- Cirkvi nemôže požehnať hriech, ale volá k pokániu a svätosti.
- Požehnanie je posvätný akt, nesmie potvrdiť nesprávne vzťahy.
- Sexuálna morálka je kľúčová pre dôstojnosť a svätosť manželstva.
- Jednota v Cirkvi vyžaduje jasné hlásanie pravdy bez zmätkov.
Poznámka redakcie: Toto vyhlásenie biskupa Josepha Stricklanda bolo zverejnené na jeho účte na X. LifeSiteNews ho uverejňuje so súhlasom autora.
Opätovne sa pýtam: uvažujeme mysľou Kristovou... alebo mysľou sveta?
V reakcii na nedávne poznámky týkajúce sa morálnych priorít a požehnania osôb žijúcich v neregulárnych zväzkoch ponúkam toto vysvetlenie pre dobro veriacich.
Cirkvi, ktorej bola zverená pravda evanjelia, nemôže požehnať hriech. Je povolaná vždy požehnávať ľudí – volať každú dušu k pokániu, uzdraveniu a svätosti –, ale nikdy nesmie konať spôsobom, ktorý naznačuje schválenie činov alebo vzťahov, ktoré sú v rozpore s Božím zákonom.
ČÍTAJTE: Pápež Lev XIV. potvrdzuje neformálne požehnanie pre homosexuálne páry a bagatelizuje sexuálny hriech
Nedávny dôraz na rozlišovanie medzi „formálnym“ a „neformálnym“ požehnaním, ako sa uvádza v Fiducia Supplicans, viedol k všeobecnému zmätku medzi veriacimi. Požehnanie nie je len bežným gestom; je to posvätný akt, ktorý zahŕňa Božiu priazeň. Ak je takéto požehnanie udelené spôsobom, ktorý zdanlivo potvrdzuje vzťah, ktorý nie je usporiadaný podľa Božieho zámeru, hrozí, že spôsobí pohoršenie a zavedie duše do omylu.
Podobne aj tvrdenie, že existujú „väčšie a dôležitejšie“ morálne otázky ako sexuálna morálka, treba chápať s veľkou opatrnosťou. Cirkvi nikdy neučila, že hriechy proti cudnosti sú málo dôležité. Naopak, Sväté písmo a neustále učenie Cirkvi potvrdzujú, že sexuálna morálka hlboko zasahuje do dôstojnosti ľudskej osoby, svätosti manželstva a správneho usporiadania lásky.
Je pravda, že spravodlivosť, náboženská sloboda a dôstojnosť každej ľudskej osoby sú vážnymi morálnymi otázkami. Morálny zákon však nie je rozdelený na konkurenčné kategórie, kde by sa jedna pravda mohla odsunúť stranou v prospech inej. Všetka pravda pochádza od Boha a každý hriech – či už proti spravodlivosti, láske alebo cudnosti – oddeľuje dušu od Neho.
Skutočná jednota v Cirkvi nemôže byť postavená na nejednoznačnosti alebo zmierňovaní ťažkých právd. Je postavená na Ježišovi Kristovi, ktorý je „cesta, pravda a život“ (Jn 14, 6). Láska vyžaduje, aby sme hovorili pravdu jasne, aj keď je to ťažké, aby duše neboli zavádzané, ale vedené k obráteniu a večnému životu.
Ako nástupca apoštolov zostávam oddaný hlásaniu plnosti katolíckej viery – bez kompromisov, bez zmätkov a vždy s láskou ku každému človeku, volajúc všetkých k slobode, ktorá pramení zo života v Kristovej pravde.