- Pápež vyzýva na zodpovednosť za stvorenie, čo je morálna povinnosť katolíkov.
- Starostlivosť o životné prostredie nie je najnaliehavejšou otázkou pre katolíkov.
- Manipulácia s údajmi o klimatických zmenách podkopáva dôveryhodnosť aktivistov.
- Spoločné dobro by malo mať prednosť pred ziskom v medzinárodnej spolupráci.
Pápež Lev XIV. v utorok zaslal videoposolstvo na rakúsky svetový samit 2026, ktorý organizuje Arnold Schwarzenegger, a vyzval ľudí rôznych vierovyznaní po celom svete, aby prehĺbili svoju „starostlivosť o stvorenie“ a usilovať sa o spoločnosť zakorenenú v „solidarite a ľudskej dôstojnosti“.
Vo svojom prejave na samite zo 16. júna, v ktorom citoval encykliku pápeža Františka „Laudato Si’“, Leo označil starostlivosť o životné prostredie za zásadnú morálnu otázku, na ktorej by mali pracovať nielen katolíci, ale aj príslušníci iných vierovyznaní. Pápež, odvolávajúc sa na Klimatickú konferenciu OSN COP30 v roku 2025, tiež vyzval všetkých ľudí, aby sa zasadzovali za vytvorenie spoločnosti, v ktorej „spoločné dobro má prednosť pred ziskom.“
„Hoci sa niektorým môže zdať, že viera má len malý prínos k otázkam klimatických zmien a ochrany životného prostredia, náboženský rozmer je v skutočnosti nevyhnutný na to, aby sa tieto otázky riešili primerane. „Tí, ktorí veria, že náš svet stvoril Boh a je vo svojej podstate dobrý, sú povinní prevziať ešte väčšiu zodpovednosť za starostlivosť o stvorenie, keďže to vyžaduje ich viera,“ povedal pápež.
„Žiť naše povolanie byť ochrancami Božieho diela je nevyhnutné pre život v cnosti; nie je to voliteľný ani druhoradý aspekt našej kresťanskej skúsenosti,“ dodal s odvolaním sa na pápeža Františka. „Okrem toho veriaci z mnohých tradícií chápu ‚stvorenie‘ ako boží dar. Podobne aj rôzne náboženstvá tvrdia, že život je posvätný, a preto si zaslúži úctu. Môžeme teda povedať, že náboženská viera posilňuje všeobecnú túžbu chrániť život a starať sa o prírodu.“
Hoci je pravda, že veriaci majú za úlohu byť správcami životného prostredia, nie sú povinní veriť v „klimatické zmeny“, ani starostlivosť o životné prostredie nie je pre katolíkov najnaliehavejšou otázkou, ako sa zdá naznačovať Svätý Otec.
ČÍTAJTE: Prečo by katolíci mali ignorovať to, čo pápež František hovorí v encyklike Laudato Si’
Navyše, „antropogénne globálne otepľovanie“ (AGW) alebo „klimatická zmena“, téza, že za meniace sa podnebie Zeme je zodpovedná ľudská činnosť, a nie prírodné javy, a že takéto trendy predstavujú nebezpečenstvo pre planétu, je z veľkej časti na manipulovaných údajoch. Prívrženci AGW utrpeli v roku 2010 tvrdú ranu, keď sa zistilo, že ich poprední výskumníci z Medzivládneho panelu pre zmenu klímy, Klimatickej výskumnej jednotke vo Východnom Anglicku a Národnej správe pre oceány a atmosféru sa dopúšťali rozsiahlej manipulácie s údajmi, používali chybné klimatické modely, nesprávne uvádzali zdroje a potláčali odlišné zistenia, aby takzvaná „ustálená veda“ hovorila to, čo si klimatickí aktivisti želali.
Neskôr vo svojom prejave pápež vyzval k väčšej medzinárodnej spolupráci v boji proti údajným globálnym environmentálnym výzvam, ako sú „klimatické zmeny“, nedostatok úcty k stvoreniu a drancovanie prírodných zdrojov, pričom zdôraznil zjavnú potrebu vytvoriť spoločnosť zameranú na „spoločné dobro“.
„„Tieto výzvy si vyžadujú medzinárodnú spoluprácu spolu s uceleným a do budúcnosti orientovaným multilateralizmom, aby sme našli účinné riešenia,“ povedal Leo. „Často sa však pri rokovaniach a diskusiách o týchto otázkach objavujú rôzne obavy: strach zo zmeny kurzu, strach zo straty moci a strach z neistých výsledkov. Iba prekonaním týchto obáv môžeme spoločne hľadať správne riešenia.“
Pápež pokračoval:
Myslím si, že práve v tomto smere môžu náboženskí vodcovia a spoločenstvá ponúknuť osobitný pohľad na podporu ambicióznych sociálnych a environmentálnych snáh, lebo Biblia je plná príkladov toho, ako možno prekonať obavy ľudí nádejou, ktorá je v konečnom dôsledku darom od samotného Boha.
Z tohto hľadiska teda, napriek pesimistom či cynikom, môže byť nádej silnou hnacou silou. V tomto ohľade nie je len žiaduce, ale aj skutočne možné, aby na pokrok dosiahnutý na COP30 nadviazal spravodlivý prechod k spoločnostiam, v ktorých má spoločné dobro prednosť pred ziskom a ekonomické modely sú zakorenené v solidarite a ľudskej dôstojnosti. To však vyžaduje, aby bohatšie krajiny splnili svoje záväzky a finančne podporili chudobnejšie krajiny. Potrebujeme tiež vytvoriť nový medzinárodný finančný rámec zameraný na človeka, aby sme zabezpečili, že všetky krajiny, najmä tie najchudobnejšie a najviac ohrozené klimatickými katastrofami, budú môcť naplno rozvinúť svoj potenciál pri rešpektovaní dôstojnosti svojich občanov.