teplomer

 

Talianski lekári odmietajú potraty, poslanci sú proti právu výhrady svedomia

1,673
Kultúra života

RÍM – Podľa správy talianskej vlády viac než 80% gynekológov, v niektorých oblastiach až 91%, a viac než 50% anesteziológov a zdravotných sestier odmieta účasť na potratoch. Tento počet pritom neustále stúpa.

Skupina ľavicovo orientovaných poslancov parlamentu z rôznych politických strán na oplátku napadla právo výhrady svedomia. Tvrdí, že vláda musí uvaliť kvóty pre príjem lekárov ochotných vykonávať potraty. Jeden z poslancov prehlásil, že odmietanie lekárov vykonávať potraty má za následok nárast počtu tajných, nelegálnych potratov a čoraz viac talianskych žien cestuje kvôli potratu do zahraničia.

Monsignor Ignacio Barreiro, predseda rímskej kancelárie organizácie Human Life International, sa vyjadril, že pro-life aktivisti „musia byť pripravení brániť právo na výhradu svedomia. Je zrejmé, že zástancovia kultúry smrti sú zase pripravení napadnúť právo odmietnuť vykonať potrat“.

„Musíme byť ostražití, pretože niečo podobné sme tu už mali,“ dodáva Mons. Barreiro. „Keďže ide o jedno zo základných ľudských práv, musíme ho stále a nanovo zdôrazňovať.“

Poslanci zastávajúci potraty minulý mesiac podali celkovo deväť návrhov zákonov dovolávajúc sa implementácie zákona č. 194 talianskej potratovej legislácie z roku 1978, ktorá zlegalizovala potraty na požiadanie až do dvanásteho týždňa gravidity a v prípade abnormalít plodu aj vo vyššom štádiu tehotenstva. 

Senátorka Laura Puppatová povedala, že vláda sa musí usilovať o prijímanie takých zdravotníckych zamestnancov, ktorí nebudú mať problém s vykonávaním potratov. Situáciu podľa senátorky uľahčí aj dostupnosť potratovej tabletky RU 486, ktorá bola zlegalizovaná v roku 2009. Tiež podotkla, že vláda musí šíriť informácie o pohotovostnej antikoncepcii alebo „tabletke po“ a tiež zlepšiť na školách informovanosť o metódach antikoncepcie.

Donata Lenziová, poslankyňa z ľavicovo orientovanej strany Partito Democratico a predsedníčka parlamentného výboru pre sociálne záležitosti, vyjadrila svoju nespokojnosť nad číslami, ktoré „znamenajú, že dobrovoľné ukončenie tehotenstva je čoraz zložitejšie. V Taliansku sú dokonca oblasti, kde vôbec nie je možné ísť na potrat“.

Poslankyňa Daniela Sbrolliniová, viceprezidentka pre sociálne záležitosti, varovala pred „postupujúcim odstraňovaním zákona č. 194,“ pričom tvrdila, že „počet ilegálnych potratov sa zdvojnásobil“. Poslankyňa sa tiež vyjadrila, že čoraz výraznejší pokles zdravotníkov ochotných vykonávať potraty „skomplikuje vykonávanie zákona“.

Sbrolliniová okrem iného skonštatovala, že „ochrana zdravia žien je vážne ohrozená úbytkom lekárov a dĺžkou poradovníkov“. Dovoláva sa „efektívnejšieho šírenia informácií ohľadom potratov medzi maloletými dievčatami“.

Poslankyňa Irene Tingaliová vyhlásila: „Čeliac týmto číslam a faktom, chcela by som sa opýtať ministerky zdravotníctva [Beatrice] Lorenzinovej, či v tejto otázke plánuje rázne zakročiť a zabrániť tak ilegálnym, život ohrozujúcim potratom.“ 

Marisa Nicchiová, toskánska poslankyňa z Ľavicového hnutia ekologickej slobody, spolu s lídrom Domu Gennaro Migliore podali parlamentný návrh, aby mohli „dosiahnuť vynútenie zákona č. 194 v takom rozsahu, aby bolo plne rešpektované právo slobodnej voľby a ochrany zdravia žien“.

