Mladá Austrálčanka, ktorá bola zástankyňou práva na život, sa teraz chystá zomrieť prostredníctvom asistovanej samovraždy

26-ročná Austrálčanka trpiaca ochorením obmedzujúcim dĺžku života oznámila, že má v pláne ukončiť svoj život prostredníctvom asistovanej samovraždy niekedy v priebehu tohto roka.

Je nemožné vypočuť si príbeh Annaliese Hollandovej a necítiť s ňou súcit. Annaliese trpí devastujúcim ochorením nazývaným autoimunitná autonómna ganglionopatia (AAG), v dôsledku ktorého trpí neustálou bolesťou a nie je schopná prijímať pevnú stravu. Mnohé z jej orgánov prestali fungovať a na prežitie má nainštalovanú trvalú katétru do srdca. Hoci AAG nie je v každom prípade smrteľná, keďže Annaliese bola diagnostikovaná až v neskoršom veku, oneskorenie liečby znamená, že by mohla zomrieť do roka.

Annaliese uviedla, že predtým, ako jej pred ôsmimi rokmi diagnostikovali AAG, bola proti asistovanej samovražde, ale jej názory sa zmenili po stretnutí s ďalšou pacientkou s AAG, Lily Thai. Annaliese spomína, že sa navzájom povzbudzovali myšlienkou, že pôjdu do neba a budú môcť znova jesť.

Boli blízke priateľky, kým si Lily v roku 2023 vzala život na základe novo prijatého zákona o dobrovoľnej asistovanej smrti (VAD) v ich domovskom štáte Južná Austrália. Annaliese hovorí, že skúsenosť, keď držala svoju priateľku za ruku v okamihu jej smrti, ju po prvýkrát priviedla k tomu, aby vnímala asistovanú samovraždu ako možnosť.

V skorších fázach svojej choroby Annaliese vo svojich verejných vyhláseniach otázku asistovanej samovraždy nespomínala a namiesto toho sa zameriavala na kvalitnú paliatívnu starostlivosť a zvyšovanie povedomia o systéme hospicov. V skutočnosti Annaliese kedysi uviedla, že herec Michael J. Fox je pre ňu inšpiráciou; Fox už 35 rokov žije s neurodegeneratívnym ochorením, Parkinsonovou chorobou.

Podľa juhoaustrálskych zákonov majú zdravotnícki pracovníci zakázané iniciovať diskusiu o VAD, a tak od smrti svojej priateľky Annaliese využíva svoje vlastné skúsenosti ako spôsob propagácie asistovanej samovraždy. Na svojich sociálnych sieťach zaznamenáva vyčerpávajúci denný režim, ktorý ju udržuje nažive – aspoň zatiaľ. Injekcie, sondy na kŕmenie a časté návštevy v nemocnici sú všetky zdokumentované online. Opisuje svoju verziu zoznamu vecí, ktoré chce stihnúť pred smrťou, a zdieľa príspevky o tom, ako zažíva rôzne zážitky, ako napríklad byť svedkom narodenia dieťaťa, držať dieťa v náručí a „vziať sa“, hoci bez ženícha.

Príbeh Annaliese prispieva k výraznému a veľmi pozitívnemu vnímaniu asistovanej samovraždy v austrálskych médiách. Toto vnímanie ešte umocnila nedávna smrť populárneho rozhlasového moderátora, Jamesa Valentina. Valentine, dlhoročný zástanca dobrovoľnej asistovanej smrti, sa rozhodol ukončiť svoj život po dvojročnom boji s rakovinou pažeráka. Po jeho smrti vydala jeho rodina vyhlásenie, v ktorom sa uvádza: „Počas celej svojej choroby si James robil veci po svojom, a to až do samého konca. On aj jeho rodina sú vďační, že mu bola poskytnutá možnosť odísť podľa vlastných podmienok.“

