Prostred sladkosti, ktorú mu prináša kontemplácia Slova, ktoré sa stalo telom, vidí Ján, milovaný učeník, ako k nemu prichádza jeho drahý Polykarp, “anjel smyrnenskej cirkvi” (Apokalypsa 2, 8), celý prežiarený slávou mučeníctva. Tento ctihodný svätec má na duši vrúcnu lásku, ktorá ho v amfiteátri prinútila povedať, keď ho prokonzul požiadal, aby preklial svojho božského pána: “Šesť a osemdesiat rokov mu slúžim a nikdy mi neurobil nič zlé - ba práve naopak, zaťažil ma láskavosťou. Ako by som sa mohol rúhať svojmu Kráľovi, ktorý ma zachránil?" ”Po tom, čo vytrpel oheň a meč, bol prijatý do prítomnosti tohto Kráľa, svojho Spasiteľa, ako odmenu za osemdesiatšesť rokov vernej služby, za námahu, ktorú podstúpil, aby udržal vieru a lásku medzi svojím stádom, a za krutú smrť, ktorú pretrpel.
Bol žiakom svätého Jána Evanjelistu, ktorého napodobňoval tým, že horlivo vystupoval proti heretikom, ktorí sa vtedy usilovali skaziť vieru. V poslušnosti voči príkazu svojho svätého učiteľa (2 Jn 1, 10) odmietol udržiavať styky s Markiónom, hereziarchom, ktorého nazval Satanovým prvorodeným. Tento energický protivník pyšnej sekty, ktorá popierala tajomstvo vtelenia, napísal obdivuhodný list Filipanom, v ktorom nachádzame tieto slová: “Kto nevyznáva, že Ježiš Kristus prišiel v_tele, je Antikrist.”
Polykarp mal teda právo stáť v_blízkosti jasličiek, v_ktorých sa nám Boží Syn zjavuje v_celej svojej kráse a odetý do tela podobného nášmu. Uctime si tohto Jánovho učeníka, tohto Ignácovho priateľa, tohto biskupa apoštolského veku, ktorého chválu vyslovil sám Ježiš Kristus v Zjavení Patmosa. Náš Spasiteľ mu ústami svätého Jána povedal: “Buď verný až do smrti a dám ti korunu života.” (Apokalypsa 2, 10) Polykarp bol verný až do smrti a dostal svoju korunu; a kým my oslavujeme príchod jeho Kráľa medzi nás, on je jedným zo svätých, ktorí nám pomáhajú profitovať z tohto svätého obdobia.
Cirkev nám dáva k dispozícii úryvok z Svätý Jeroným‘z knihy, O cirkevných spisovateľoch, v ktorej sa nachádza nasledujúca krátka zmienka o našom svätom mučeníkovi.
Polykarp, žiak apoštola Jána, ktorý ho vysvätil za biskupa v Smyrne, vzhliadali k nemu všetky ázijské cirkvi, pretože nielenže poznal niektorých apoštolov a tých, čo videli nášho Pána, ale bol nimi aj vyučený. Za vlády cisára Antonína Pia a za pontifikátu Aniceta II. odišiel do Ríma, kde si objednal odpoveď na niektoré otázky týkajúce sa Veľkej noci. Počas pobytu tam priviedol späť k viere niekoľko kresťanov, ktorí sa dali zviesť učením Marciona a Valentína. Keď pri istej príležitosti náhodne stretol Markiona, ktorý mu povedal: ‘Poznáš nás?"’, Polykarp odpovedal: ‘Áno, poznám ťa ako satanovho prvorodeného.’
Niečo potom, za vlády Marka Antonína a Lucia Aurélia Komoda, počas štvrtého prenasledovania po tom za Nero, bol predvolaný pred prokonzula v Smyrne, ktorý ho odsúdil na upálenie zaživa; tento rozsudok bol vykonaný v amfiteátri za kriku celého ľudu. Napísal dôležitý list Filipanom, ktorý sa dodnes číta v ázijských cirkvách.
Grécka cirkev spieva chválu svätému Polykarpovi vo svojom Menæa, z ktorého vyberáme nasledujúce úryvky.
DIE XXIII FEBRUÁRII
Keď prišiel na zem plod Panny a semeno, ktoré je zárodkom života, stvoril ťa, Polykarp, ako pšeničné zrno, ktoré živí veriacich slovom a učením zbožnosti a vychováva ich k svätosti slávnym preliatím tvojej krvi a vôňou tvojej svätosti.
Keď Kristus, pravý vinič, bol vztýčený zavesený na dreve kríža, vtedy si vyrástol ako jedna z jeho plodonosných ratolesť, ktorá bola orezaná nožom úctyhodného mučeníctva a vložená do vínneho lisu mučenia. S vierou pijúc jeho kalich radosti, oslavujeme, Otče, tvoj slávny boj.
