monstrance_close_up_1024_512_75_s_c1.jpg

Online konferencia vyzýva laikov aby sa postavili za právo prijímať Eucharistiu na jazyk

525
Zuzana Smatanová
AltKAT

Online konferencia "Láska a úcta, prináležiaca nášmu Pánovi - nech sa vždy prijíma sväté prijímanie iba na jazyk" sa konala 16. júla 2020 od 12.00 do 14.30 hod. Dala sa sledovať zadarmo cez LifeSite´s YouTube channel a na the LifeSiteNews Catholic Facebook page. Pri tejto príležitosti prijali pozvanie títo hostia:  

  • Fr. Serafino Lanzetta, Diocese of Portsmouth, UK
  • Dr. Peter Kwasniewski, Author
  • Alexander Tschugguel, St. Boniface Institute
  • Theresa Habsburg
  • John-Henry Westen, LifeSiteNews
  • John Smeaton, Society for the Protection of Unborn Children

Všetky prezentácie boli ihneď po odvysielaní dostupné na sledovanie.

***

Téma konferencie:

Hlas rodiny sa spolu s celosvetovým hnutím pro-life zasadzuje za nedotknuteľnosť a hodnotu ľudského života a robí to s hrdosťou. Považujeme za privilégium a česť chrániť najzraniteľnejšie a najbezbrannejšie ľudské životy. Mnohí aktivisti pro-life hnutia sú pripravení položiť aj svoj život za život tých, ktorých sa usilujú chrániť. V tom spočíva sila nášho záväzku.

A predsa existuje niečo vzácnejšie, než posvätnosť ľudského života, a to je boží život, reálne prítomný v Najsvätejšej Eucharistii, ktorá je Telom, Krvou, Dušou i Božstvom Ježiša Krista. Naším najväčším pokladom na zemi je Najsvätejšia sviatosť. Na sviatok Kristovho Tela a Krvi sa spieva v žalme: "Niet takého národa, ktorý by mal svojich bohov tak blízko, ako je prítomný náš Boh uprostred nás." Eucharistia je naším najdrahším pokladom a vedomie toho, že ju máme v našich katolíckych kostoloch tak blízko pri sebe nás napĺňa vďačnosťou a posvätnou bázňou.

Radujeme sa, že kostoly po celom svete sa už opäť otvorili. Znovu môžme prijímať nášho Pána v Najsvätejšej Eucharistii. Život katolíka môžme charakterizovať rozlišovaním ako najlepšie prejaviť lásku a úctu, ktorá prináleží nášmu Pánovi; dnes však katolíci celého sveta čelia novému, desivému problému - ako sa nám dovoľuje uctievať si nášho Pána. Nové usmernenia, ktoré vydali niektorí biskupi vo svete odporúčajú, aby veriaci prijímali sväté prijímanie na ruku a v najradikálnejších prípadoch, vrátane Británie, sa biskupi dokonca snažia zakázať sväté prijímanie na jazyk. Tieto odporúčania však protirečia Božiemu zákonu a zákonu Cirkvi, zahmlievajú skutočnosť Reálnej Prítomnosti a privádzajú veriacich, aj keď vo väčšine prípadoch neúmyselne, k praktikám, v ktorých chýba úcta voči božskému životu.

Čo máme v takej situácii robiť my, laici? Ako máme brániť Eucharistiu a prejavovať nášmu Pánovi lásku a úctu, aké Mu prináležia? 

V prvom rade si musíme uvedomiť, že ak budeme trvať na prijímaní sv. prijímania na jazyk, stojíme na pevných základoch, ktoré nám pripravila Tradícia Cirkvi a ktoré zúrodnila krv jej mučeníkov. Tradícia Cirkvi vyžaduje najväčšiu možnú úctu voči Najsvätejšej Eucharistii. V skutočnosti by sa mali vážne trestať praktiky, ktoré odporúčajú dnes niektorí biskupi. Veriaci sú dnes mylne vedení k presvedčeniu, že prijímať nášho Pána na ruku je zodpovedným rozhodnutím aj napriek veľmi reálnemu nebezpečenstvu roztrúsenia a znesvätenia čiastočiek Eucharistického Pána. Riadiac sa inštrukciami počas tejto krízy si majú katolíci do budúcnosti zapamätať, že pri podobných problémoch je to tzv. "bezpečnejšia voľba".

Celé generácie katolíkov pred nami si však udržali nezmenenú úctu voči Eucharistickému Pánovi aj počas vojen, epidémií a iných katastrof, ktoré postihli svet - nie preto, že by si neuvedomovali nebezpečenstvo, v ktorom sa ocitli, ale preto, lebo vedeli, že Kto je v Eucharistii, ku ktorej pristupujú.

Sv. Tomáš učí: "Z úcty k tejto Sviatosti sa jej nedotýka nič, čo nie je posvätené; preto je posvätený aj kalich a korporál, aj ruky kňaza - pre dotyk so Sviatosťou. Preto sa tejto Sviatosti nesmie dotýkať nik iný, okrem nevyhnutných prípadov - keď spadne na zem alebo v iných urgentných prípadoch" (16 ST, III, Q. 82, Art. 13).