Celá správa o implementácii zákona č. 194 bude zverejnená v druhej polovici tohto roku. Predchádzajúca správa publikovaná v roku 2010 uvádza „všeobecnú stabilizáciu zákona o výhrade svedomia medzi gynekológmi a anesteziológmi, ktorá nastala po výrazných snahách o jeho uplatnenie v posledných rokoch“.

Na základe októbrových údajov vláda zistila, že národný priemer odporcov potratov spomedzi gynekológov vzrástol z 58,7% v roku 2005 na 70,7% v roku 2009. Čo sa týka anesteziológov, tieto percentá sa zvýšili z 45,7% v roku 2005 na 50,8% v roku 2010. Percento nezdravotníckych zamestnancov odmietajúcich podieľať sa na potratoch vzrástlo z 38,6 na 44,7%. Vo všeobecnosti sú čísla vyššie na juhu krajiny. Istá správa uvádza, že v Neapole, ktorý predstavuje najväčšiu mestskú aglomeráciu, sa nevyskytoval ani jeden lekár vykonávajúci potraty vyše rok potom, čo umrel jediný lekár ochotný vykonávať tento zákrok.

Zástancovia potratov tvrdia, že právne obmedzenia legálnych potratov nútia ženy k nebezpečným ilegálnym potratom. Štatistiky nám však hovoria čosi iné. Pred uzavretím prípadu Roe verzus Wade v roku 1969 doktor Christopher Tietze, propotratový štatista pre americké Plánované rodičovstvo a Centrum pre kontrolu chorôb, pre Scientific American napísal, že celkový počet úmrtí žien v reproduktívnom veku „nepresahuje 50 000 úmrtí ročne“. To vylučuje tvrdenie tých, ktorí viedli kampane za potraty a vyhlasovali, že „každý rok sú obeťami ilegálnych potratov desaťtisíce žien“.

Národné centrum zdravotníckych informácií v roku 1965 zaznamenalo 235 úmrtí spôsobených potratmi. „Celková mortalita zapríčinená potratmi bola nepochybne ešte vyššia, ale s najväčšou pravdepodobnosťou nešlo o viac než 1000 úmrtí,“ napísal doktor Tietze. Správa Plánovaného rodičovstva Guttenmacherovho Inštitútu pripúšťa, že „centrá pre kontrolu chorôb a prevenciu odhadujú, že iba v roku 1972 dosiahol počet ilegálnych potratov číslo 130 000 a 39 z nich skončilo úmrtím“.

Doktor Bernard Nathanson, spoluzakladateľ Národnej ligy boja za právo na potrat (NARAL), vo svojej knihe Aborting America (1979) pripustil, že spolu s ďalšími prívržencami potratov si vymysleli rôzne štatistiky, aby sa verejnosť postavila na ich stranu.

„O koľkých úmrtiach sme hovorili v čase, keď bol potrat nelegálny? Prostredníctvom ligy NARAL sme sa snažili zdôrazniť drámu jednotlivca, nie hromadné štatistiky, no v prípade štatistík sme vždy hovorili o 5000 – 10 000 úmrtiach ročne.“ 

„Priznávam, že som vedel, že čísla boli falošné a ostatní boli na tom podobne. V rámci „morálky“ našej revolúcie však vymyslené štatistiky zohrávali dôležitú a užitočnú úlohu. Čísla boli akceptované širokou verejnosťou, tak prečo by sme to mali meniť a priniesť ľuďom pravdivé údaje? Prvoradým cieľom bolo zbaviť sa určitých zákonov a čokoľvek, čo k dosiahnutiu tohto cieľa mohlo prispieť, bolo povolené.“

Počet lekárov odmietajúcich účasť na potratoch stúpa vo väčšine západných krajín. Trend vyvoláva silnejúce útoky na právo na výhradu svedomia zo strany zástancov potratov. Nedávny pokus istého britského politika postaviť výhradu vo svedomí mimo zákon v EÚ zlyhal na plnej čiare. Jeho slová boli napokon odvolané, čo prispelo k upevneniu práv zdravotníckych pracovníkov.

DISKUSIA k článku