Bola som vychovaná v konzervatívnej kresťanskej rodine, ktorá vošla do kostola vždy, keď boli otvorené dvere. Od narodenia som robila radosť všetkým ľuďom. A hlavne som chcela robiť radosť svojim rodičom.
Keď som začala chodievať na rande s chlapcami, ohlásila sa moja vzdorovitá povaha. Chcela som mať všetko pod kontrolou. To, čo je pre mňa správne, som predsa vedela lepšie ako ostatní. Všetko sa točilo okolo mňa a ja som sa chcela rozhodovať sama.
Písal sa rok 1973. Bola som mladá, stále ešte veľmi naivná a po uši zamilovaná do prvého chlapca, ktorý mi prejavil pozornosť. Nejako sa to celé zbehlo a... zrazu som čelila neplánovanému tehotenstvu. Bola som vydesená a nevedela som, na koho sa mám obrátiť alebo kam mám ísť.
Pretože som to nedokázala povedať svojim rodičom ani priateľom, obrátila som sa so žiadosťou o radu na svoju kolegyňu. „Proste choď na potrat, teraz je to legálne a nie je to žiaden problém,“ povedala. A tak som to urobila.
Rozhodla som sa pre potrat a šla som sama na kliniku Plánovaného rodičovstva... Okrem mojej kolegyne to nikto nevedel. Vošla som cez predné dvere, v hotovosti som zaplatila za procedúru a vyprevadili ma zadnými dverami.
Po tomto júnovom dni som celé roky neplakala, ani sa nesmiala. V ten deň umreli dvaja ľudia – moje dieťa a ja. Potrat ma ale zmenil. Po prvé, zmenilo sa moje správanie, kleslo moje sebavedomie. Prestala som sa pozerať ľuďom do očí, pretože vo mne rástol hnev. Zdalo sa, že to ovplyvnilo každý môj vzťah.
Za jednu noc som sa stala zástankyňou potratov – chcela som totiž ospravedlniť svoje konanie. Naletela som pro-choice heslám: „Tvoje telo, tvoje rozhodnutie“, „Je to len zhluk buniek“, „Je lepšie dať nežiadúce dieťa na potrat, ako ho vychovávať“ a – to najčastejšie – „Je to legálne, takže je to v poriadku“.
Kvôli labilnému manželstvu, rozvodu a smrti môjho brata bol môj život ako na hojdačke. Jediným svetlým bodom v tom všetkom bolo narodenie môjho syna. Mala som pre čo žiť a niekoho, pre koho som sa snažila byť lepšou. Vtedy som si uvedomila, akým veľkým požehnaním sú deti.
Napriek tomuto svetlému bodu môjho života, som takmer dve desaťročia bránila dobrovoľný potrat, aj keď som nikdy nepriznala, že som na ňom bola aj ja sama. Spoliehala som na pro-choice heslá. Inak by som v noci nezaspala.
Na začiatku 90. rokov sa však začalo čoraz viac rozprávať o vývoji plodu. Vynašla sa sonografia, a tak sa dalo vidieť, ako v skutočnosti vyzerajú tieto „bunky“ v maternici.
Začali sa mi náhle vybavovať spomienky a začala som mávať nočné mory. Pri zvuku vysávača som mala chuť kričať. Začala som si klásť otázky, čo mi to povedali v roku 1973. Na koho pravdu som sa to spoliehala?
Počas tých rokov konal v mojom živote Boh. Nikdy ma neopustil a stále ma čoraz viac privádzal k pravde, až kým som sa nedostala do bodu, že som už viac nedokázala uniesť ťažobu svojho tajného potratu.
V jeden nedeľný večer som odovzdala všetko – dobré, zlé i nepekné – Ježišovi Kristovi. Otvorili sa mi dvere pre postabortívne liečenie. Začali sa diať zázraky. Božia Pravda ma oslobodila od viny, hanby a tajomstva potratu. Vedela som, že mi bolo odpustené a prežívala som vzťah so Stvoriteľom každého života.
Keď som rozprávala svoje svedectvo o svojom oslobodení z potratového otroctva, začali sa diať zázraky vo mne i v iných. Dopočula som sa o pro-life hnutí a zapojila som sa doňho. Zakaždým, keď som sa podelila o to, čo pre mňa Boh spravil, prijala som uzdravenie a moc... a tí, ktorí si vypočuli moje posolstvo, načerpali nádej a povzbudenie. To isté sa môže stať aj vám.
Už nie som pro-choice a nezastávam potraty, pretože si ma našla Božia Pravda. Som na 100% a otvorene pro-life, pretože viem, kedy začína život. Keďže začína nový rok, pýtajte sa seba samých, na koho pravdu sa spoliehate. Pripojte sa ku mne a postavte sa za život.
Debby Efurd je prezidentkou a spoluzakladateľkou dallaskej Iniciatívy 180 a terapeutického programu Peace after storm (Pokoj po búrke). Je autorkou iniciatívy Go Tell It! (ktorá sa na celoštátnej úrovni spustila 1. septembra). Je tiež blogerkou pre Bound4LIFE International, čo je ľudové hnutie modliace sa za koniec potratov na celom svete a za celosvetovú obnovu.
Prevzaté so zvolením Bound4Life.