- Pápež Benedikt XVI. čelil kritike za svoje vyjadrenia o islame v regensburskom prejave.
- Jezuit Körner tvrdí, že islam nie je iracionálny, ale nesmierne racionálny.
- Kontroverzia viedla k dialógu medzi kresťanmi a moslimami, čo je pozitívny krok.
- Uznanie Mohameda za proroka by ohrozilo postavenie Ježiša Krista v katolicizme.
Jezuitský teológ obvinil pápeža Benedikta XVI. z „faktickej chyby“ v jeho regensburskom prejave z roku 2006, pričom tvrdil, že pápež nesprávne charakterizoval islam ako iracionálny a zle odhadol, do akej miery jeho slová vyprovokujú moslimov po celom svete.
V rozhovore uverejnenom 27. augusta v nemeckej katolíckej tlačovej agentúre Katholisch.de uviedol otec Felix Körner, S.J. – kňaz a odborník na islamistiku – argumentoval, že Benedikt vo svojom prejave z roku 2006 na Univerzite v Regensburgu charakterizoval islam ako iracionálny a násilný, a že to „bola faktická chyba. „Táto chyba však následne priniesla niečo dobré,“
Podľa jezuitu bývalý pápež podcenil celosvetový dosah svojich slov a mieru, do akej by ich moslimovia mohli vnímať ako provokatívne.
Körner odmietol názor, že islamskú teológiu možno vo všeobecnosti označiť za iracionálnu, a namiesto toho tvrdil, že je „nesmierne racionálna“. Portál Katholisch.de však pripomenul, že Benediktov prejav vyvolal medzinárodné pobúrenie a na niektorých miestach aj násilné demonštrácie moslimov.
ČÍTAJTE: Katolícky kňaz tvrdí, že žena našla Boha „v Budhovi“x2019; počas pohrebného prejavu
Zároveň Körner podľa nemeckého média argumentoval, že násilie, ktoré nasledovalo po prejave, viedlo k „intenzívnejšiemu dialógu“ medzi kresťanmi a moslimami. Islamskí učenci spočiatku odpovedali Benediktovi listom. Keď na tento list neprišla žiadna odpoveď, vznikla širšia iniciatíva známa ako „Spoločné slovo“ , ktorá deklarovala spoločné základy medzi islamom a kresťanstvom a bola adresovaná mnohým kresťanským vodcom. Podľa Körnera táto iniciatíva prispela k vytvoreniu Katolícko-islamského fóra.
Katholickí a moslimskí teológovia, tvrdí Körner, dospeli k záveru, že obe tradície sa odvolávajú na toho istého Boha ako na stvoriteľa a „dokončiteľa“ sveta.
Zostávajú však dôležité rozdiely. Körner označil postavenie Mohameda za jeden z pretrvávajúcich bodov sporu medzi katolicizmom a islamom. Konkrétne varoval, že je pre katolíkov „nemúdre“ uznávať Mohameda za proroka. Podľa jezuitského teológa by uznanie Mohameda za proroka vyžadovalo aj prijatie jeho posolstva ako Božieho slova. Takéto stanovisko by podľa neho znamenalo, že Ježiša Krista by už nebolo možné chápať ako „rozhodujúci zlom v dejinách“.
Vo svojom prejave z roku 2006 s výstižným názvom „Viera, rozum a univerzita: spomienky a úvahy“ Benedikt argumentoval, že kresťanská viera je neoddeliteľná od logosu – rozumu, zrozumiteľnosti a Božieho Slova – a varoval, že kresťanstvo aj moderná kultúra trpia, keď je rozum obmedzený na to, čo je možné empiricky merať. Obhajoval historickú syntézu medzi biblickou vierou a filozofickým uvažovaním a odmietol moderné pokusy o „dehellenizáciu“ kresťanstva.
Kontroverzia sa točila okolo toho, že Benedikt citoval dialóg z 14. storočia medzi byzantským cisárom Manuelom II. Paleologom a perzským učencom, vrátane cisárovej poznámky, že Mohamed priniesol „veci, ktoré sú iba zlé a neľudské,”, ako napríklad príkaz šíriť vieru mečom.
Benedikt neskôr trval na tom, že citoval tento úryvok, aby ilustroval, že násilie je v rozpore s Božou podstatou, a dodal, že cisárove komentáre neodzrkadľujú jeho vlastný pohľad na islam ani na Korán. Mnohí moslimovia však tento citát vnímali ako podporu protiislamského postoja, čo vyvolalo protesty po celom svete.
Medzi najkontroverznejšie výsledky katolícko-islamského dialógu patrí dokument z roku 2019 Dokument o ľudskom bratstve z roku 2019, podpísaný pápežom Františkom – sám jezuita – a veľkým imámom al-Azhar v Abú Zabí. Deklarácia vyzýva k všeobecnému bratstvu, vzájomnému rešpektu medzi náboženstvami a definuje všetky náboženstvá ako „Božiu vôľu“.