„Katolíci musia byť pripravení riskovať svoje životy a povesť, aby porazili zlo tohto sveta“, povedal na minulotýždňovom zhromaždení študentov katolíckych vysokých škôl Jim Caviezel, hviezda filmu Passion of the Christ (Umučenie Krista). „Len skrze vieru a múdrosť Krista môžeme byť spasení; žiada si to však aj ľudí, pripravených bojovať, obetovať sa a trpieť.“
Citujúc sv. Maximiliána Kolbeho Caviezel povedal, že najzávažnejším hriechom 20. storočia bola ľahostajnosť a nevšímavosť, pričom v 21. storočí to zatiaľ nie je o nič lepšie:
„Musíme zo seba striasť túto ľahostajnosť, túto deštruktívnu toleranciu zla. Len skrze vieru a múdrosť Krista môžeme byť spasení. Vyžaduje si to však bojovníkov, pripravených riskovať svoju povesť, svoje meno, svoj život, svoj postoj k pravde. Vyčleňte sa z tejto skazenej generácie“, vyzval herec publikum, „ a buďte svätí. Neboli ste stvorení na to, aby ste niekam ´zapadli´, narodili ste sa preto, aby ste sa ´vyčlenili´.“
Hviezda filmu Umučenie Krista a veterán množstva ďalších filmov a televíznych predstavení sa prekvapujúco objavil minulú stredu na SLS18 (Student Leadership Summit 2018) konferencii, sponzorovanej Spoločenstvom študentov katolíckych univerzít (FOCUS). Toto stretnutie prebiehalo od 2. do 6. januára 2018 a jeho cieľom je formovať v študentoch katolíckych vysokých škôl poslanie misionára viery v ich každodennom živote, najmä v priestoroch kampusu (celého areálu vysokej školy).
Caviezelov odkaz, ktorý zachytil na video a zaslal na Facebook otec Brian Buettner, poradca oklahomskej arcidiecézy pre voľbu povolania, bol prijatý s veľkým nadšením.
Svoj príhovor začal Caviezel ukážkou z chystaného filmu Paul, Apostle of Christ, a pripomenul, ako mu práca na filme ukázala, že byť veľkým v očiach Boha znamená najprv sa stať malým, vo všetkom ho úplne prijať a dovoliť mu, aby nás viedol. Hovoril o zmysle utrpenia a ostro kritizoval veľmi rozšírený mylný názor, že kresťanstvo je len „debatou o šťastí“. (O tomto pozri video od 1:50)
K herectvu sa nedostal náhodou, hovorí a spomína, ako ho predchádzajúce filmové role viedli k výberu za herca, ktorý mal hrať Krista vo výpravnom filme o Kristovom Umučení a Zmŕtvychvstaní. Chcel tým študentom naznačiť, že ani ich život nevznikol iba náhodou:
„Niektorí z vás sa teraz možno cítite nanič, ste zmätení, neviete čo vám chystá budúcnosť, ste zranení. V žiadnom prípade to však nie je dôvod vycúvať alebo sa vzdať.“
Spomínal, aké veľké muky a utrpenie preňho znamenalo utváranie postavy Krista, vrátane fyzických aspektov bičovania, ukrižovania, zasiahnutia bleskom a operácie srdca po päťmesačnej hypotermii. Počas filmovania krížovej cesty sa Claviezelovi vykĺbilo rameno, čo sa rozhodol vydržať do konca filmovania. „Pre mňa to bolo pokáním“, povedal a pokračoval: „Keď som bol na kríži, uvedomil som si, že naše vykúpenie je v Jeho utrpení. Pamätaj však, že sluha nikdy nie je väčší, než jeho pán. Každý z nás musí niesť svoj vlastný kríž. To je cena za našu vieru, za našu slobodu.“ Zhromaždeným študentom vysvetlil, že utrpenie dotváralo jeho herecký výkon „tak, ako dotvára aj naše životy“. Zdôraznil, že tak ako Vzkriesenie, tak aj naša spása, má svoju cenu.
