a rozhodcov a o overenie ich kvalifikácie, vzájomných vzťahov a záruk nezávislosti. Následne som vyzval na preskúmanie skutočne vykonávaných činností, riešených sporov a všetkých vydaných rozhodnutí s cieľom zistiť, či tento orgán pôsobí výlučne v rámci práv, s ktorými môžu strany voľne disponovať, alebo či zasahuje aj do rodinných záležitostí, dedičských záležitostí alebo iných oblastí vylúčených z arbitráže.

Kľúčovým aspektom sú zdroje šaría, ktoré sa skutočne uplatňujú, a ich zlučiteľnosť s imperatívnymi ustanoveniami a základnými zásadami talianskeho právneho systému.

Požiadal som tiež o prešetrenie vzťahov komory s islamskými združeniami, náboženskými centrami a obchodnými sieťami, ako aj metód používaných na šírenie arbitrážnych doložiek. Osobitnú pozornosť by sa mala venovať ustanoveniu v pravidlách, ktoré umožňuje oznamovať rozhodnutia islamským združeniam v oblasti, kde má sídlo neúspešná strana, čo so sebou nesie riziko vyvolania sociálneho, ekonomického a reputačného tlaku.

Základnou otázkou je, či máme skutočne do činenia s arbitrážou, ktorú si slobodne zvolili informovaní občania, alebo so systémom komunitnej spravodlivosti, v ktorom dodržiavanie pravidiel šaría, hoci formálne dobrovoľné, sa v praxi môže stať povinným z náboženských, ekonomických alebo sociálnych dôvodov.

Mali by ste tiež mať na pamäti, že meno advokáta Vanina sa objavilo až po mojej sťažnosti, v dôsledku mediálnej búrky. Predtým nemala Talianska islamská arbitrážna komora ani tvár, ani meno, ktoré by sa dalo priradiť k konkrétnej osobe. Ide o závažnú chybu, pretože arbitrážne orgány zvyčajne výslovne uvádzajú odborníkov, na ktorých sa spoliehajú, keďže ich autorita je často kľúčová pre úspech arbitrážnej inštitúcie.

LSN: Tu v Taliansku má dokonca aj hlavná islamská organizácia v krajine oficiálne dištancovala od arbitrážnej komory v Padove. Čo odpoviete tým, ktorí tvrdia, že existuje riziko prehnaného zdôrazňovania izolovanej iniciatívy jednej advokátskej kancelárie, čo paradoxne môže viesť k mediálnej a reklamnej publicite pre osoby, ktoré samotná moslimská komunita zdanlivo marginalizovala?

Minutillo: Beriem na vedomie skutočnosť, že hlavná islamská organizácia v krajine sa dištancovala od zriadenia súkromného súdneho orgánu založeného na uplatňovaní šaría. Musím však poznamenať, že toto stanovisko bolo zaujaté až po mojej sťažnosti a následnom celonárodnom mediálnom pokrytí.

Talianska islamská arbitrážna komora bola zriadená už v marci minulého roka a pripravila a zverejnila svoje vlastné pravidlá spolu so zmluvnými doložkami, ktorých cieľom bolo umožniť využitie arbitráže. Nešlo teda len o vyhlásenie zámeru, ale o organizovanú a formálne štruktúrovanú iniciatívu, hoci skutočný rozsah vykonávaných arbitrážnych činností ešte treba zistiť.

Je naozaj možné, že islamské združenia o tom nevedeli? Naopak, verím, že som tiež prispel k vyslaniu veľmi jasného posolstva islamským združeniam: nesnažte sa zaviesť šaríu do Talianska, lebo budeme pripravení brániť sa.