V roku 1910 vydal pápež Pius X. pápežský dekrét "Quam singulari", ktorým znížil vekovú hranicu pre Sväté prijímanie na 7 rokov.
"Vekom rozlišovania pre sviatosť zmierenia ako aj pre Sväté prijímanie je ten, keď dieťa začína rozmýšľať, čiže okolo siedmych rokov, či už nad alebo pod. Úplné a dokonalé poznanie kresťanskej náuky nie je potrebné ani pri prvej spovedi, ani pri prvom prijímaní."
Mnohí predtým tvrdili, že dosiahnutie veku rozmýšľania (7) nestačí na prijatie Svätého prijímania, potrebujú tiež "úplné poznanie otázok viery".
Čo napokon inšpirovalo zosnulého svätca, ktorý už predtým uvažoval o znížení veku pre prijímanie, k vydaniu spomínaného dekrétu? Život Ellen Organovej.
Ellen Organová bolo írske dieťa narodené 24. augusta 1903, ktoré strávilo posledných osem mesiacov svojho života v detskom domove - Priemyselnej škole svätého Finbara v meste Cork, ktorú viedli Sestry dobrého pastiera.
Keď nebola v nemocnici, navštevovala kaplnku, ktorú nazývala "Domom svätého Boha". Sestry, ktoré sa o ňu starali, si všimli jej kvitnúcu vieru a ako rýchlo získavala "tajomné povedomie o Najsvätejšej sviatosti".
Ellen začala tvrdiť, že má vízie Krista ako dieťaťa, Panny Márie a Pražského Jezuliatka. Dojaté sestry ju odporúčali biskupovi na sviatosť birmovania.
Bola birmovaná 8. októbra 1907, iba pár mesiacov po svojich štvrtých narodeninách. Krátko nato začala prosiť o prijatie Eucharistie. Sestry spočiatku váhali - bola ešte primladá.
Jezuitský kňaz po rozhovore s Ellen stanovil, že dosiahla vek rozmýšľania, aj keď vo veľmi mladom veku. Sestry opäť predniesli záležitosť biskupovi a on súhlasil. Prvé prijímanie dostala 6. decembra 1907.
Krátko nato sa Ellenin zdravotný stav zhoršil a ona začala mať neustále bolesti. S ohľadom na vtedajší vývoj medicíny sa pre ňu dalo urobiť len málo.
Keď sa jej stav zhoršoval, ošetrujúci personál si všimol jej statočnosť a život naplnený modlitbou. Keď bola liečená, nikdy sa nesťažovala na bolesť a namiesto toho uvažovala nad Kristovou bolesťou, keď trpel na kríži.
2. februára 1908 zomrela Ellen Organová vo veku nedožitých 5 rokov.
"Svedkovia tvrdili, že na konci svojej postele uvidela niečo, čo jej vyčarilo úsmev a zároveň slzy v očiach. Sledovala to niečo očami, dívala sa nad hlavu, keď zomrela."
Po smrti sa jej životný príbeh rozšíril po celom Írsku až do Ríma k pápežovi Piovi X. Pápež jej život považoval za znamenie, aby znížil vek pre Sväté prijímanie na sedem rokov.
Napriek úcte, ktorá sa jej prejavuje, sa doposiaľ neotvoril proces svätorečenia Ellen Organovej. Pius X. o tom však uvažoval pred svojou smrťou v roku 1914. Odvtedy o tom nikto iný neuvažoval. Zvyčajne sa to zdôvodňuje jej nízkym vekom.