NEW YORK - Vysokopostavení činitelia OSN na kontroverznej filipínskej konferencii znevážili Svätú stolicu a zamietli štáty ako podriadené byrokratom z OSN. Pro-life bojovníci zatiaľ vonku štrajkovali a podali proti konferencii žalobu za to, že zastávala trestný čin.
Sudca odmietol stretnutie zastaviť, nazval ho totiž akademickou diskusiou. Podľa rozhodnutia súdu „žalobca nedokázal, že by boli potraty praktizované, tolerované alebo podporované.“ Potraty sú na Filipínach zakázané.
Advokát pre Pro-Life Philippines James Imbong oponoval: „Väčšina debát je o práve na potrat. Ako však môže existovať právo na potrat, keď je potrat podľa filipínskych zákonov trestným činom?“
Jedna z prednášajúcich kritizovala Svätú stolicu za to, že na významnej Káhirskej konferencii o populácii v roku 1994 zabránila uznaniu medzinárodného práva na potrat. Nafis Sadiková, bývalá riaditeľka Populačného fondu OSN (UNFPA) a súčasná osobitná poradkyňa generálneho tajomníka OSN, nepriamo naznačila, že Svätá stolica bola dôvodom, prečo potrat nebol uznaný ako právo: „Nebudem menovať konkrétny štát, no možno ho všetci poznáte. Je to tá osobitá krajina s veľmi malou populáciou zloženou iba z mužov.“
„V každej spoločnosti musí prebehnúť rozumná diskusia o podmienkach, za ktorých sú potraty prípustné,“ pripustila Sadiková. „No nech už je výsledok akýkoľvek, potraty musia byť bezpečné vo všetkých prípadoch, kedy sú legálne.“ Toto je káhirské „stanovisko minimálneho konsenzu“. Sadiková sa však sťažovala, že tento „konsenzus neadresuje práva žien, ktoré potrebujú potrat tam, kde nie je legálny.“
Ďalšia vysokopostavená poradkyňa OSN povedala, že sexuálna výchova by sa mala hodnotiť nie svojou úspešnosťou, ale či funguje podľa smerníc OSN. Gita Senová, ktorá je zakladateľskou členkou feministickej skupiny DAWN, povedala, že sledovanie komplexnej sexuálnej výchovy „kladie dôraz na hodnotenie jej dosahu, čo je technicky a finančné náročné.“ Bolo by lepšie „hodnotiť, do akej miery učebné plány a učitelia používajú existujúce usmernenia UNESCO.“ Usmernenia UNESCO vyvolali po svojom uvedení v roku 2010 kontroverziu kvôli presadzovaniu masturbácie u malých detí a potratov.
Zástupkyňa výkonného riaditeľa Populačného fondu OSN zamietla proces nahradiť Rozvojové ciele tisícročia, keď v roku 2015 vypršia. „Milióny hodín, dolárov a míľ bolo obetovaných na vytvorenie entuziastickej diskusie,“ povedala Kate Gilmorová. „No len medzi nami, celkom úprimne, plány na fungovanie po roku 2015 boli viac menej splnené už pred dvadsiatimi rokmi.“ A to káhirským Akčným plánom, „srdcom ktorého je sexuálne a reprodukčné zdravie a stabilita.“
Ak je teda srdcom káhirskej agendy sexuálne a reprodukčné zdravie, potom krv, ktorú toto srdce cirkuluje, predstavujú miliardy dolárov na „populačné aktivity“, ako je plánovanie rodiny, výskum politiky a obhajovanie, ktoré zahŕňa konferencie, ako tú na Filipínach. Aj keď sa v rámci káhirského „stanoviska minimálneho konsenzu“ nepodarilo vyhlásiť potrat za medzinárodné ľudské právo, toto stanovisko zaručilo stály príjem peňazí skupinám zástancov, ktoré tlačia na vlády, ako napríklad na Filipínach, aby zliberalizovali svoje potratové práva.
Demonštranti, ktorí von štrajkovali, nemali o agende konferencie ilúzie. „Je to pro-potratová konferencia. Jasné a jednoduché,“ povedal AJ Perez z Pro-Life Philippines. „Pokúsili by sa do štátu nenápadne, kúsok po kúsku prepašovať potraty, ktoré sú však nelegálne.“