Pravda o homosexualite v dokumente Mikea Wallacea z roku 1967

3,940
Kultúra smrti

9. február 2011 (LifeSiteNews.com) - V roku 1967 novinár-veterán Mike Wallace vykonal z dnešného pohľadu prevratný čin: odvysielal 43-minútový dokument, ktorý odhalil úplnú pravdu o homosexualite. Otvorene sa v ňom hovorí o dobre známych faktoch, ktoré museli pre politickú korektnosť upadnúť do zabudnutia.

Dokument s názvom Homosexuáli je otvorené skúmanie sebadeštrukčného správania sexuálne aktívnych homosexuálov, podstatných psychologických príčin ich impulzov a znepokojujúceho vplyvu homosexuality na americkú kultúru. V dokumente sa tiež diskutuje o liečebnej terapii pre homosexuálnu orientáciu, ktorá v 60. rokoch 20. storočia mala asi tretinovú úspešnosť – teda výsledok podobný úspešnosti moderných terapeutických metód.

http://www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&v=AFSCPTZLxGs

„Priemerný homosexuál, ak taký existuje, je promiskuitný,“ vyhlásil Wallace pragmaticky. „Nezaujíma ho dlhotrvajúci vzťah podobný heterosexuálnym manželstvám. Jeho sexuálny a milostný život pozostáva zo série náhodných stretnutí v kluboch a baroch, či v uliciach mesta – rýchla zastávka na jednu noc. To sú typické znaky homosexuálneho vzťahu.“

Wallace a jeho spravodajský tím v priebehu prípravy tohto priekopníckeho dokumentu vypočuli štyroch homosexuálov, dvoch psychológov, okresného prokurátora a sudcu. Umožnil dvom gay aktivistom odvysielať svoje argumenty v prospech dekriminalizácie sodomie. Rovnako však dal priestor na vyjadrenie aj ďalším, ktorí hovorili o zničujúcom dopade homosexuality na ich životy.

Dokument začína predstavením zástupcu spolku Mattachine Society pod pseudonymom  “Warren Adkins” (v skutočnosti Jack Nichols). Svojimi vyjadreniami predstihol súčasných homosexuálnych aktivistov, ktorí dodnes argumentujú podobne. Nasleduje svedectvo 27-ročného muža, ktorý si nesprávnym sexuálnym správaním zruinoval kariéru a niekoľkokrát skončil vo väzení. Svoje formatívne roky opísal spôsobom dôverne známym terapeutom, ktorí liečia príťažlivosť rovnakých pohlaví.

„Mal som veľmi dominantnú matku, tyranku. Veľmi milú tyranku, ale napriek tomu sa to nedá nazvať inak,“ povedal Wallaceovi. „Bola to láska, ktorú mi dávala a ktorá ma akoby zabíjala.“.

Kvôli nadváhe a vysmievaniu zo strany ostatných detí nikdy nebol schopný stať sa nezávislým od panovačnej matky, ktorej sa bál “ako smrti“.

„Viem, že som vnútorne chorý,“ hovorí s jednoduchou priamosťou, „nie som len sexuálne chorý, som chorý v mnohých smeroch. Som nezrelý, detský. Časť týkajúca sa sexu je len symptómom. Ako bolesť brucha, čo je tiež symptómom niečoho.“

Rovnako otvorene hovorí pred kamerou CBS aj priekopnícky psychológ Dr. Charles Socarides, ktorý desiatky rokov uprednostňoval liečbu homosexuálov pred ich stíhaním.

