- Laici nemajú kázať, aby sa zachovalo sviatostné kňazstvo a jeho úloha.
- Liturgia slova a Eucharistie musia byť spojené, vedené vysväteným kňazom.
- Homília patrí kňazovi, nie laikom, podľa učenia Cirkvi od počiatku.
- Nemeckí biskupi by mali rešpektovať katolícku teológiu a autoritu pápeža.
Kardinál Gerhard Müller uviedol, že snaha o to, aby laici prednášali kázne počas omší, vyplýva z popierania „sviatostného kňazstva“.
V nedávnom článku uverejnenom na portáli kath.net Müller kritizoval nemeckých biskupov za presadzovanie kázní vedených laikmi po tom, čo Vatikán nedávno zamietol žiadosť nemeckého biskupa o povolenie laikom a laičkám kázať počas svätej omše.
„Hoci sa pobožnosti, katechéza a slávenie Božieho slova môžu konať ako samostatné bohoslužby vedené laikom povereným biskupom, nesmie sa oddeľovať liturgia slova od eucharistickej časti svätej omše tak, že prvú vedie laik, ktorý prednáša kázanie, a druhú slávi vysvätený kňaz,” vysvetlil Müller.
„Druhý vatikánsky koncil zdôraznil, že vo svätej omši sú liturgia slova (liturgia verbi) a liturgia Eucharistie (liturgia eucharistica) ‘sú tak úzko prepojené, že tvoria jediný akt uctievania’ (Konštitúcia o posvätnej liturgii 56), čím predstavujú jednotu uctievania Trojjediného Boha, ktorý sa vtelil v Ježišovi Kristovi, božskej Osobe Slova. „Preto je Kristus prítomný v Cirkvi prostredníctvom hlásania Slova a slávenia svätých sviatostí,“ povedal bývalý prefekt Kongregácie (teraz Dikastéria) pre náuku viery.
Povedal, že Tridentský koncil „učil, že kňazi, vysvätení prostredníctvom sviatostí, sú Kristom menovaní za služobníkov Slova i sviatostí.“
„„Justín Mučeník to už uviedol vo svojej Apológii: že predsedajúci vo svojej homílii vykladá listy apoštolov a evanjeliá a potom pokračuje v Eucharistii, vďakyvzdaní, zatiaľ čo mu diakoni pomáhajú pri rozdávaní svätého prijímania.“
„Druhý vatikánsky koncil preto zdôraznil jednotu kňazskej služby v Božom slove, sviatostiach a spravovaní Cirkvi,“ pokračoval. „Sakramentálne vysvätenie formuje biskupov a kňazov ‘na základe sviatosti kňazstva na obraz Krista, najvyššieho a večného kňaza, na hlásanie evanjelia, na pastorálnu starostlivosť o veriacich a na slávenie liturgie’ (Lumen gentium 28).“
„V súlade s praxou a učením Cirkvi od samého počiatku dikastérium pre božský kult potvrdilo, že homília počas svätej omše je jej neoddeliteľnou súčasťou, ktorá prináleží predsedajúcemu kňazovi na základe jeho sviatostného vysvätenia, pričom mu pomáhajú diakoni, ktorí majú účasť na tomto sviatosti na základe svojho vlastného vysvätenia.“
„„Nie je možné svojvoľne rozdeľovať kňazské právomoci a funkcionalisticky ich delegovať, pokiaľ človek úplne nepoprie sviatostné kňazstvo v protestantskom duchu, nezahrnie ho celkom do všeobecného kňazstva všetkých veriacich a nezredukuje ho iba na funkciu vykonávanú v mene spoločenstva,“ uviedol.
„Nemeckí ‚veční protestujúci‘ by mali nielen prehodnotiť svoj vzťah k petrovskému úradu pápeža, ale aj zaoberať sa základmi katolíckej teológie a prestať ničiť Cirkev v Nemecku svojimi ideológiami poháňanými nevraživosťou a nárokmi na moc,“ uzavrel Müller.