shutterstock_1418560202-810x500.jpg

Návrh zákona v Colorade by pacientom umožnil žalovať poskytovateľov za „uškodu“ spôsobenú „konverznou“ terapiou

9
Kultúra smrti
  • Navrhovaný zákon ohrozuje právo na pomoc pre tých, ktorí chcú zmeniť svoju orientáciu.
  • Konverzná terapia ponúka nádej a uzdravenie, nie je to škodlivá prax.
  • Žaloby môžu viesť k zneužívaniu systému a zastrašovaniu terapeutov.
  • Podpora transgenderizmu ohrozuje deti a ich budúcnosť, je potrebná ochrana.

Demokrati v Colorade predložili návrh zákona, ktorý by obyvateľom umožnil žalovať poskytovateľov služieb v oblasti duševného zdravia za „uškodu“ vyplývajúcu z „konverznej“ terapie zameranej na liečbu nežiaducej príťažlivosti k rovnakému pohlaviu alebo zmätku v rodovej identite, a to práve v čase, keď Najvyšší súd USA zrušil štátny zákaz tejto praxe.

Návrh zákona HB26-1322, predložený ešte pred utorkovým rozhodnutím najvyššieho súdu krajiny v pomere 8:1, ktorým bol zrušený úplný zákaz konverznej terapie v Colorade, by bývalým pacientom umožnil žalovať o náhradu škody na základe „odborných posudkov, vedeckej literatúry alebo iných dôkazov preukazujúcich, že snahy o zmenu sexuálnej orientácie alebo rodovej identity môžu spôsobiť psychickú ujmu alebo ochorenie, ktorým trpí žalobca.“

„Konverzná terapia nič nerieši, pretože nič nie je pokazené,“ vyhlásil demokratický štátny poslanec Alex Valdez, hlavný sponzor návrhu zákona. „Škody sú dobre zdokumentované v literatúre, filme a odborných analýzach (…) Colorado vydáva vyhlásenie, že neumožníme ľahko spôsobiť škodu, budeme naďalej pracovať na svete, kde sa s ľuďmi z komunity LGBTQ zaobchádza ako s rovnocennými, ktorí nepotrebujú ‚konverziu‘.“

Návrh zákona HB26-1322, ktorý bol zrejme pripravený ako záloha v očakávaní zrušenia zákazu, by mohol potenciálne vystaviť praktikov takmer rovnako odradzujúcej záťaži tým, že otvorí dvere širokému spektru ťažko vyvrátiteľných nárokov.

Návrh zákona tvrdí, že škody spôsobené konverznou terapiou „sa často prejavia až roky alebo desaťročia po tom, čo k nej došlo“, pretože „preživší často nepoznajú takúto liečbu ako škodlivú a nedokážu si spojiť svoje psychické zranenia s liečbou až oveľa neskôr v živote, alebo ich odrádza od toho, aby sa prihlásili, hanba, ktorú im vštiepila samotná liečba“. Osoby, ktoré tvrdia, že im bola spôsobená ujma, by mohli podať žalobu „kedykoľvek bez obmedzenia“, zatiaľ čo žaloby podané v mene zosnulých osôb môžu byť podané do piatich rokov po smrti.

Odporcovia „konverznej“ alebo „reparatívnej“ terapie zvyčajne vyvolávajú odpor voči tejto praxi odvolávaním sa na okrajové, zneužívajúce a už dávno zastarané praktiky, ako sú elektrické šoky a iné formy fyzicky škodlivých pseudovedeckých metód. V skutočnosti však moderná liečba spočíva prevažne v jednoduchom poradenstve zameranom na prekonanie nežiaducich homosexuálnych pocitov alebo na nájdenie akceptácie vlastnej skutočnej sexuálnej orientácie, pričom jej účinnosť potvrdzujú štúdií ako aj svedectvami tých, ktorým táto liečba pomohla.

V posledných rokoch sa takýto odpor stal dvojitým metrom vzhľadom na rozšíreného prijatia nielen aktívneho podporovania transgenderizmu u vnímavých, deti s nejasnou rodovou identitou, ale aj tým, že ich vystavujú potenciálne nezvratným chirurgickým a chemickým procedúram zmeny pohlavia.