teplomer

Pravda o živote po interrupcii

6,924
Kultúra života

Jill Marquisová nemala ani dvadsaťpäť rokov, práve skončila vysokú školu a manželstvo vyzeralo ako správna vec. Po niekoľkých rokoch však prišiel pocit skľúčenosti. A práve, keď si začala románik s iným mužom, zistila, že je tehotná.

Chcela som sa rozviesť,“ začína svoje rozprávanie. „A pri mojom pomýlenom spôsobe myslenia som si nevedela predstaviť byť tehotná a rozvádzať sa. Ovládali ma strach a panika. […] Myslela som si, že môj život už takto ďalej nemôže ísť. Nikomu som o tom nepovedala. Ani matke, ani sestrám, s ktorými sme si veľmi blízke. Vedela som, že potrebujem žiť svoj život po svojom.

Zavolala na prvú potratovú kliniku v telefónnom zozname a šla na vyšetrenie. Žiadne poradenstvo. Žiadny rozhovor o jej dôvodoch rozhodnutia pre potrat. V nemocnici jej len povedali, koľko bude potrat stáť a kedy môže prísť. Vrátila sa tam o pár dní neskôr a podstúpila interrupciu.

O svojej skúsenosti hovorí:

Nepovedia vám, že si môžete zvoliť anestéziu. Veľmi to bolelo a nikto vás na to nepripraví. Nič nebolo milé alebo súcitné. Bol to zákrok ako na montážnej linke. Fyzicky to veľmi bolelo, a tiež emocionálne a duševne. Nikto sa o mňa nezaujímal, keď mi slzy tiekli dolu tvárou. Bolo to ako dnu a von. A ja som naozaj prišla na to, že je to veľký biznis.

Marquisová si ďalej žila svoj život, hneď na druhý deň stihla lietadlo do New Yorku a šla do práce. Manželstvo sa jej rozpadlo a nakoniec sa vydala za muža, s ktorým chodila už počas manželstva. Bolesť z jej rozhodnutia pre potrat nikdy skutočne nevyšla na povrch, až kým druhýkrát neotehotnela.

Nikto mi nepovedal, že sa to môže vrátiť, keď na ultrazvuku uvidíte deti, ktoré chcete mať. Pozerala som sa na obrázok bábätka rastúceho vo mne a moja myseľ kričala, že takéto bolo dieťatko, ktoré som potratila. Dieťatko, ktoré som zabila. Dlho som to v sebe potláčala a skúšala umlčať ten hlas. Keď spätne hodnotím svoje rozhodnutie, bola to najsebeckejšia vec, akú som kedy urobila. Bolo to celé len o mne, chcela som si žiť svoj život podľa vlastných pravidiel.

Ďalšia vec, o ktorej vám nikto nič nepovie je, že kvôli potratu si od svojich budúcich detí budete držať odstup. Strach, že Boh by sa jej odplatil za potrat ublížením niektorému z jej detí, jej nedovolil úplne sa deťom oddať. Kým sa vnútorne nevysporiadala s potratom, nebola schopná byť skutočne prítomná v životoch svojich detí a vytvoriť si s nimi pevné puto.

Ešte existuje niečo, o čom jej na potratovej klinike nič nepovedali – ako veľmi ju to zlomí. Že sa celé roky bude snažiť niečím zaplniť medzeru - či už ľuďmi alebo alkoholom - pretože tam vnútri bola bolestivá prázdnota, s ktorou si nevedela poradiť. Podľa jej slov klinika ženám nepovie nič z toho - jednoducho preto, že to nie je jej cieľom. Jej cieľom je dostať od žien peniaze, dostať ju na kliniku a potom preč.

Pomoc kvôli popotratovým pocitom ľútosti a viny Marquisová vyhľadala, až keď jej dve deti boli na strednej škole. Vedela, že nikdy sa nebude cítiť lepšie, kým sa nezmieri so svojím rozhodnutím ísť na potrat.

Séria udalostí ju priviedla k programu Surrendering the Secret, popotratovému výskumu a podpornej skupine. Rozhodla sa osloviť pastora a priniesť túto službu aj do svojho kostola. Spolu s poradcom a ďalšími ženami, ktoré v minulosti podstúpili potrat, mohla prejsť výskumom a zistila, že väčšina jej problémov z dospelosti vychádzala z potratu a zo spôsobu myslenia, že veľa vecí v živote je nevratných. To, čo by malo byť posvätné, nie je, od vzťahov a manželstvo až po naše vlastné deti. Programu Surrendering the Secret vďačí za svoju záchranu, pretože úplne zmenil trajektóriu jej života.