Pravdivo, múdry Otče! si vo svojej duši pestoval rast viniča lásky a nalieval si víno slova viery. Potešil si srdcia všetkých veriacich a bol si ako bezbrehé more vo svojich zázrakoch. Preto si slávou mučeníkov, Polykarp, lebo si bol očistený ohňom a odmenený večným svetlom. Modli sa za nás ku Kristovi, nášmu Bohu, aby nám, ktorí s láskou oslavujeme tvoju svätú pamiatku, udelil odpustenie našich hriechov.
Kráčajúc v bezúhonnosti a ukazujúc sa ako syn svetla a pokoja, demaskoval si Markiona, prvorodeného noci.
O slávny Polykarpe! svojou neohrozenou dušou si premohol horiaci oheň, podobne ako Tri deti, ktoré uhasili pec rosou; a uprostred plameňov si bol neohrozený a volal si: Požehnaný si, Bože našich otcov!
Nábožne si obrábal mystickú Kristovu záhradu a ty sám, duchovná obeť, si bol obetovaný Bohu ako prijateľná a dokonalá obeta, obeť naj plodnejšia, ó, trikrát blahoslavený Polykarp!
Vyhliadol si na kríž, otče! a dôstojne odetý do pontifikálneho rúcha, vlastnou krvou si vstúpil do Božieho chrámu.
Aby si ty, svätý pontifex! bol predstavený Kristovi, kniežaťu pastierov, ako ním označená vyvolená obeť, stal si sa napodobňovateľom jeho umučenia a teraz si účastníkom jeho slávy a spoludedičom jeho kráľovstva.
Tvoj sviatok svojím plameňom slávy, Otče, vzkriesil, osvietil duše tých, čo ho zbožne zachovávajú, nebeský človek, a všetkých urobil účastnými na tvojom najvyššom jase, ktorý dôstojne oslavujeme v našich chválospevoch, múdry Polykarp!
Ako dobre si naplnil plný význam svojho mena, Polykarp, veď si počas svojich šesť a osemdesiatich rokov strávených v službe Spasiteľovi priniesol mnoho úrod. Početné duše, ktoré si získal pre Krista, cnosti, ktoré zdobili tvoj život, a samotný tvoj život, ktorý si v plnej zrelosti &mdash predstavil svojmu Pánovi; to boli tvoje plody. A aké šťastie bolo tvoje, že si dostal poučenie od učeníka, ktorý sa opieral o Ježišove’ prsia! Po viac ako šesťdesiatročnom odlúčení od neho si sa s ním spojil v tento deň svojho umučenia a tvoj ctihodný učiteľ ťa prijíma v prejave radosti. Spolu s ním adoruješ to božské Dieťa, ktorého jednoduchosť si počas života napodobňoval a ktoré bolo jediným predmetom tvojej lásky. Pros ho za nás, aby sme aj my boli verní až do smrti.
Svojimi modlitbami teraz, keď tróniš v nebi, opeľuj vinicu Cirkvi, ktorú si, keď si bol na zemi, obrábal svojou prácou a polieval krvou svojho slávneho mučeníctva. Obnov vieru a jednotu v ázijských cirkvách, ktoré založila tvoja ctihodná ruka. Svojimi modlitbami urýchli zničenie toho ponižujúceho otroctva Mahometanizmu, ktoré tak dlho držalo Východ v otroctve, pretože jeho kedysi verné deti sa veľkou schizmou Byzancie oddelili od Ríma. Modli sa za Lyonskú cirkev, ktorá ťa považuje za svojho zakladateľa, vďaka službe tvojho učeníka Pothina, a sama sa tak slávne podieľa na apoštoláte pohanov, prácou šírenia viery.
Bdej nad čistotou našej svätej viery a chráň nás pred oklamaním falošnými učiteľmi. Blud, proti ktorému si bojoval a ktorý učí, že všetky tajomstvá Vtelenia sú len prázdne symboly, v týchto našich dňoch opäť povstal. Aj teraz sa nájdu marciáni, ktorí by chceli celé náboženstvo zredukovať na mýty; a nájdu si niekoľko málo nasledovníkov; nech tvoje mocné modlitby zbavia svet tohto zvyšku takého bezbožného učenia. Vzdal si úctu apoštolskej stolici, lebo aj ty by si rád videl Petra, a vydal si sa do Ríma, aby si sa s jeho pontifikom poradil o otázkach týkajúcich sa záujmov tvojej smyrnenskej cirkvi.
Bráň práva tejto vznešenej stolice, z ktorej jedinej pochádza jurisdikcia našich pastierov i autoritatívne učenie viery. Modli sa za nás, aby sme zvyšné dni tohto svätého obdobia strávili v kontemplácii a láske k nášmu novonarodenému Kráľovi. Nech táto láska sprevádzaná čistotou srdca na nás strhne milosrdné požehnanie nášho Boha a nech nám nakoniec, po skončení našej cesty, získa Korunu života.
Tento text je prevzatý z Liturgický rok, ktorého autorom je Dom Prosper Guéranger (1841-1875). LifeSiteNews ďakuje Stránke Ecu-Men za to, že toto klasické dielo je ľahko dostupné online.