- Otec James Martin podporuje vysvätenie homosexuálov, čo je v rozpore s cirkevnou doktrínou.
- Cirkev učí, že homosexuálna orientácia je nezlučiteľná s kňazstvom a povolaním.
- Martin kritizuje tajnosť okolo homosexuálnych kňazov, čo narúša otvorenosť v Cirkvi.
- Prieskum ukazuje, že niektorí biskupi sú otvorení homosexuálnym kňazom, čo je znepokojujúce.
Známy jezuita a zástanca LGBT, otec James Martin, podporil vysvätenie homosexuálov za katolíckych kňazov.
V komentári napísanom pre webovú stránku Outreach, ktorá sa prezentuje ako takzvaná „LGBTQ katolícka pastorácia” Martin tvrdí, že tvrdenie, že homosexuálni muži „nemôžu byť vysvätení za kňazov, znamená, že gayovia, ktorí majú záujem o kňazstvo, budú buď odradení od svojho povolania, alebo budú v seminároch nútení skrývať svoju orientáciu.“
Pokiaľ ide o „homosexuálnych mužov, ktorí cítia povolanie ku kňazstvu“, Martin povedal, že „moja odpoveď… je áno“.
Katolícka cirkev však učí, že homosexuálna orientácia je „objektívne porušená“ a „nezlučiteľná s kňazstvom“ a že Cirkev „nemôže prijať do seminára ani do svätých rádov“ mužov s „hlboko zakorenenými homosexuálnymi sklonmi“.
„Za takmer 40 rokov, čo som jezuita, som poznal desiatky celibátnych homosexuálnych kňazov, ktorí viedli to, čo pápež František nazval „dobrým, svätým a celibátnym“ život a boli vzorom Ježišovho posolstva lásky a milosrdenstva,“ napísal Martin vo svojom článku pre webovú stránku, ktorú sám založil. „Pre mňa a pre mnohých mojich priateľov boli duchovnými vodcami, farármi, profesormi a mentormi.“
Martinovi sa nepáči myšlienka, že homosexuálni kňazi by mali svoje sklony držať v tajnosti. Trápi ho, že Cirkev nie je z viacerých dôvodov schopná priznať existenciu homosexuálnych kňazov:
„Všetko toto prispieva k tomu, aby táto téma zostala v tajnosti,” povedal Martin a tvrdil, že ide o “nevypovedanú realitu, o ktorej sa vie a diskutuje v súkromných rozhovoroch na biskupských úradoch, farách, v seminároch a v domoch rehoľných rád.”
Rozprával jednu anekdotu:
Pred pár rokmi som sa spýtal amerického seminaristu študujúceho v Ríme, koľko z jeho spoluseminaristov je homosexuálov. „Polovica z nich,“ odpovedal bez zaváhania. Koľkí z nich otvorene hovorili o svojej sexuálnej orientácii so svojimi duchovnými vodcami alebo rektormi seminára? „„Žartuješ?“ povedal. „Žiaden z nich.“ Vysvetlil, že by to znamenalo vylúčenie.“
Na rozdiel od Martinovej údajnej skúsenosti sa americkí kňazi vysvätení v posledných rokoch prevažne identifikujú ako konzervatívci, čo naznačuje, že podiel homosexuálov medzi súčasnými seminaristami nie je taký vysoký, ako naznačoval.
Martinov komentár sa čiastočne zameriaval na štúdiu z roku 2024, ktorú zverejnil McGrathov inštitút pre cirkevný život na Univerzite Notre Dame, ktorý si objednal štúdiu u Centra pre aplikovaný výskum v apoštoláte (CARA) na Georgetownskej univerzite o tom,„ako diecézy a semináre posudzujú vhodnosť seminaristov na vysvätenie.“x201D;
Jedným z šokujúcich zistení prieskumu je, že takmer štvrtina opýtaných biskupov (22 percent) „súhlasí“ alebo „rozhodne súhlasí“ s tým, že „nemajú problém vysvätiť muža, ktorý pociťuje hlboko zakorenenú príťažlivosť k osobám rovnakého pohlavia, za predpokladu, že je pevne odhodlaný dodržiavať celibát.“ To je v kontraste s vatikánskym dokumentu z roku 2005, v ktorom sa uvádza, že Cirkev nemôže prijať mužov s „hlboko zakorenenými homosexuálnymi sklonmi“ do seminárov a kňazstva.
Martin nesúhlasil s dvoma z 12 návrhov autorov, reverenda Thomasa V. Berga, bývalého formátora na seminári sv. Jozefa v Dunwoodie v štáte New York; a profesora Timothyho G. Locka, licencovaného psychiatra a riaditeľa psychologických služieb tiež na seminári sv. Jozefa.
Pojem „prekonanie“ homosexuality je pre Martina znepokojujúci. „Jedna vec je prekonať pokušenie alebo žiadostivosť; iná vec je prekonať svoju celkovú sexualitu,“ povedal jezuita, čím naznačil, že verí, že homosexuálne sklony sú nemennou a pozitívnou črtou, hoci Cirkev učí, že sú poruchou.
„„To by sa mohlo ľahko nesprávne interpretovať ako prekonanie vlastnej celkovej sexuality, čo je nebezpečný návrh,“ tvrdil Martin.
Ďalej vyjadril poľutovanie nad tým, že jadrom prístupu autorov prístupu je ‚pohľad na homosexualitu ako na obrovskú prekážku pre zdravý život kňaza.‘
„„Väčšina z nás, hoci poznáme kňazských bratov s SSA, často vie, aká bolestivá a problematická bola ich životná cesta pri pokuse zosúladiť túto príťažlivosť s celibátnym životným štýlom,“ uviedli Berg a Lock.