Bývalý biskup obhajuje účasť pápeža Leva na slávnosti Pachamama ako „medzináboženský čin“

Bývalý nemecký biskup Reinaldo Nann sa postavil na obranu pápeža Leva XIV. v súvislosti s jeho účasťou na obrade súvisiacom s Pachamamou v roku 1995, pričom argumentoval, že jeho prítomnosť bola iba „medzináboženským“ kultúrnym gestom na počesť „duše Zeme“.22. marca španielsky spravodajský portál Religión Digital uverejnil obhajobu pápeža Leva XIV. od Nanna, v ktorej bráni Leva XIV. proti obvineniam, že sa počas ekologického a teologického kongresu v Brazílii v roku 1995 zúčastnil na akte modlárstva. Na tomto podujatí bol vtedajší misionár otec Robert Prevost odfotografovaný, ako kľačí v rámci obradov spojených s Pachamamou, pohanskou bohyňou spájanou s andskými náboženskými tradíciami.ODHALENÉ: Fotografia z roku 1995 zachytáva pápeža Leva XIV. pri účasti na rituáli Pachamamy „Vidíme medzináboženský akt, pri ktorom predstaviteľ andskej kultúry prináša obetu Zemi, dar a vedie dialóg so Zemou. Gesto modlitby nie je automaticky uctievaním a gesto kľačania tiež nie,“ napísal Nann. Nann bol vysvätený za kňaza v roku 1987 v arcidiecéze Freiburg v Nemecku. Od roku 1991 pôsobil ako misionár v Peru, teda v rovnakom kultúrnom kontexte a v historickom období podobnom tomu, v ktorom sa odohrali spomínané udalosti.V roku 2017 ho pápež František vymenoval za biskupa Caravelu. V roku 2024 však z biskupskej funkcie odstúpil a v nasledujúcom roku sa oženil. Podľa popisu poskytnutého portálom Religión Digital v súčasnosti žije „na dôchodku a svoje prorocké povolanie napĺňa s láskyplným, kritickým a konštruktívnym postojom voči Cirkvi.“x201D; “Aby som to povedal na rovinu: mladý misionár Robert Prevost sa skutočne zúčastnil tohto kongresu o ekológii a teológii v roku 1995 a počas obradov venovaných Matke Zemi skutočne pokľakol,” priznal Nann. „Na fotografii však nevidím žiadnu sochu Pachamamy – len kľačiacich mužov, z ktorých jeden zdvíha pravú ruku.“ Z tohto dôvodu dodáva: „Moja interpretácia tejto fotografie, ako misionára, ktorý študoval andskú kultúru, je úplne iná.“ „To, čo vidíme, je medzináboženský akt, pri ktorom predstaviteľ andskej kultúry vykonáva obetu Zemi – obetovanie a dialóg so Zemou. Na tomto obrade, ktorý je súčasťou andskej tradície, sa zúčastňujú aj iní ľudia, vrátane augustiniánskych kňazov. Andská kultúra zachováva určité pohanské viery, ako napríklad predstavu, že Zem má dušu podobnú tej ľudskej (rovnako ako voda, kopec alebo strom).“Článok výslovne reaguje na interpretácie, ktoré predložili médiá ako LifeSiteNews, Novus Ordo Watch a InfoVaticana, ktoré tento akt opísali ako modlársky a naznačili teologické dôsledky pre legitimitu pápeža Leva XIV. Nann tento záver odmieta a uvádza, že takéto výklady „nechápu“ ani povahu tohto aktu, ani zámer, ktorý za ním stojí.Nann obhajuje Prevostove činy a pokračuje: „V predkresťanských časoch bola Pachamama bohyňou, ale dnes je vnímaná skôr ako Božie stvorenie s určitou osobnosťou. To nie je v súlade so západnou kresťanskou filozofiou; zapadá to však do františkánskej spirituality.“ Nann sa odvoláva na Chválospev stvorení svätého Františka z Assisi. „Nie je to synkretizmus; je to inkulturácia.