The Economist píše o našom REFERENDE!

6,661
Kultúra života

Miliardy eur, dolárov, libier, korún a ďalších peňazí západných krajín bolo vynaložených v priebehu posledných dvoch desaťročí v snahe o rozvoj občianskej spoločnosti v postkomunistických krajinách strednej a východnej Európy, často nie veľmi úspešne. Ale nadchádzajúce referendum na Slovensku dokazuje, že na niektorých miestach sú občania schopní organizácie v dosahovaní politických cieľov, hoci nejde práve o typicky liberálnu agendu medzinárodných mimovládnych organizácií. Iba za päť mesiacov zhromaždila Aliancia za rodinu (AZR) viac ako 400 000 podpisov (čo je asi 8 % populácie) na petíciu za obmedzenie rodinných práv gayov.

Petícia vyzýva k referendu, ktorého cieľom je posilnenie právnej definície rodiny a zákaz párom rovnakého pohlavia adoptovať si deti. Prezident Andrej Kiska referendum naplánoval na 7. februára. V minulom roku ľavicová vládnuca strana Smer presadila ústavný zákaz homosexuálnych manželstiev, ale AZR hovorí, že tento zákon nejde dostatočne ďaleko, aby zaručil posvätnosť rodiny a ochranu detí. „Pre nás sú práva detí omnoho dôležitejšie ako práva dospelých,“ hovorí Anton Chromík, právnik a jeden z lídrov AZR.

Sociálny konzervativizmus je typický pre veľkú časť tohto regiónu. V Poľsku je stále zákaz takmer všetkých potratov, 65 % Chorvátov v roku 2013 hlasovalo za zákaz homosexuálnych manželstiev, ale systematické politické hnutia, ako je AZR, sú neobvyklé. Skupina presadila tri samostatné referendové otázky: Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou? Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie detí a ich následná výchova? Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia nesúhlasia s obsahom vyučovania?

 „Nie sme proti sexuálnej výchove, sme proti vzdelávaniu k sexuálnemu správaniu,“ hovorí pán Chromík, otec piatich detí. „Na Slovensku nemáme na školách sexuálne vzdelávanie a je tu oveľa menej tehotných tínedžeriek ako v Británii.“

Tvrdenie pána Chromíka je pravdivé, ale Británia je extrémom - má jednu z najvyšších mier pôrodnosti tínedžerov v rozvinutom svete, zatiaľ čo ostatné krajiny s povinnou sexuálnou výchovou, vrátane Francúzska, Nemecka, Japonska a severských krajín, majú mieru pôrodnosti mladistvých najnižšiu. Miera pôrodnosti dospievajúcich Sloveniek (asi 18 pôrodov na tisíc dievčat vo veku 15 až 19 rokov) je na dosť vysokej priečke, čo je o to pozoruhodnejšie, keď vezmeme do úvahy, že celková miera pôrodnosti je tu oveľa nižšia než v Británii.

Pokiaľ ide o otázku adopcie, štúdia Univerzity v Nottinghame z roku 2012 zistila, že na Slovensku bolo najviac opustených detí z 22 krajín Európskej únie – až 4,9 na 1000 narodených detí. Takmer 40 % slovenských sirôt žije v štátnych inštitúciách. V pestúnskych rodinách žije oveľa menej detí, ako napr. v Spojených štátoch, kde v štátnych inštitúciách žije asi 14 % detí, čo znamená, že mnohé deti na Slovensku by mohli mať prospech z väčšieho počtu ochotných adoptívnych rodičov.

Pán Chromík pripúšťa, že slovenský systém adopcií potrebuje reformy, ale hovorí, že páry rovnakého pohlavia tento problém nevyriešia. Alianciu za rodinu tvorí viac ako 100 organizácií, z ktorých najdôležitejšia je Katolícka cirkev, ku ktorej sa hlási 63 % Slovákov. V nadchádzajúcich týždňoch sa bude možno v kázňach referendum spomínať častejšie. „V atmosfére sviatkov lásky a rodiny obraciame sa na veriacich i všetkých ľudí dobrej vôle, aby vo februári aktívne využili svoje hlasovacie právo a pozitívne sa vyjadrili k predkladaným otázkam,“ píše sa vo vyhlásení slovenskej Konferencie biskupov 18. decembra.

Vďaka schopnosti cirkvi mobilizovať voličov nie je pochýb o tom, že viac ako 50 % z tých, ktorí sa referenda zúčastnia bude hlasovať v prospech iniciatív volebných lístkov. Ale aby malo hlasovanie legislatívnu silu, musí sa ho zúčastniť polovica registrovaných voličov. Jediné referendum, ktoré v histórii Slovenska túto hranicu prekročilo, bolo v roku 2003 a vydláždilo cestu pre Slovensko na vstup do Európskej únie o rok neskôr; ďalšie tri referendá neboli platné. Hlasovanie o zákaze homosexuálnych manželstiev v Chorvátsku v roku 2013 pritiahlo iba 38 % registrovaných voličov.

Slovenské lesbické, gay, bisexuálne a transgender (LGBT) skupiny sú menšie, menej organizované a neúmerne umiestnené v hlavnom meste, v Bratislave. Namiesto toho, aby bojovali proti týmto iniciatívam, povzbudzujú ľudí, aby na referendum vôbec nešli, zo strachu predtým, že voliči, ktorí by hlasovali za „nie“ by mohli pomôcť docieliť povinnú 50 % účasť. Vyhrážajú sa, že každú iniciatívu, ktorá uspeje napadnú na európskych súdoch. Nakoniec, neúspešné referendum kvôli nízkej účasti ukáže, či je krajina zrelá demokracie 21. storočia. Buď sa ukáže, že na Slovensku sú skupiny občianskej spoločnosti schopné dostať svoje záujmy až do národnej politiky alebo, že rovnako ako vo väčšine vyspelých krajín je dominantnou silou v súčasnej politike apatia voličov.

 

DISKUSIA k článku