- Biskup Hanke kritizoval synodálnu cestu, čím potvrdil tradičné katolícke hodnoty.
- Jeho rezignácia poukazuje na vnútorné krízy a únavu v nemeckej cirkvi.
- Hanke sa snažil o duchovnú obnovu, ale čelil mnohým kontroverziám.
- Úpadok duchovenstva a odchod veriacich sú vážnymi problémami nemeckej katolíckej cirkvi.
Jeden z hŕstky nemeckých biskupov, ktorí kritizovali kontroverznú synodálnu cestu v krajine’odstúpil o päť rokov skôr, odvolávajúc sa na “vnútornú únavu.”
Štrajkovým krokom sa biskup Gregor Maria Hanke, OSB, k 8. júnu vzdal funkcie bavorského biskupa diecézy Eichstätt. S diecézou sa rozlúči 6. júla.
V liste adresovanom svojej diecéze na Kvetnú nedeľu Hanke ako dôvod svojej rezignácie uviedol nahromadenú únavu z rôznych kríz: “Po mnohých výzvach, škandáloch a nevyriešených konfliktoch, ktoré boli súčasťou môjho biskupského pôsobenia, pociťujem vnútornú únavu.”
Začiatkom júla dovŕši Hanke’71 rokov a jeho rezignácia prichádza takmer päť rokov pred tým, ako sú biskupi povinní predložiť pápežovi rezignačný list. Aj v tejto chvíli je čoraz bežnejšie, že biskupi sú požiadaní, aby zostali na svojom mieste niekoľko rokov, kým sa nájde ich náhrada.
Nezanedbateľná je Hankeho’rezignácia nielen preto, že ide o predčasný odchod do dôchodku, ale má zásadný význam, pretože je jedným z mála nemeckých biskupov, ktorí sa hlasno kriticky vyjadrili k synodálnej ceste v krajine.
V septembri 2022 bol jedným z ôsmich biskupov, ktorí oponovali textu Synodálnej cesty, ktorý vyhlasoval, že “[s]amostatná sexualita – realizovaná aj v sexuálnych aktoch – teda nie je hriechom, ktorý oddeľuje od Boha, a nemá sa posudzovať ako vnútorne zlá.” Približne 40 z 56 biskupov hlasovalo za jeho schválenie.
Takisto sa postavil proti – kroku – opäť schválenému synodálnou cestou – vyzvať na ordináciu žien
Nedávno bol jedným z iba štyroch nemeckých prelátov, ktorí odmietli pripojiť sa k synodálnemu výboru v Nemecku, ktorý bol dieťaťom Synodálnej cesty a mal viesť k vytvoreniu Synodálnej rady – čomu sa ostro postavil aj Vatikán.
Hanke sa vo svojom rezignačnom liste odvolával na svoje obavy zo Synodálnej cesty. Spochybnil účinnosť súčasnej taktiky Cirkvi’v Nemecku:
Ale do akej miery sa náš ‘systém’ Cirkvi v Nemecku ukazuje ako duchovne plodný, aby podporoval nový začiatok z moci prežívaného evanjelia a slúžil posväcovaniu sveta?"
Odstupujúci biskup tiež citoval list pápeža Františka’2019 nemeckým katolíkom, v ktorom František upozornil, že Cirkev v Nemecku nemá právomoc rozhodovať o otázkach náuky. Takýto odkaz na tento text ešte raz poslúžil na zdôraznenie Hankeho’obáv z odklonu vo vnútri jeho krajiny.
“Pápež dal podnet na duchovnú cestu, ktorou odporučil našej Cirkvi v Nemecku, aby sa namiesto točenia sa okolo seba vydala,” napísal Hanke. “Podľa Františka obnova znamená žiť zo sviežosti evanjelia.”
Odchádzajúci biskup však uviedol aj iné aspekty diecézneho života, ktoré ho viedli k jeho rozhodnutiu. Kríza týkajúca sa financií spolu s jeho zásahom do sporu ohľadom prezidentských volieb na Katolíckej univerzite v Eichstätt-Ingolstadte figurovali.
Takisto aj téma sexuálneho zneužívania. “Ešte väčšie škody spôsobili prípady sexuálneho zneužívania kňazmi,”povedal. “Moje rozhovory s obeťami sexuálneho zneužívania mnou hlboko otriasli a mnohé veci vo mne zmenili.”
Sám Hanke bol zaangažovaný do škandálu týkajúceho sa údajného zneužívania, ktorého sa mal dopustiť monsignor Christoph Kühn, a do záležitosti s Kühnom sa zapojil, keď bol kňaz osobne vymenovaný biskupom za katedrálneho kanonika. Nemecké správy zdokumentovali, že Hanke vedel o obvineniach okolo Kühna a nechal svojho generálneho vikára varovať zamestnancov diecézy, ale nevaroval laických veriacich v diecéze.
Jeho pôsobenie vo funkcii biskupa diecézy sa sotva zaobišlo bez pozoruhodných prípadov sporov a kontroverzií.
Priznávajúc to, Hanke sa ospravedlnil za to, že “po sebe zanechal v diecéze nedokončené záležitosti, ktoré, dúfam, bude spolu s vami riešiť môj nástupca.”
Nový biskup nebol pápež zatiaľ nevymenoval, a keďže Hanke viedol diecézu od roku 2006, jeho nástupca sa bude musieť vysporiadať s ťažkosťami spojenými s prevzatím úradu, ktorý bol dlho pod inou’kontrolou.
Pápež František už skôr prijal jeho rezignáciu, ale dátum zatiaľ nechal neurčený.
Hanke predtým pôsobil ako opát opátstva Plankstetten a oznámil, že teraz chce byť známy len ako “otec,” vzdáva sa všetkých biskupských titulov a insígnií. Podľa jeho slov je to súčasť jeho túžby byť viac v kontakte s veriacimi:
Túžba cítiť tlkot srdca Cirkvi ma poháňa. Ako farár chcem byť ľuďom nablízku, rozprávať sa s nimi o otázkach viery a života, pripravovať mladých ľudí na prijatie sviatostí a ponúkať im duchovné vedenie.
Nemecká katolícka cirkev je v návštevnosti a počtoch duchovných tak trochu vo voľnom páde – čomu nepomohla ani synodálna cesta. V roku 2024 bolo v celej krajine vysvätených len 29 nových kňazov, pričom v roku 1962 ich bolo vyše 550.
Úpadok duchovenstva však nie je ojedinelý, keďže Katolícku cirkev v Nemecku oficiálne opúšťajú aj početní veriaci laici. Zdá sa, že opatrenia, ktoré prijal nemecký episkopát, zatiaľ nijako nezastavili príliv úpadku.