V šestnástom storočí sa takzvaní reformátori aj napriek mnohým rozdielom zhodli na tom, že úplne odmietajú všetky pocty, ktoré Katolícka cirkev vzdávala Panne Márii, s odôvodnením, že takéto uctievanie matky odvádza pozornosť od najvyššej úcty, ktorú si zaslúži jej božský Syn. Štyri storočia viac než stačili na to, aby sa ukázal výsledok takéhoto počínania: Syn nasledoval matku!
Potomci tých, ktorí Márii odmietli titul a práva Theotokos - Matky Božej, odmietajú Ježišovi titul Božieho Syna v tradičnom zmysle slova. Mnohí úplne odmietajú Jeho božstvo a stavajú Ho len na čelo radu veľkých morálnych a sociálnych svetských učiteľov; iní si vo vzťahu k Nemu ešte ponechávajú slovo “božstvo”, ale pre nich už nie je synonymom pre “božstvo.”
Sväté písmo nám hovorí, že tí, čo sa prišli najprv pokloniť tomu, ktorý je Syn Boží a Syn Máriin, ho našli “s Máriou, jeho Matkou.” (Mt 2, 11) Na mieste prvého zázraku v Káne Galilejskej, ktorý znamenal začiatok jeho verejného života, bola “Ježišova Matka.” (Jn 2, 1) V tej ohromnej hodine, keď sa všetko zavŕšilo, keď predobrazy a tiene ustúpili mocnej skutočnosti, “stála pri kríži Ježiša jeho matka.” (Jn 19, 25) A keď malé stádo, ktoré malo byť jadrom Božej Cirkvi, očakávalo v modlitbe príchod Parakléta, ktorý ich mal naučiť všetkej pravde, opäť to bolo v spoločnosti “Márie, Ježišovej Matky.” (Sk 1, 14) Úcta k Márii je ďaleko od úcty a lásky, ktorá prináleží vtelenému Slovu, a je pevnou oporou chrániacou ústrednú náuku. On sa vždy nachádza so svojou matkou; kde sa Márii upierajú jej práva, tam sa skôr či neskôr upierajú aj Ježišovi; stoja alebo padajú spolu.
Toto si uvedomili v roku 431, keď na Všeobecný koncil v Efeze, Cirkev odsúdila nestoriánsku herézu, podľa ktorej konštantínopolský patriarcha Nestórius učil, že keďže v Kristovi sú dve osoby, božská a ľudská, Mária je matkou iba človeka “Krista,” a preto sa nemôže nazývať ”Matkou Božou.”Preto popieral ”to zázračné a podstatné spojenie dvoch prirodzeností, ktoré nazývame hypostatické.”
Pri príležitosti pätnásteho stého výročia Efezského koncilu vydal zvrchovaný pápež Pius XI. encykliku Lux Veritatis, v ktorej pripomína dejiny herézy a komentuje tak dogmu o hypostatickej únii:
Keď sa raz opustí učenie o hypostatickej únii, na ktorom spočívajú a pevne stoja dogmy o Vtelení a vykúpení človeka, celý základ katolíckeho náboženstva sa zrúti a príde do záhuby… Keď sa raz táto dogma pravdy bezpečne upevní, ľahko z nej vyvodíme, že tajomstvom Vtelenia bol celý súhrn ľudí a pozemských vecí obdarený dôstojnosťou, nad ktorú si určite nemožno predstaviť nič väčšie, a určite vznešenejšou, než na akú bol povýšený dielom stvorenia.
Pokračujúc v rozprávaní o osobitnej dôstojnosti Panny Márie, pápež zdôrazňuje, že “pretože porodila Vykupiteľa ľudstva, je istým spôsobom aj najcitlivejšou Matkou nás všetkých, ktorých si Kristus, náš Pán, dovolil mať za svojich bratov; preto jej môžeme s dôverou zveriť všetko, čo nám patrí, naše radosti, starosti, nádeje; najmä ak na Cirkev doliehajú ťažšie časy; ak viera zlyháva, lebo láska ochladla, ak sa súkromná a verejná morálka mení k horšiemu.”