“ „V prípade Pachamamy existujú formy obradov, ktoré nie sú v rozpore s kresťanskou vierou,“ pokračuje. „Môžeme pred ňou kľačať rovnako, ako kľačíme pred svätými. Dôležitý je úmysel. Gesto modlitby nie je automaticky aktom uctievania, rovnako ako nie je aktom uctievania ani pokľaknutie. Práve to nám evanjelické sekty v Latinskej Amerike neustále vyhadzujú na oči: tvrdia, že katolíci uctievajú svätých, pretože pred nimi pokľakujeme. Teraz niektorí katolíci sami používajú tento argument proti pápežovi Levovi – je to najabsurdnejšia vec, akú som za posledné roky počul.“ Pripisovanie duše Zemi implikuje animistický pohľad na svet, ktorý je nezlučiteľný s katolíckou doktrínou, podľa ktorej majú dušu len živé bytosti a len ľudská duša je nesmrteľná. Tento pohľad nevyhnutne vedie k panteizmu, ktorý stiera rozdiel medzi Stvoriteľom a stvorením. Nie je prekvapením, že podobné myšlienky oživili rôzni neo-modernistickí teológovia, ako napríklad jezuita Pierre Teilhard de Chardin. Rovnako neprimeraný je pokus prezentovať obrad ako formu „uctievania“ Zeme, porovnateľnú s uctievaním svätých. Zem nie je duchovným subjektom, s ktorým možno nadviazať dialóg: iba človek bol stvorený „na obraz a podobu Božiu“ (Gn 1, 26–27). Svätí sú skutočné osoby, obdarené rozumom a vôľou, majúce podiel na božskej sláve a schopné orodovať. Patria do spoločenstva svätých ako živí členovia Cirkvi. Okrem toho sú v chválospeve sv. Františka stvorenia nazývané „brat“ a „sestra“ v poetickom a analogickom zmysle, ako znaky poukazujúce na Stvoriteľa. Neexistuje žiadny náboženský dialóg s nimi, ani žiadne gesto uctievania smerujúce k prírode. Zámerom bolo v skutočnosti čeliť albigénskej heréze, ktorá popierala dobrotu hmoty.ČÍTAJTE: Britskí katolícki biskupi odsudzujú hlasovanie Snemovne lordov o dekriminalizácii potratov až do narodenia dieťaťa

Nakoniec, pokiaľ ide o argument týkajúci sa „úmyslu“ a odkaz na evanjelické polemiky, treba povedať, že v kresťanskom uctievaní je predmet uctievania teologicky definovaný. V prípade Pachamamy však predmet pokľaknutia zostáva nejednoznačný a viazaný na náboženský systém, ktorý je evanjeliu cudzí a nezlučiteľný s ním.„Toto uctievanie sa prispôsobilo kresťanstvu a teraz sa hrozne prispôsobuje západnému kapitalizmu. Neformálni baníci – a v Latinskej Amerike ich sú milióny – zvyčajne pochádzajú z andskej kultúry,“ pokračuje Nann. „Vedia, že ich práca je mimoriadne nebezpečná. Tí, ktorí sú veľmi katolícki, si najímajú kňaza, aby im dal požehnanie pred prvým vstupom do bane. Iní, ktorí nie sú až takí katolícki, si najímajú šamana, aby vykonal obrad „platby Zemi“. Neuskutočňujú sa tam žiadne ľudské obete: obetujú sa len produkty Zeme. Počul som však, že vo veľmi malom počte prípadov mohli byť v tomto kontexte obetované zvieratá alebo dokonca ľudia. Nie je to niečo bežné,“ bagatelizuje bývalý biskup.Napriek tomu, ako ukazujú viaceré nezávislé zdroje, prípady rituálnych vrážd sú viac než len výnimkami. Obrad wilancha nie je výnimkou. Jediným dôvodom, prečo nie sú takéto praktiky rozšírenejšie, je prevládajúci právny a kultúrny kontext, ktorý odsudzuje ľudské obete ako odporné. V predkolumbovskej mytológii boli ľudské obete, ako je dobre známe, normou. Iba kresťanstvo ukončilo túto barbarskosť.