GettyImages-2187566713.jpg

Škótske rockové duo odmieta „trans“ ideológiu a kultúru rušenia

4
Kultúra smrti
  • Reidovci kritizujú trans ideológiu, ktorá ohrozuje ženy a ich bezpečnosť.
  • Podporujú slobodu prejavu, ale varujú pred kultúrou „cancelovania“ a strachu.
  • Odmietajú popierať biologickú realitu a zdôrazňujú význam vedeckých faktov.
  • Vyjadrujú znechutenie z nevďačnosti a zbabelosti súčasných umelcov voči Rowlingovej.

Craig a Charlie Reid, ktorých fanúšikovia poznajú pod názvom The Proclaimers, vydali nový album. Pieseň, ktorá ich preslávila, bola „I’m Gonna Be (500 Miles)“, vydaná v roku 1988. Tentoraz však toto rockové duo priťahuje pozornosť z úplne iného dôvodu: zamerali sa na ideológiu transrodových osôb a nešetria kritikou.

Dvojčatá sa takto vyjadrili v rozsiahlom rozhovore pre denník The Telegraph, ktorý vyšiel 9. septembra a v ktorom hovorili o svojom novom albume We May Offend. Reidovci hovorili o svojich názoroch na vojnu, o „hlúpom prezidentovi Spojených štátov“, o svojej podpore škótskej nezávislosti a o tom, ako veľmi nenávidia väčšinu súčasnej popovej hudby. Napriek názvu ich albumu tam nie je veľa toho, čo by mohlo uraziť.

Téma škótskej nezávislosti však zapadla do ich menej ortodoxných názorov – aspoň pokiaľ ide o hudobný priemysel. Po prvýkrát od roku 1983 Craig Reid nehlasoval za Škótsku národnú stranu, a to preto, že bol rozzúrený „tým, že schválili zákon o samodefinovaní pohlavia“ – teda návrh zákona o reforme uznávania pohlavia (Škótsko) z roku 2022, ktorý umožnil mužom identifikujúcim sa ako transľudia ľahko a legálne zmeniť svoje pohlavie na ženské.

„Je to tak zle spracované, že to nevyhnutne viedlo k tomu, že násilní muži, vrátane odsúdených násilníkov, boli posielaní do ženských väzníc,“ uviedol Craig. „Pre mňa je to neodpustiteľné.“ Podľa dvojčiat ich odpor voči trans ideológii a vlna odporu, ktorá čaká každého, kto zdieľa tento postoj, inšpirovali text titulnej piesne, v ktorej Craig spieva: „Stačí, keď vyjadríš myšlienky, ktoré máš v hlave, a môžeš sa dostať do bodu, keď ti niektorí budú želať smrť.“

J. K. Rowlingová skutočne čelí takmer nepretržitému prúdu vyhrážok smrťou, hoci to všetko berie s divokým humorom. Keď jej nedávno jeden transaktivista oznámil, že sa bude tešiť, keď zomrie, ona odpovedala:„Zatiaľ čo sa budeš tešiť, zamysli sa nad tým, že pokiaľ ťa nezasiahne blesk alebo ťa nevtiahne lis na seno, nikto sa nikdy nedozvie, že si vôbec žil.“ Rowlingovej hádky na Twitteri sú dobrým pripomenutím, že neozbrojení ľudia by sa nemali púšťať do slovných prestreliek či súbojov v dôvtipnosti so svetoznámou autorkou.

„Existujú ženy, skutočné ženy, ktorým hrozí násilie – niekedy sú obeťami násilia – a sú umlčované, pretože majú tú drzosť povedať, že žena je dospelá ľudská samica,“ povedal Craig pre The Telegraph. „A umlčujú ich 0,5 percenta mužskej populácie, ktorí si myslia, že keď si oblečú šaty a nanesú make-up, stávajú sa z nich ženy.“

„Ľudia kvôli tomu prišli o kariéru,“ dodal Charlie. „(Graham) Linehan bol najviditeľnejším prípadom. Žiaden z jeho priateľov sa za neho nepostavil. Nesúhlasil by som so všetkým, čo hovorí Linehan, rovnako ako by som nesúhlasil s J. K. Rowlingovou. Ale máš právo postaviť sa za vedu a logiku. A v jeho prípade je to tragédia. Prišiel o kariéru za to, že povedal pravdu.“ Linehan, komik a tvorca seriálu Father Ted, bol zatknutý na letisku Heathrow kvôli svojim hádkam na Twitteri s transaktivistami.

Reidovci sú predovšetkým znechutení zbabelosťou a nevďačnosťou; Charlie spomenul zúrivý nápor hercov zo série o Harrym Potterovi – Daniela Radcliffea, Ruperta Grinta a Emmy Watsonovej –, ktorí sa ponáhľali zdôrazniť svoj nesúhlas s Rowlingovou, tých „f____ detí, ktorým Rowlingová zarobila obrovské majetky“. Nemuseli s Rowlingovou súhlasiť, pripustil Charlie, ale „človek by si myslel, že sa niekto postaví a povie: ‚Žijeme vo voľnej krajine. Vďaka bohu, že máme slobodu prejavu. Ona len uplatňuje svoje právo na vlastný názor.“

A čo zatknutie Linehana? „Dostávame sa teraz do štádia, keď sa ľudia boja povedať, čo si myslia, pretože ľudí sa začalo ‚canceliť‘,“ povedal Craig. „Pretože ľudia boli stíhaní alebo im hrozilo stíhanie. Robia to preto, lebo ich k tomu vedú politici. Boja sa, že budú pôsobiť transfóbne. Často tancujú podľa noty záujmových skupín, ktoré sledujú vlastné záujmy.“ Napríklad ako transrodová lobby.

„Nie som transfóbny,“ zdôraznil. „Nie som proti tomu, aby sa muž identifikoval ako žena a obliekal sa ako žena. Nie som proti ničomu z toho. Som len proti tomu, aby sa hovorilo, že on je v skutočnosti žena, keď ženou nie je. Mnohí z týchto ľudí sú v podstate fóbici voči pravde. Popierajú biologickú realitu. A ak na tom trváte, povedia, že raníte ich city. Že ich nerespektujete. Ja však rešpektujem realitu a vedecké fakty, nie mýty.“

„Je to ako v rozprávke o kráľových nových šatách – takým smerom sa uberá celá kultúra,“ dodal Charlie. „Stojí tam malý chlapec a hovorí: ‚On nemá na sebe žiadne šaty.‘“ A sú tu davy ľudí, ktorí možno mali dôvody na to, aby neupozornili, že kráľ je nahý, lebo by to mohlo ohroziť ich zamestnanie. „Stále by som radšej bol tým malým chlapcom. Lebo hovoril pravdu.“

Rovnako ako mnohí muži v ich veku, aj Reidovci sú ohromení kultúrnym šialenstvom, ktoré v posledných rokoch explodovalo. „Je to neviery voči mnohým veciam, ktoré sa dejú,“ uviedol Craig. „Každému, keď stárne, sa možno ten pocit zmocní. Nerozumiete tomu, aký je svet teraz, tak ako ste ho chápali predtým. Možno je to pravda. Ale niektoré veci, ktoré teraz vidím, sú smiešne.“