„Fakticky je homosexualita psychická choroba dosahujúca epidemiologické rozmery,“ hovorí Socarides počas prednášky. Keď sa ho študent spýtal, či homosexuáli môžu byť pri svojom životnom štýle šťastní, odpovedá jednoznačne: „Ak je niekto skutočný, presvedčený homosexuál, podľa môjho názoru sa tým automaticky vylučuje možnosť, že bude dlhšiu dobu šťastný.“

„Stres a námaha, ktorým je psychický aparát počas rokov vystavený, mu po určitom čase budú spôsobovať čoraz väčšie ťažkosti. Myslím si, že celá idea “šťastného homosexuála“ je vytváraním mytológie o podstate homosexuality.“

Dosť ironicky znie o niekoľko desaťročí neskôr varovná poznámka Wallacea o Socaridesovom učení: „Je potrebné poukázať, že názory Dr. Socaridesa nie sú všeobecne prijímané. Existuje menšia skupina, ktorá homosexualitu vôbec nepovažuje za chorobu. Vníma ju skôr ako odchýlku v rámci normálu.“

Tento  Wallaceov komentár ešte viac pripomína totálnu inverziu sexuálnej morálky, ktorá sa odohrala za posledných 45 rokov: „Väčšine Američanov je odpudzujúca už len samotná zmienka o homosexualite. Prieskum CBS ukázal, že dvaja z troch Američanov vnímajú homosexuálov s odporom, nepokojom alebo strachom. Jeden z desiatich použil slovo nenávisť. Veľká väčšina je presvedčená, že homosexualita je choroba a len 10 % ju považuje za zločin. Paradoxne, prevažná časť Američanov uprednostňuje právne potrestanie aj za homosexuálne akty vykonávané plnoletými osobami, v súkromí a dobrovoľne.“ 

Dokument skúma aj ďalšie politicky nesprávne fakty o homosexuálnom správaní, vrátane častého sexu na verejnosti (3 000 zatknutých v jednom súdnom obvode v roku 1964). Zaoberá sa tiež drakonickými trestami za homosexuálny akt, ktoré boli vtedy v platnosti. V rámci jedného rozsudku sa udeľoval trest až do 60 rokov.

Azda najpozoruhodnejšou časťou dokumentu sú dva rozhovory postavené vedľa seba. Na jednej strane stojí nezávislý spisovateľ Gore Vidal, na strane druhej kultúrny kritik  Dr. Albert Goldman. Vidal trvá na tom, že rodina nie je ohrozená homosexuálmi, a manželstvo a sexuálna vernosť sú “prekonané“.

Na rozdiel od neho Goldman neľútostne rozoberá fenomén kultúrnej homosexuality a jej vzťah k všeobecnej korupcii modernej spoločnosti.

„Podľa môjho názoru to v súčasnosti vyzerá tak, že postupne ustupujeme z našich starých kultúrnych hodnôt, s ktorými sa viac nestotožňujeme a uznávame viac narcistický, k sebe zhovievavý, na seba zameraný, v zásade dospievajúci životný štýl,“ hovorí Goldman. „Záležitosti týkajúce sa homosexuality nemôžu byť oddelené od množstva ostatných paralelných javov v našej dnešnej spoločnosti.“

„Vidíme to všade naokolo. 40 % moderných manželstiev končí rozvodom. Pomerne rozšírenou tendenciou je neustále žiť promiskuitný život. Je to hranie sa na akúsi playboy filozofiu. Tento oslavovaný a zatraktívnený svetonáhľad sa predkladá ľuďom, ktorí ho prijímajú s potešením. Existuje množstvo všelijakej zábavy a hier, ktoré sa približujú sexu. Taktiež sme v súčasnosti svedkami nekontrolovateľného exhibicionizmu vo všetkých možných podobách.“

„Máme tak trochu sado-masochistickú záľubu. V porno priemysle sa točia milióny dolárov ročne. Tanečný štýl sa stal druhom masturbácie a bol prijatý, akoby šlo o niečo hlboko sexuálne. A homosexualita je len jednou z takýchto vecí. Všetky vedú k rozvratu, k finálnej erózii našich tradičných kultúrnych hodnôt.“

Wallace zomrel 7. apríla vo veku 93 rokov. Je považovaný za jedného z najvýznamnejších a najpôsobivejších novinárov v histórii Ameriky. Bol známy kladením otázok, ktorým sa iní novinári vyhýbali. Na rozdiel od väčšiny svojich kolegov sám seba vnímal ako politicky umierneného človeka. Bol osobným priateľom Ronalda Reagana.

DISKUSIA k článku