- Kardinál Müller vyzýva na väčšiu toleranciu v liturgickej praxi Cirkvi.
- Obmedzenia latinskej omše nepriniesli cirkevnú jednotu, ale napätie a rozkoly.
- Autoritárske prístupy nie sú kresťanské; potrebná je pastorálna tolerancia.
- Plné povolenie starobylej liturgie môže podporiť jednotu s pápežom a Cirkvou.
Kardinál Gerhard Ludwig Müller vyzval na prehodnotenie obmedzení týkajúcich sa tradičnej latinskej omše a na väčšiu toleranciu v liturgickej praxi po tom, čo Spoločnosť sv. Pia X. dnes vykonala biskupské vysvätenia bez pápežského poverenia.
1. júla uverejnil taliansky denník Il Giornale rozhovor s Müllerom, bývalým prefektom Kongregácie pre náuku viery, ktorý sa vyjadril k súčasným obmedzeniam tradičnej latinskej omše zavedeným v rámci dokumentu Traditionis Custodes v roku 2021, k skorším reformám Benedikta XVI.Summorum Pontificum, ako aj o širšej otázke liturgickej koexistencie v katolíckej cirkvi. Prelát argumentoval, že súčasný reštriktívny prístup nepriniesol cirkevnú jednotu a mal by sa prehodnotiť vzhľadom na pretrvávajúce napätie týkajúce sa liturgickej praxe a riziko rozkolov.
„Lefebvristi môžu tieto zákazy premeniť na symbol nesúhlasu s Rímom. Obmedzujúce opatrenia im takmer poskytli propagandu, ktorú môžu účelovo využiť na presadzovanie svojich postojov,“ uviedol Müller.
Podľa nemeckého kardinála by biskupské vysvätenia Spoločnosti svätého Pia X. mali preto viesť pápeža a jeho spolupracovníkov k prehodnoteniu zákazov latinskej omše.
POZRITE SI: Spoločnosť svätého Pia X. vysvätila štyroch biskupov
Pri podrobnom skúmaní motu proprio pápeža Františka, ktoré obmedzilo slobodné slávenie omše a iných obradov podľa starobylej liturgie – pridelením úlohy schvaľovať každú slávnosť jednotlivým biskupom pod dohľadom Dikastéria pre náuku viery – Müller konštatuje, že Traditionis Custodes „nemalo pozitívny účinok.“
Tvrdí, že „používanie autoritárskeho prístupu na vyžadovanie slepej poslušnosti nie je […] kresťanským spôsobom.“ A dodáva: „Iba v otázkach dogmy by nemali existovať žiadne kompromisy; v konkrétnej pastorálnej praxi je možná určitá tolerancia.“
Objasnil, že „tvrdenie, že každý, kto uprednostňuje starobylý obrad, neprijíma Druhý vatikánsky koncil, je nepravdivé. Podľa tej istej logiky by sa dalo povedať, že nie každý, kto uprednostňuje Novus Ordo, prijíma koncil: stačí sa pozrieť na to, čo sa deje v Nemecku, kde niektorí biskupi radi odvolávajú sa na koncil, ale potom systematicky popierajú jeho náuku.“
Pri úvahách o možných spôsoboch, ako prekonať obmedzenia zavedené pápežom Františkom, Müller pripomenul, že „Benedikt XVI. našiel dobré riešenie v podobe Summorum Pontificum, ktorým plne prijal starobylý obrad. Toto motu proprio prinieslo Cirkvi veľký pokoj. Nezabúdajme, že Cirkev má rôzne obrady, z ktorých každý má svoje vlastné formy. Nemôžeme zakázať obrad v jeho starobylej forme.“
„„V Cirkvi už máme združenia a skupiny, ktoré legitímne slávia starobylú formu a plne uznávajú koncil, v jednote s pápežom a kolégiom biskupov,“ povedal Müller.
„V skutočnosti by som povedal, že plné povolenie tejto liturgickej formy a podpora prijatia koncilu je riešením aj pre tých, ktorí sa po neposlušnosti pri sväteniach vykonaných Kňazskou spoločnosťou svätého Pia X. chcú úplne vrátiť k jednote s pápežom, ktorý je trvalým princípom jednoty a základom Cirkvi,“x201D; uzavrel nemecký kardinál.