1728.jpg

Množstvo posadnutí enormne vzrastá - Vatikán urýchlene školí exorcistov

1,036
Zuzana Smatanová
AltKAT

Vo Vatikáne sa konalo zaškolovanie kňazov v exorcizme, pretože po celom svete prudko rastie množstvo požiadaviek o službu oslobodenia od posadnutia zlým duchom.

Medzinárodná asociácia exorcistov, so zázemím vo Vatikáne, ktorá reprezentuje viac ako 200 katolíckych, anglikánskych a ortodoxných kňazov sa vyjadrila, že nárast žiadostí v takomto rozsahu už predstavuje „výnimočný stav“ v pastorácii a je nevyhnutné konať.

Podľa istého sicílskeho kňaza sa počet ľudí v Taliansku, tvrdiacich že sú posadnutí, za rok až strojnásobil, na počet 500.000. Aj istý írsky kňaz sa vyjadril, že počet žiadostí o exorcizmus rastie „geometrickým radom“. Kresťanský výskumný tím Theos uviedol, že za minulý rok prežíval exorcizmus vo Veľkej Británii „boom“, a to najmä v pentekostálnych cirkvách (letničných).

Niektorí však upozorňujú, že „služba oslobodenia“ sa môže stať aj formou duchovného zneužitia. Kritici tvrdia, že služba oslobodenia je často zameraná na LGBT ľudí a na ľudí s mentálnym poškodením v presvedčení, že ich sexuálne alebo psychické problémy sú výsledkom démonického posadnutia.

Školenie exorcistov, ktoré sa konalo 16. až 21. apríla v Pontifical Athenaeum Regina Apostolorum v Ríme, sa zameralo na exorcizmus a modlitbu vyslobodenia, ktorá sa pri oslobodzovaní od posadnutia používa najčastejšie.

„Boj proti zlému začal už pri stvorení sveta a má trvať až do jeho skončenia“, uviedol pre Vatican News jeden zo školiteľov, páter Cesare Truqui. „Dnes sme sa však ocitli na osudovej križovatke dejín: mnohí kresťania už totiž viac neveria v existenciu diabla, je vymenovaných zopár exorcistov a z mladých kňazov nie je nikto ochotný učiť sa dogmy a praktizovať oslobodzovanie duší.“

Páter Benigno Palilla, exorcista zo Sicílie, ktorý spomína strojnásobenie posadnutí zlým duchom na tomto ostrove, uznáva, že tento problém je kontroverzný, avšak dodáva: „Posadnutí ... nesmierne trpia.“ Pre Radio Vatican ďalej povedal: „Zaškolovanie v exorcizme je nesmierne dôležité a nevyhnutné. Exorcisti samoukovia totiž určite narobia chyby. Všetci profesionáli prechádzali obdobím učeníctva, a v tomto prípade to tiež nie je iné.“

V Írsku zasa pátra Pata Collinsa takmer denne zaplavujú žiadosti ľudí, hľadajúcich pomoc, lebo sú presvedčení, že sú posadnutí diablom. Exorcistická prax je čoraz žiadanejšia. Pre Irish Catholic páter uviedol, že „v posledných rokoch počet žiadostí o exorcizmus rastie geometrickým radom. Zistil som, že sú ľudia, ktorí vo svojej mysli veria – či už správne alebo nesprávne – že ich sužuje a trápi zlý duch. Podľa mňa to v mnohých prípadoch tak nie je, no keď sa obrátia na Cirkev, nevie čo má s nimi robiť."

Pápež František povedal, že ak si kňaz uvedomí, že „vo farnosti dochádza k duchovným zmätkom a nepokojom ... musí to bez váhania nahlásiť na diecézu tomu, kto má túto delikátnu a tak veľmi potrebnú službu na starosti, menovite exorcistovi.“

Anglikánska cirkev ponúka sprievodcu oslobodením, v ktorom sa píše, že pre „ľudí, ktorí prežívajú utrpenie alebo úzkosť, alebo niečo, čo sa javí ako pôsobenie zla či už v nich alebo okolo nich ... by bolo správne prosiť Boha o pomoc prostredníctvom cirkevnej služby oslobodenia“. V smerniciach, ktoré boli v roku 2012 obnovené, je upozornenie, že „službu exorcizmu a oslobodenia môže vykonávať iba kňaz, ktorého touto službou poveril diecézny biskup“.

Takíto kňazi by sa mali v službe oslobodzovania stále zdokonaľovať, trénovať a nikdy by v nej nemali slúžiť sami. V dokumente sa zdôrazňuje, že musia byť „adekvátne zabezpečení“. „Jazyk, reč tela a dotyk musí byť úctivý a ohľaduplný  ... nikto by túto službu nemal vykonávať proti svojej vôli.“

Sprievodca s usmerneniami, ako hovoria doktori, psychológovia a psychiatri, by sa mal náležite konzultovať a po každom oslobodení by mala pastoračná starostlivosť o dotyčného človeka pokračovať, a to „s minimálnou publicitou“. Podľa Anny Richardsovej, národnej poradkyne anglikánskej cirkvi pre takéto prípady býva „exorcizmus v technickom zmysle veľmi zriedkavý. Čo sa mňa týka, ja som sa ešte nestretla s prípadom, ktorý by sa musel riešiť exorcizmom. V každej zo 42 diecéz anglikánskej cirkvi pôsobí minimálne jeden človek, ktorý má skúsenosti a praktizuje službu oslobodenia. Cirkvi sa „mimoriadne dotklo“, že službu oslobodenia a uzdravovania má poskytovať v spolupráci s profesionálmi, ako sú doktori, a v kontexte s vhodnou zabezpečovacou praxou. Chápem, že v niektorých prípadoch sa ľudia stretnú a urobia niečo ad hoc (účelovo). Nemalo by sa to stávať – má ísť o riadny, náležitý proces.“

Podľa reportáže Kresťanstvo a mentálne zdravie, ktorá vyšla v Theose, požiadavky o exorcizmus vo Veľkej Británii čiastočne „presadzujú prisťahovalecké komunity a pentekostálne cirkvi, ktoré veľmi ochotne ponúkajú svoje exorcistické služby“. Ben Ryan, autor reportáže, uvádza, že charizmatické a pentekostálne cirkvi, najmä v oblastiach, kde žijú rozsiahle západoafrické spoločenstvá, „inzerujú okrem iných prísľubov aj uzdravenia a exorcizmus“. Niektorí kresťania však považujú každý mentálny problém za duchovný a ako s takým s ním aj zaobchádzajú. Takže ak niekto povie cirkevnému lídrovi, že trpí depresiami, niekedy sa dozvie, že všetko sa dá liečiť modlitbou. V extrémnych prípadoch to končí exorcizmom.“

V reportáži autor cituje aj istého kaplána, ktorý povedal, že „nikdy nevidel nič, čo by vyzeralo ako posadnutie zlým duchom; videl však množstvo ľudí, ktorým iní kresťania povedali, že práve to je to, čo prežívajú“.

Aj kňazi v USA hlásia nárast požiadaviek o exorcizmus v posledných rokoch. Podľa The Economist  vedie nedostatok kňazov s exorcistickou praxou v Európe k nárastu množstva nezávislých „špecialistov“, ktorí ´zbavujú ľudí a majetky zlých duchov´ za 500 eur.