Annaliese sa k týmto pocitom pripája a v rozhovore uviedla: „Vo veku 21 rokov som si uvedomila, že som nevyliečiteľne chorá. Vo veku 26 rokov sa rozhodujem zomrieť podľa vlastných podmienok.“

Annalieseino rozhodnutie ukončiť si život získava ďalšiu legitimitu vďaka rozhovorom s lekárkou, ktorá jej pri smrti bude pomáhať, Dr. Chloe Furstovou. Podľa Annaliese vlastných slov, je Furstová „vášnivá a milujúca“ a „krásny človek“. Mnohí by s tým nesúhlasili, pretože veria, že lekárka, ktorá povzbudzuje a pomáha pacientke spáchať samovraždu, je morálne vinná z vraždy.

Annaliese aj Furst nedávno získali spoločnú cenu „Žena roka“ od mediálnej spoločnosti so sídlom v ich rodnom meste Adelaide v Južnej Austrálii. Toto ocenenie ešte viac upevňuje v mysliach verejnosti predstavu, že asistovaná samovražda je chvályhodné a „odvážne“ rozhodnutie.

Furstová pri opise zdravotníckych odborníkov, ktorí sú proti asistovanej samovražde, hovorí, že „osobné“ morálna námietka by nemala obmedzovať možnosť iného človeka získať prístup k [VAD].“

Annaliese súhlasí, vysvetľujúc svoje skúsenosti s lekármi, ktorí sú proti eutanázii:

Mala som kvôli tomu menšie spory s niekoľkými lekármi, pretože nie každý v to verí. Ale je to niečo, o čom sa treba rozprávať a čo treba otvárať, pretože ide o voľbu a nikto nehovorí, že to musíte urobiť.

Hoci je jej pozitívny pohľad na život je sám o sebe v mnohých ohľadoch inšpiratívny, je veľkou tragédiou, že táto mladá žena cíti, že musí skrátiť svoj život. Rovnako je tragické, že jej rodina jej umožňuje zvoliť si VAD, zrejme bez akýchkoľvek námietok. Hovorí, že jej otec to „chápe“ a jej matka, hoci hovorí, že „dúfa v zázrak“, zároveň uvádza, že je realistická, pokiaľ ide o prognózu svojej dcéry.

To je v kontraste s prípadom mladej Španielky, Noelia Castillo Ramos, ktorá sa rozhodla pre asistovanú samovraždu napriek tomu, že jej otec roky bojoval za to, aby zabránil jej predčasnej smrti. Noeliina najlepšia priateľka sa v poslednej chvíli pokúsila presvedčiť ju, aby si to rozmyslela, ale personál nemocnice jej v tom zabránil. Cudzí ľudia z pro-life komunity, ktorí sa dozvedeli o jej rozhodnutí, usporiadali v nemocnici tichú vigíliu, keď umierala. Je tragické, že sa zdá, že nikto nie je ochotný postaviť sa proti Annaliese Hollandovej v jej snahe spáchať samovraždu.

Annaliese verí, že rozhodnutie ukončiť si život vychádza z jej telesnej autonómie – tej istej mylnej filozofie, ktorá v očiach mnohých matiek ospravedlňuje potrat. Hovorí:

Koniec koncov, je to moje telo. Viac ako 12 rokov som bola súčasťou systému, číslom, nie osobou. A bola mi spôsobená len bolesť a prišiel môj čas, aby to bolo moje rozhodnutie, nie rozhodnutie niekoho iného.“

Hoci Annaliese spočiatku chcela stráviť svoj krátky život pomáhaním druhým tým, že ich bude inšpirovať k dosahovaniu svojich snov, je desivé, že teraz využíva svoju platformu na to, aby povzbudzovala mladých ľudí k asistovanej samovražde. V skutočnosti, vzhľadom na toľko pozitívneho mediálneho pokrytia jej plánu vziať si život, Annaliese riskuje, že sa stane akousi tvárou asistovanej samovraždy v Austrálii.