Žijeme v dobe kedy sa mnoho ľudí veľmi ľahko urazí. Hoci to je ľudský problém, ktorý tu bol odjakživa, zvlášť zrejmý je hlavne v súčasnej dobe kedy sú relativizmus a subjektivizmus tak rozšírené. Relativizmus je vo svojej podstate formou subjektivizmu. Pri subjektivizme sa miera pravdy presúva z objektu (napr. to, čo je vnímané) na subjekt (toho, kto vníma). V tomto systéme sa pravda stáva relatívnou pretože tu existuje toľko mnohých verzií pravdy ako existuje subjektov vnímajúcich ju. Pri tomto vysoko subjektívnom vnímaní reality majú ľudia tendenciu brať svoje vlastné názory veľmi osobne a veľmi rýchlo sa urazia názormi, ktoré sú v rozpore s ich vlastnými.
Postupom času vidíme, ako subjektivizmus napomohol vzniku "politiky identity." Človek už nehovorí, že zastáva liberálne názory, ale radšej povie: "Ja som liberál." Človek už nehovorí, že má problémy s priťahovaním k rovnakému pohlaviu ale rovno povie: "Ja som gay." Názory a interpretácie už nie sú len filozofiami, paradigmami, alebo tendenciami skrze ktoré osoba interpretuje určité veci. Skôr má teraz prednosť krik: "Týmto som. Ak nesúhlasíte alebo dokonca sa snažíte vyvrátiť môj názor tak ste útoční a ubližujete. Tým, že so mnou nesúhlasíte, na mňa útočíte a nenávidíte ma. Ste nepriateľom, ktorého sa musím obávať a držať si od neho dostatočnú vzdialenosť inak mi ublížite." Tzv. "bezpečné zóny" na univerzitách sú toho extrémnym výsledkom. V politike identity len obyčajné spochybnenie niekoho názoru znamená osobné napadnutie, ktoré môže spôsobiť trvalé poškodenie na psychike!
Taktiež vidíme, ako relativizmus a subjektivizmus vedú k zahanbeniu a umlčaniu politicky nesprávnych názorov, zvlášť tých založených na tradičnej biblickej viere. Príliš veľa kresťanov dovolilo, aby bolo umlčaných obvineniami ako toto: "Vy ma súdite." Bez ohľadu na to, že konverzácia je o morálnych problémoch alebo konkrétnom správaní a nie o "tebe". Politika identity hovorí: "Ja som mojím správaním a teda ma váš opačný názor zraňuje. Toto z vás robí zlú a ofenzívnu osobu."
Nikto (okrem sociopata) zámerne nezraňuje ani neuráža ľudí. Mnoho kresťanov bolo účinne umlčaných zo strachu spôsobenia urážky aj keď neexistuje žiadny dôvod aby takáto urážka vznikla. A tak ako sa naša mlčanlivosť rozšírila tak sa rozrástla aj morálna temnota.
Môžu byť napísané zväzky kníh adresovaných problémom spojených so subjektivizmom a relativizmom. Sv. Tomáš Akvinský poskytol presvedčivé odpovede na otázku tak rýchleho urazenia sa vo svojom diele Summa Theologica:
A bolo predpovedané, že Kristus bude "skalou úrazu, kameňom pádu obom domom Izraela." (Izaiáš 8:14)
Spása zástupov musí byť nadradená pokoju akéhokoľvek jednotlivca. Následne ak niekto svojou zvrátenosťou prekazí spásu zástupu, kazateľ a učiteľ by sa nemal báť uraziť takého človeka aby tak mohol zabezpečiť spásu zástupov. Teraz zákonníci, farizeji a židovskí princovia sú značnou prekážkou v spáse svojho ľudu pretože sa stavali proti Kristovej náuke, ktorá bola jedinou cestou k spáse, a pretože ich zlé spôsoby skazili morálku ľudu. Čo bolo dôvodom pre to aby náš Pán, neodradený tým, že sa urazili, verejne učil pravdu, ktorú oni nenávideli a odsúdil ich neresti. Z tohto dôvodu sa môžeme dočítať, že Pánovi učeníci hovoria: "Vieš, že sa farizeji pohoršili, keď počuli, čo si povedal?" On odpovedal: "Nechajte ich. Sú slepými vodcami slepých. A keď slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy." (Matúš 15:12,14)
Človek by sa mal preto vyhýbať tomu aby došlo k urazeniu, a to už či zlým skutkom alebo slovom, ktoré by bolo príležitosťou na niečí pád. "Ale ak sa z pravdy vynorí škandál, tak ten by mal byť radšej znesený ako by mala byť pravda daná bokom" ako hovorí Gregor (Hom. VII v Ezech.).
[Summa Theologica III, Otázka 42, Článok 2]
To nie je zlá odpoveď, zvážte to!
Pamätajte že to, že sa niekto urazí, neznamená že ste aj urážku urobili.
Nájdi nás na FB: ZA KRESTANSKE SLOVENSKO. čo si myslíte o téme? Napíšte nám do FB komentov.