- Biskup Márquez odmieta myšlienku, že katastrofy sú božím trestom.
- Prírodné katastrofy sú výsledkom biologických a prírodných zákonov, nie božskej vôle.
- Utrpenie je súčasťou života, ale Boh nás neopustí v ťažkostiach.
- Sviatosti a Božie slovo poskytujú útechu a uzdravenie v ťažkých časoch.
Biskup Carlos Márquez, pomocný biskup z Caracasu vo Venezuele, počas nedávneho rozhovoru, v ktorom sa venoval ničivým následkom zemetrasení, ktoré minulý mesiac postihli krajinu a vyžiadali si tisíce obetí, ako aj katolíckej reakcii na prírodné katastrofy, odmietol myšlienku, že by v tejto tragédii bola zapojená Božia ruka.
V rozhovore pre agentúru ACI Prensa, ktorý bol po prvýkrát uverejnený v španielčine 16. júla, biskup Márquez, hoci vyzval veriacich vo Venezuele i mimo nej, aby si uvedomili, že Boh dopúšťa utrpenie spôsobené prírodnými katastrofami a inými utrpeniami v záujme posvätenia ľudí posvätenie, stručne odmietol tradičnú predstavu, že takéto katastrofy by mohli byť súčasťou božieho trestu. 24. júna zasiahli severnú Venezuelu v priebehu niekoľkých sekúnd dve zemetrasenia s magnitúdou 7,2 a 7,5, ktoré si vyžiadali viac ako 5 000 obetí, zrútili množstvo budov a spôsobili tejto juhoamerickej krajine trvalé škody.
„Nemôžeme uniknúť biologickým zákonom; nemôžeme uniknúť prírodným zákonom. To, čo sme kedysi považovali za prekliatie alebo božský trest, dnes vieme, že sú to prírodné procesy, procesy, ktoré sú dokonca nevyhnutné,“ povedal Márquez v rozhovore o zemetraseniach.
ČÍTAJTE: Venezuelskému kardinálovi zabránili v odlete, socialistický Madurov režim mu zadržal pasy
Hoci je pravda, že presný dôvod, prečo Boh môže dovoliť, aby tisíce a v niektorých prípadoch milióny ľudí trpeli v dôsledku prírodných katastrof, ako boli zemetrasenia z minulého mesiacazemetrasenia z minulého mesiaca, je záhadou a nie vždy ide o formu božieho trestu, tým, že tieto katastrofy nazýva iba „biologickým zákonom“, biskup zrejme prehliada Jeho úlohu v týchto tragédiách.
Katolícka cirkev totižučí, že v dôsledku pádu, vstúpilo do sveta zlo a ovplyvnilo prírodu, čím vznikla možnosť prírodných katastrof.
Mérquez tiež zrejme odmieta myšlienku, že prírodné katastrofy by mohli byť výsledkom božieho trestu, čo je v rozpore so Svätým písmom. V knihe Genesis vidíme, ako Boh trestá svet za jeho ťažké hriechy tým, že ho zničí veľkou potopou, pričom ušetrí iba Noaha a jeho rodinu.
Neskôr v rozhovore však Márquez, odvolávajúc sa na nášho Pána Ježiša Krista, pripomína veriacim neustále učenie Cirkvi, že máme počas svojho života trpieť, kým nebudeme (dúfajme) zjednotení v Kristovi.
„Preto na našej ceste k plnosti večného šťastného života s Kristom v nebi budeme čeliť bolesti a utrpeniu,“ povedal biskup.
„Kristov sľub nebol, že nebudeme trpieť, ani že nebudú žiadne zemetrasenia, povodne či prírodné tragédie,“ dodal. „Uprostred bolesti sľúbil, že nás neopustí. Nie sme sami (hovorí náš Pán): „‚Budem s vami až do konca sveta,‘ (a) sľubuje nám svoju prítomnosť uprostred bolesti.“
Pán „kráča s nami uprostred našej bolesti“ a plní svoj sľub „prostredníctvom svojej Cirkvi, medzi tými, ktorí trpia.“ Sviatosti a Božie slovo, pokračoval, nás utešujú a uzdravujú a premieňajú naše srdcia, „aby sme mohli ísť ďalej“.
Ďalej zdôraznil, že sviatosti a Božie slovo pomáhajú utešovať, uzdravovať a premieňať srdcia, „aby sme mohli ísť ďalej“.