Nemení sa Reálna Prítomnosť Krista v Eucharistii. Neexistuje aby to, čo Cirkev odjakživa učí o Najsv. Eucharistii odrazu prestalo v súvislosti s koronavírusom platiť. V druhom rade si treba uvedomiť, že sv. prijímanie na jazyk zostáva normou aj po zavedení možnosti sv. prijímania na ruku v roku 1969 za určitých podmienok, a to aj napriek opozícii prevažnej väčšiny vtedajších biskupov. Táto prax sa však v súčasnej dobe v Cirkvi žiaľbohu toleruje. 

Univerzálny zákon Cirkvi však stanovuje, že veriaci majú právo prijímať sv. prijímanie na jazyk a že toto právo im nemôže nikto odoprieť. Toto je univerzálna norma, ktorú nemôže zrušiť alebo zmeniť žiadny biskup, ani biskupská konferencia. Ako laickí veriaci musíme na tomto svojom práve trvať. Predovšetkým však musíme trvať na tom, náš Pán má právo, aby sme Ho mohli prijímať čo najúctivejším možným spôsobom. a to nie je záležitosť našej osobnej zbožnosti, ale spravodlivosť, ktorá Mu plným právom náleží. 

Definitívnym cieľom satanových útokov je Najsvätejšia Eucharistia, v ktorej je Ježiš Kristus skutočne prítomný. Diabol urobí všetko čo je v jeho silách aby zatemnil posvätnú realitu Eucharistie, aby čo najviac bagatelizoval úctu, ktorá Kristovi právom náleží. Podľa svojej schémy privádza veľké skupiny veriacich k znesväteniu Eucharistického Tela Kristovho, a to na bezprecedentnej úrovni. Chce, aby po Tele Kristovom šliapali duchovní, aj laici, v katolíckych kostoloch po celom svete. Prax prijímania sv. prijímania na ruku za posledných päťdesiat rokov u veľkého množstva katolíkov viedla k oslabeniu viery v Reálnu Prítomnosť Krista, v transsubstanciáciu a v božský charakter tejto Sviatosti. Diabol zneužíva svoje kruté intrigy, dokonca aj našu túžbu po opätovnom zjednotení sa s naším Pánom v Najsvätejšej Eucharistii po tom, čo sme sa celé mesiace nemohli zúčastniť fyzicky na sv. omši. Musíme sa spojiť v konaní skutkov pokánia a nápravy za hriechy, páchané v našich kostoloch proti Najsv. Eucharistii. To, že kúsočky Eucharistie padajú na zem a drvia ich nohy Božieho ľudu je pre nás tragédiou, ktorá si vyžaduje aktívnu odpoveď. 

Privádza nás to k úlohe pro-life hnutia. Spomínaný bolestný vývoj nás môže ako katolíkov trápiť, no nevzťahuje sa na naše vznešené poslanie záchrany bábätiek. Tu však nejde o tento prípad. Byť v plnej miere pro-life znamená byť naplno katolícky - ponúkať každému dar večného života, ktorý môžu dostať iba skrze Ježiša Krista a spásonosnú pravdu, ktorú Kristus zveril Katolíckej cirkvi. Ako môžeme povedať, že nám veľmi záleží na nenarodenom dieťati, jeho matke, alebo na komkoľvek inom, a neponúknuť im možnosť večného života, ku ktorému však môžu dospieť iba prostredníctvom Katolíckej cirkvi?

My v pro-life hnutí chránime realitu skrytého života. Sme zvyknutí brániť ľudský život, ukrytý v lone matky a teraz sme povolaní brániť božský život, ukrytý vo svätostánku; Toho, ktorý je zneužívaný mnohými z tých, ktorí by Ho mali milovať prví. Katolíci v pro-life hnutí sú výnimočne dobre pripravení odrážať takéto útoky a urážky. Možno sa začudujeme, či je naozaj iba zhoda okolností, že sv. prijímanie na ruku, ktoré zastiera dôstojnosť božského života, bolo zavedené zhruba pred päťdesiatimi rokmi? Dnes totiž zbierame trpké plody tejto skutočnosti - ľudský život stráca v ľudskej spoločnosti svoju hodnotu a Telo Kristovo sa znesväcuje a zneužíva v Jeho kostoloch.

Rovnako ako je nemožné zrátať nespočetné množstvo znesvätení Kristovho Tela pri svätokrádežnom narábaní s Najsv. Eucharistiou prostredníctvom jej prijímania na ruku, je nemožné zrátať nenarodené deti - stvorené na Boží obraz a podobu - ktoré sa vo svete zabíjajú nielen ´povoleným´ legislatívne schváleným potratom, ale aj antikoncepčnými pilulkami, vnútromaternicovými telieskami a pri procese umelého oplodnenia in vitro.

Pravda o posvätnosti ľudského života pred narodením nemôže zvíťaziť bez uznania pravdy o Ježišovi Kristovi v Najsv. Eucharistii. Práve preto sa koná táto online konferencia, ktorej sa v jednote zúčastňujú Hlas rodiny, pro-life a pro-family skupiny a organizácie celého sveta. Želáme si, aby táto konferencia zmobilizovala aj našich laikov-katolíkov, aby aj oni ponúkali lásku a úctu, aká právom prináleží nášmu Pánovi, skutočne prítomnému v Najsv. Eucharistii. Veľmi sa tešíme, že vám môžme poskytnúť aj osobné svedectvá, rozhovory a prezentácie niektorých skvelých súčasných katolíckych mysliteľov a aktivistov.