„Niektorí z nás, možno takých aj poznáte, prežíva falošné, nepravé kresťanstvo, v ktorom je všetko len ´debatovaním o šťastí´ - ja to nazývam ´šťastný Ježiš´ - a o sláve.
Chlapi počúvajte, bolo tam veľmi veľa bolesti a utrpenia ... ešte pred Vzkriesením. A vaša cesta nebude iná. Objímte teda svoj kríž a kráčajte k svojmu cieľu.“
Caviezel otvorene rozprával o svojej viere a o svojom pro-life presvedčení v minulosti, a zdôveril sa, ako ho jeho skúsenosť z filmovania Umučenia Krista ovplyvnila po duchovnej stránke. Obhajoval adopcie a úprimne hovoril aj o skúsenosti, akú majú ako adoptívni rodičia spolu so svojou manželkou Kerri. Všetkých zhromaždených vyzval verejne žiť svoju vieru:
„Želám si, aby ste vyšli do tohto pohanského sveta; aby ste mali odvahu vykročiť do tohto sveta pohanov a nehanbili sa verejne vyznávať svoju vieru. Svet totiž potrebuje hrdých bojovníkov, ktorí žijú z viery; bojovníkov, ako boli sv. Pavol alebo sv. Lukáš, ktorí riskovali svoje meno i povesť, len aby vniesli svoju vieru, svoju lásku k Ježišovi, do tohto sveta. Boh povoláva každého z vás – každého jedného z vás – robiť úžasné veci.“
My však veľakrát zlyhávame pri odpovedi, odmietame Boží hlas, Jeho výzvu, vysvetlil Caviezel študentom a dodal, že teraz nastal čas, aby táto generácia prijala Božie pozvanie, aby sa mu úplne celá odovzdala, aby sa vrátila k modlitbe, k pôstu, k Svätému Písmu a k sviatostiam:
„V prvom rade si musíte dať záväzok, že sa začnete modliť, potom postiť, meditovať nad Svätým Písmom a vážne pristupovať k sviatostiam. Žijeme v kultúre, ktorá upadá, celý svet je ponorený v hriechu, sloboda je nahradená povolením. V našej krajine sú totiž všetci najšťastnejší vtedy, keď idú s prúdom, máme oltár slobody, na ktorý kladieme všetko rovnako, bez ohľadu na následky. Naozaj si myslíte, že toto je tá pravá sloboda?“
Citujúc pápeža sv. Jána Pavla Veľkého Caviezel vysvetlil, ako spoločnosť nemôže zo svojej podstaty vyňať morálnu pravdu a mravné argumenty. Všetky generácie Američanov by sa mali nutne dozvedieť, že sloboda neznamená robiť si čo chcem, ale mať právo robiť to, čo mám robiť, čo je mojou úlohou. A takúto slobodu prajem vám všetkým, slobodu od hriechu, od vašich slabostí, od akejkoľvek formy otroctva, ktorú v nás všetkých hriech vyvoláva. To je sloboda, za ktorú sa oplatí aj zomrieť.“
Na záver svojho príhovoru spomenul Caviezel scénu z Gibsonovho filmu Braveheart (Statočné srdce) s Williamom Wallace, ktorý svojim mužom, čeliacim totálnej porážke, dodáva odvahu slovami: „Vaši nepriatelia vám môžu vziať život, ale slobodu vám nikdy nemôžu zobrať. Zomiera každý, nie každý však opravdivo žije.“
„Ty ... ty ... ty“, hovorí a náhodne ukazuje do obecenstva, „každý z nás musí bojovať za pravú a nefalšovanú slobodu a žiť ju, priatelia moji.“
„Musíme žiť s Bohom, s Duchom Svätým, ako so svojím štítom a s Kristom ako so svojím mečom; pripojme sa k svätému Michalovi archanjelovi a k všetkým jeho anjelom a pošlime Lucifera a celú jeho bandu naspäť do pekla, kam aj patria!“