Dvadsiateho piateho júla je sviatok Santiaga Matamorosa, „svätého Jakuba Maurobijca“, patróna Španielska. Na počesť svätého Jakuba – a na pripomienku toho, že boli časy, keď Boží muži tak nekráčali po nehostinnej ceste „dialógu“ s islamom - vám prinášame úžasný malý úryvok zo životopisu svätého Fernanda III.
Fernando III. (1217 - 1252), kráľ Kastílie a neskôr Leónu a Galície, od Maurov vybojoval naspäť viac územia než akýkoľvek iný španielsky monarcha, ktorý od nich dobýjal územie naspäť. V nižšie citovanej pasáži hovorí sv. Fernando so svojou matkou, kráľovnou Berenguer, o svojej túžbe bojovať s Maurami. Fernando hovorí, že toto rozhodnutie, ktoré sv. Fernando vyslovil okolo Turíc roku 1224, mu „zjavil všemohúci Boh“. Toto vnuknutie ho viedlo k bojovému ťaženiu, prostredníctvom ktorého takmer úplne od Maurov vydobyl územie Andalúzie. Sv. Fernando svojej matke povedal:
„Najmilovanejšia matka a milá slečna: Načo by mi bolo kastílske kráľovstvo, ktoré mi vaša veľkorysosť – hoci podľa práva – odstúpila a udelila, na čo by mi bola moja najušľachtilejšia manželka [princezná Beatrice Švábska], ktorú ste vďaka svojej starostlivosti a námahe priviedli zo vzdialených krajín a s neopísateľnou cťou ju spojili so mnou v manželstve; na čo by mi bolo to, že predvídate moje túžby s materskou sladkosťou a to ešte skôr, než sú mi úplne jasné a privádzate ich k najbrilantnejšiemu účinku, ak by ma otupila lenivosť, ak by kvet mojej mladosti zmizol bez ovocia, ak by svetlo kráľovskej slávy, ktorého lúče už začali tak trochu žiariť, zhaslo a zmizlo? Hľa, všemohúci Boh zjavil čas, v ktorom (hoci inak pôsobím ako slabý a nedostatočný človek) budem schopný poslúžiť Pánu Ježišovi Kristovi, vďaka ktorému králi kraľujú a [postaviť sa] proti nepriateľom kresťanskej viery – ku cti a sláve jeho mena. Dvere sú otvorené a cesta je vskutku jasná. V našom kráľovstve sa obnovil mier. Nezhody a nevraživosť sú medzi Maurami; nanovo vypukli hádky a nejednota. Kristus, Boh a človek, je na našej strane. Na strane Maurov je neveriaci a zatratený apostata Mohamed. Čo viac treba povedať? Najmilšia matka, vás - od ktorej mám hneď po Bohu všetko, čo mám - prosím, aby vás potešilo, že práve ja môžem viesť vojnu proti Maurom“ [1].
Naozaj veľký okamih v medzináboženskom dialógu! Sv. Fernando si nerobil žiadne ilúzie o tom, ako sa vysporiadať s hrozbou islamu. A mal proti Maurom väčší úspech, než akýkoľvek súčasný demokratický otec národa. Ktorý ďalší veľký vodca povstane, ktorý by rovnako ako sv. Fernando, bol horlivý za Božiu slávu a Kristovo kráľovstvo, ktorý by vedel, aké budúce víťazstvo Boh dá?
Santiago Matamoros, ora pro nobis!
Sancte Fernando, ora pro nobis!
[1] Joseph F. O'Callaghan, The Latin Chronicle of the Kings of Castile (Arizona Center for Medieval and Renaissance Studies: Tempe, AZ, 2002), pg. 88