V Čile legalizujú homosexuálne zväzky

1,094
Kultúra smrti

SANTIAGO, Čile, 29. január 2015 (LifeSiteNews.com) - Takmer po desaťročí neustáleho lobingu a súdnych sporov dosiahlo homosexuálne hnutie nesmierne politické víťazstvo, a to v Čile – v štáte v Južnej Amerike, ktoré kedysi bolo konzervatívne a katolícke.

V stredu členovia parlamentu udelili zákonu konečný väčšinový súhlas. Ten má zaistiť, aby mali osoby, ktoré spolu žijú (aj homosexuáli), a zosobášené osoby, rovnaké výhody a v niektorých prípadoch aj väčšie.

Rolando Jiménez, riaditeľ MOVILH, čo znamená Hnutie za homosexuálnu integráciu a oslobodenie (Movement for Homosexual Integration and Liberation), podotkol, že,,odvtedy, čo sme predstavili prvý občiansky zákon v národnom kongrese, už prešiel rok". Ďalej pokračoval ,,venovaním víťazstva rodinám s homosexuálnymi rodičmi a všetkým heterosexuálnym párom, ktorí sa nechcú vziať, a preto boli v minulosti odsudzované."

Senátorka Jacqueline Van Rysselberghe bola jednou z mála čílskych politikov, ktorí hlasovali proti a mali o tom aj prejav. Uviedla, že bude proti tomuto zákonu hlasovať preto, že "oslabuje inštitúciu manželstva medzi heterosexuálnymi pármi."

Odstránenie rodiny v posledných rokoch rýchlo postúpilo najmä v Latinskej Amerike. V Argentíne, Uruguaji a teraz aj v Čile, sa inštitúcia manželstva medzi mužom a ženou relativizovala.

Biskup Bernardo Bartres z Punta Arenas popísal škodu, ktorá postihne rodiny v Čile. Tá bude následkom nového zákona: ,,Je hanba, že štát nepodporí rodiny, v ktorých začína celková štruktúra spoločnosti. Môže sa zdať, ako keby sa tento zákon pokúšal nájsť riešenie vážneho problému. No v skutočnosti nielen že nerieši žiaden problém, ale veci zhoršuje tým, že dáva rodinám veľmi nestabilné základy. V manželstve, ktoré je základom rodiny, sa muž a žena navzájom dopĺňajú, a to po fyzickej, psychologickej a emocionálnej stránke.  Keď sú spolu, tvoria rodinný celok, ktorý je nerozlučný."

Jednou z mnohých kontroverzných stránok tohto zákona je, že zahŕňa udelenie právomoci sudcom, aby mohli prideliť opatrovníctvo detí nebiologickým rodičom, resp. spolužijúcim partnerom. Oni majú totižto prednosť pred ,,morálne alebo fyzicky nespôsobilými" biologickými rodičmi alebo starými rodičmi. 

Isabel Allende, Socialistka a zároveň prezidentka Čílskeho senátu, je dcérou Salvadora Allendeho, prvého demokraticky zvoleného Marxistického prezidenta v Latinskej Amerike. Isabel prehlásila, ,,som veľmi pyšná, že sme spravili tento krok, ktorý sa zapíše do histórie. Verím, že čo sa týka rešpektovania a dôstojnosti ľudí, sme o kúsok ďalej, a to je najdôležitejšie.  Nikto nebude musieť pocítiť diskrimináciu, či už patrí do homosexuálneho páru alebo heterosexuálneho, ktorý si zvolil spolunažívanie. Vďaka tomuto zákonu mu budú zaistené jeho práva."

Toto víťazstvo čílskej homosexuálnej loby vďačí stredo-ľavicovej koalícii s názvom Nová Aliancia (Nueva Alianza). Tá bola založená v roku 2013 a v tom istom roku si zvolila socialistickú prezidentku Michelle Bachelet.  V súčasnosti má Nová Aliancia pod kontrolou väčšinu vlády v Čile.  Táto organizácia teda prisľúbila, že predloží ďalší legislatívny projekt, a to legalizáciu potratov. Ten pretvorí krajinu, ktorá bola najväčším zástancom života v Latinskej Amerike. Spraví z nej jednu z mála krajín v tejto oblasti, kde by bolo povolené zabiť nenarodené deti.

Uruguaj je ďalším štátom, kde bol nedávno predložený politický návrh ohľadom homosexuálov. Existuje tu podobná stredo-ľavicová organizácia, nazvaná Frente Amplio. Tá umožnila parlamentu Joseho Mujica, bývalého Marxistického bojovníka proti partizánom, ktorý sa stal prezidentom, aby uzákonil potraty na požiadanie, homosexuálne manželstvá a marihuanu.

Čile aktívne bojovalo za rodinu na úrovni lokálnej legislatívy ako aj na medzinárodných súdoch. V roku 2005 rozhodol čílsky súd v neprospech lesbickej matky. Jednalo sa o prípad opatrovníctva Karen Attaly Riffo.  Matka, ktorá bola zároveň sudkyňou v Čile, posunula prípad Inter-Americkému právnemu systému. Z Washingtonu, D.C, kde sídli Inter-Americký výbor ľudských práv, získala podporu. Následne na území, na ktorom mal právomoc Inter-Americký súd ľudských práv Kosta Riky, bolo prehlásené za neplatné ,,akékoľvek pravidlo, zákon alebo postup založený na diskriminácii kvôli sexuálnej orientácii."

Rozhodnutie Inter-Amerického súdu v prípade Ataly Riffo bol veľmi kritizovaný medzinárodnými právnymi odborníkmi. Poukázali na to, že rozhodnutie vôbec nebolo založené na právnych postupoch, ktoré sú medzinárodne zaužívané. Predstaviteľstvo súdu by malo  práve z nich čerpať. Tieto právne postupy však neboli vôbec zahrnuté v praxi členských štátov, ktoré výhradne uznávali manželstvo medzi jedným mužom a jednou ženou.

Po tom, ako prezident Bachelet podpísal už vopred rozhodnutú vec, urobili zákonodarci v Čile vo svojom politickom programe ďalší krok k tomu, aby zničili rodinu.

Senator Pedro Araya, ktorý je tiež členom stredo-ľavicovej aliancie prezidenta, vyhlásil, že po tom ako prešiel tento zákon treba tlačiť na podporu "manželstva" a adopcie pre homosexuálov.

Medzitým senátor Fulvio Rossi, hlavný tajomník Socialistickej strany, prízvukoval, ,,aký je tento moment dôležitý."

,,Spoločnosť v Čile sa rozvíja a verím, že nás to iste teší," povedal senátor. No zároveň aj varoval, že "stále musíme pracovať na záležitostiach, týkajúcich sa homosexuálnych manželstiev a identity pohlavia."

Schválený zákon bude zavedený do praxe hneď po tom, ako bude podpísaný prezidentom.  Bude však zahŕňať aj ustanovenie, ktoré uzná aj homosexuálne ,,manželstvá" uzavreté v zahraničí.

DISKUSIA k článku