Peking, 10. mája 2011 (LifeSiteNews.com) - Čínske štátne médiá v pondelok 9. mája odhalili v čínskej provincii Hunan skupiny kšeftujúce s deťmi, do ktorých patria aj úradníci z plánovania rodiny.
Podľa správy Caixin Century Magazine „ľudia na špinavú prácu“ plánovanej rodiny v hunanskom meste Shaoyang v okrese Longhui sa za posledných desať rokov zmocnili najmenej 20 detí. Tie sa údajne narodili vďaka porušeniu čínskej politiky jedného dieťaťa a boli predané miestnemu detskému sociálnemu centru za zhruba tisíc jüanov (154 dolárov). Tam boli zaevidované ako siroty dostupné na zahraničnú adopciu za 3 000 dolárov za dieťa.
Časopis oznámil, že niektoré z detí teraz žijú v USA, Holandsku a Poľsku. Odkedy boli unesené a predané na adopciu sa so svojimi čínskymi rodičmi nestretli.
Správa hovorí, že úradníci zvyčajne sprevádzali „ľudí na špinavú prácu“, keď unášali dieťa. Svoje konanie vysvetlili tým, že dieťa by bolo buď ilegálne adoptované, alebo by rodičia porušili národnú politiku jedného dieťaťa a nemohli by si dovoliť zaplatiť následnú pokutu.
Oficiálne Čínske adopčné centrum tvrdí, že v zahraničí bolo minulý rok adoptovaných viac ako 100 000 sirôt a postihnutých čínskych detí. Podľa pátrania Caixin najväčšie množstvo z nich teraz žije v Spojených štátoch.
„Pred rokom 1997 nás zvyčajne za porušenie politiky jedného dieťaťa potrestali zborením našich domov,“ povedal pre časopis vidiečan Yuan Chaoren.
„Ale po roku 2000 nám začali naše deti konfiškovať.“
Medzi obete patria aj jedináčikovia.
Časopis citoval jedného človeka identifikovaného ako Yanga Libinga, ktorý povedal, že jeho dcéra Yang Ling bola v roku 2005 unesená, zatiaľ čo on a jeho žena pracovali v inom meste, hoci to bolo ich jediné dieťa. Povedal, že po čase našiel svoje dievčatko, ktoré má teraz 7 rokov a žije v Spojených štátoch.
„Pomýlili sa, že moja dcéra je ilegálna, keď sme so ženou pracovali v Shenzhene,“ povedal časopisu miestny pracovník Yang.
Správa časopisu Caixin poznamenáva, že rozhodnutie „skonfiškovať“ malé dievčatko nemalo iba potrestať rodičov tým, že sa im zanechali iba „obyčajné spomienky a detská fotografia“. Úmyslom bolo aj dodať „prevádzkovú hotovosť pre miestnu samosprávu“.
Unášanie detí dosiahlo vrchol okolo roku 2005, oznámil časopis sídliaci v Pekingu, tvrdiac, že niektoré sociálne centrá dokonca pracovali s priekupníkmi ľudí, aby získali deti a zaradili ich medzi siroty na „export“.
Anonymný zamestnanec úradu plánovania rodiny v okrese Longhui poprel údajné kšeftovanie s deťmi. Podľa neho sa úrad zlepšil za posledný rok, keď sa prvýkrát objavili obvinenia z „neprimeranej práce“.
„Keď sme našli ilegálne narodené deti, pokutovali sme rodičov v súlade so zákonom,“ povedal pre Global Times, vládou podporované noviny v angličtine.
Analytici v Číne kritizovali laxnosť adopčných nariadení, ktoré za vidinou zisku povzbudzovali úrady plánovania rodiny a sociálne centrá, aby unášali bábätká a zabalili ich ako „produkty“ na export.
Lu Jiehua, sociológ Pekingskej univerzity, povedal pre Global Times, že tlak kariérneho postupu mohol viesť úradníkov plánovania rodiny k uchýleniu sa k takýmto extrémnym krokom.
„Sú pod extrémnym tlakom, pretože celkové ohodnotenie ich práce závisí od efektivity redukovania počtu detí,“ povedal Lu. „Ich práca je ťažká, ale to nie je ospravedlnenie pre kšeftovanie s deťmi, ktoré je jednoznačne ilegálne.“
Orgány štátnej správy v meste Shaoyang zverejnili pátranie spoločne s úradníkmi z úradu plánovania rodiny v okrese Longhui. Vykonali tak v súlade s oficiálnou vládnou spravodajskou agentúrou Sin-Chua. Agentúra Sin-Chua dodala, že úradníci plánovania rodiny v okrese Longhui patrili roky medzi najprísnejších presadzovateľov politiky jedného dieťaťa.
Časopis Caixin Century Magazine poznamenal, že hoci je kšeftovanie s bábätkami v Číne rozšírené, vonkajší svet sa o ňom málokedy dozvie.
Plné znenie anglického prekladu správy z pátrania Caixin Century Magazine je dostupné tu.