V tejto poslednej súvislosti sa nám pripomína ďalší dôsledok straty úcty k Matke Božej. Často a pravdivo počúvame a hovoríme o “pohanstve” súčasnej doby. Po úpadku viery nevyhnutne nasleduje úpadok morálky a našej prepracovanej a zložitej civilizácii hrozí rozkladný činiteľ, ktorý nemalou mierou prispel k rozvratu veľkolepej civilizácie starého Ríma: totiž strata domácich cností, zánik zdravého, normálneho rodinného života, ktorý je dôsledkom opustenia kresťanských ideálov manželstva a rodičovstva.
Je pravdou, že jedným z najväčších spoločenských účinkov kresťanstva bolo zvýšenie postavenia ženy. Jej právne postavenie v antickom svete bolo len o málo lepšie ako postavenie otrokyne, a hoci nám klasická literatúra poskytuje príklady žien, ktoré sa v pohanských domoch napriek tomu tešili vysokej cti a náklonnosti, takýchto žien je naozaj málo a slúžia len ako dôkaz pravidla. Rozvody, vraždy detí, všeobecná degradácia ženskosti a nezriedka aj detstva boli akceptovanými znakmi pohanského spoločenského poriadku. Ideálom a vzorom novej ženy kresťanského zriadenia bola Matka Božia. Bola to Mária, “Matka spravodlivej lásky”, “Madona”, “Panna Mária”, ktorá zušľachťovala zdegenerovanú starú civilizáciu, rovnako ako krotila divoké barbarské národy; bola to ona, kto inšpiroval ideály neskoršieho rytierstva.
V Márii sa pozdvihlo celé jej pohlavie; v jej materstve sa stalo požehnaným všetko materstvo. Teraz svet opäť potrebuje posväcujúci vplyv Matky Božej a Matky ľudí, ak sa má “život rodiny, začiatok a základ celej ľudskej spoločnosti” zachovať v celej svojej vznešenosti a čistote.
S túžbou “pripomenúť si túto pamiatku a pomôcť živiť zbožnosť duchovenstva a ľudu voči veľkej Božej Matke,” uzatvára Jeho Svätosť encykliku ustanovením nového sviatku Božieho materstva, ktorý bude všeobecná Cirkev sláviť 11. októbra.
MASA
Hľa, Panna počne a porodí Syna a dá mu meno Emanuel.
Spievajte Pánovi novú pieseň, lebo urobil zázračné veci. Sláva Otcovi. Hľa.
KOLEKTÍV
O Bože, ktorý si sa potešil, že na anjelovo posolstvo tvoje Slovo prijalo telo v lone Panny Márie: daj, aby nám, tvojim prívržencom, ktorí veríme, že je naozaj Matkou Božou, pomohla svojím príhovorom u teba. Skrze tú istú…
EPISTOLU
Ukážka z knihy Sir 24,23-31
Z Jišajovho kmeňa vyjde prút a z jeho koreňa vyrastie kvet.
℣. A spočinie na ňom Pánov duch.
Aleluja, aleluja. ℣. Ó, Panenská Matka Božia, svet nestačí pojať toho, ktorý sa stal človekom a bol uzavretý v tvojom lone. Aleluja.
GOSPEL
Pokračovanie svätého evanjelia podľa Svätého Lukáša 2,43-51
Keď sa jeho matka Mária zasnúbila s Jozefom, našla sa s dieťaťom z Ducha Svätého.
SEKRET
Podľa tvojho milosrdného odpustenia, Pane, a na príhovor blahoslavenej Márie, vždy Panny, nech nám táto obeta pomôže zabezpečiť teraz i vždy blahobyt a pokoj. Prostredníctvom toho istého.
Prefácia blahoslavenej Panny Márie: Et te in festivitate.
KOMUNITA
Požehnané je lono Panny Márie, ktoré porodilo Syna večného Otca.
POSTREDNÍCTVO
Toto prijímanie nech nás, Pane, očistí od hriechu a na príhovor blahoslavenej Panny Márie, Božej Matky, nech nás spojí v tom, ktorý je nebeským liečiteľom našich duší. Skrze neho.
Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Guéranger (1841-1875). LifeSiteNews ďakuje Stránke Ecu-Men za to, že toto klasické dielo je ľahko dostupné online.