Naozaj som presvedčená, že mnoho mojich rozhodnutí bolo dôsledkom toho potratu,“ vysvetľuje. „Predstierala som, že život je krásny, že všetko je skvelé. Mám dobré deti, manžela, aj manželstvo. Ale praktizovala som tzv. spoločenské pitie, ktoré malo na dlhý čas vo mne niečo znecitlivieť. Keď sme si našli našu cirkev, čím viac som spoznávala Krista, tým viac som sa dozvedala o trvalom vzťahu s ním, o diere v mojom živote a o tom, že ju nemôžem zaplniť ani ľuďmi, ani vínom. Zapojila som sa do služby žien a Boh mi dal príležitosť viesť tento druh služby. Vedela som, že by som nemohla viesť ženy pri ich službe, keby som nebola na svojej ceste k bytiu ako celku.

Keď sa dopočula, že Knock TVchce natočiť šou zameranú na program Surrendering the Secret a ženy po potrate, pomyslela si, že je to skvelá myšlienka – až do chvíle, keď ju jej priateľka Pat požiadala, aby pri tom pomohla.

Moja reakcia bola ,ó, nieʻ.“. Ale Pat povedala: „Znamenalo by to, že sa budeš musieť otvoriť a musíš s tým byť vysporiadaná.“ V mojom vnútri znela kladná odpoveď, ale musela som sa na to opýtať svojho manžela Dana a detí. Ich reakcie boli fenomenálne. Moja vtedy šestnásťročná dcéra vyhlásila: „Mami, ty predsa musíš. Prečo vôbec váhaš?

Skúsenosť podeliť sa o svoje tajomstvá v televízii bola „úžasná, odporná a nádherná zároveň.“ Ale spolu s ostatnými ženami cítila, že je dôležité, aby sa so svojimi príbehmi podelili – pre iných, ako aj pre vlastné uzdravenie.

Marquisová verí, že každá žena zvažujúca potrat si uvedomí, že tak problém nevyrieši, ale v skutočnosti to „prinesie takú skazu, o akej ste ani netušili, že existuje“. Chce, aby ženy poznali fakty. Ako dokázali mnohé štúdie, potrat môže u žien, ktoré ho podstúpili, spôsobiť psychické problémy. Štúdia British Journal of Psychiatry z roku 2011 zistila, že u žien po interrupcii je o 61 % vyššie riziko porúch duševného stavu, o 261 % vyššie riziko problémov s alkoholom a o 313 % vyššie riziko používania drog. Tiež sa dokázalo o 61 % vyššie riziko spoločenskej fóbie a o 59 % vyššie riziko samovražedných sklonov.

Ženy trpiace po potrate by mali vedieť, že existuje uzdravenie a milosť.

Ak máte neidentifikovateľný pocit, ktorý vás trápi a neviete, čo je za tým, Boh vás cez to prenesie a ja vám to prajem,“ hovorí. „Vidím to sama v mojom vlastnom živote. Nemusíte chodiť zlomená. Boh chce všetky tie kúsočky vášho života, aby ich mohol opäť spojiť, vás uzdraviť, aby ste opäť boli jeden celok.

Dnes, po tom všetko, čím si prešla, Marquisová pomáha iným ženám vyliečiť sa z následkov potratu. Ten vníma ako symptóm väčšieho problému našej spoločnosti. Je presvedčená, že tým, že ľudia urobili zo sexu jednorazovú záležitosť a vyňali ho zo sféry intímneho aktu manžela a manželky, urobili aj z detí niečo jednorazové.

Zobrali sme posvätný akt a urobili ho lacným. Potom sa lacným stalo aj všetko ostatné. [Potrat] nám predávajú ako právo žien. Že je to naše telo, s ktorým si môžeme robiť, čo chceme. Že je to len plod. A práve toto je klamstvo zo samého dna pekla. Je to dieťa od momentu počatia. Boli sme stvorené, aby sme privádzali deti na svet a každá z nás to na nejakej úrovni pochopí, ale popierame to. Potratom popierame, kto sme. Sme viac, než to, ale v podstate sme presne na to predurčené. A keď úmyselne ten život zoberieme, ničí nás to.

Príbeh Marquisovej a ďalších žien po interrupcii, ktoré hľadajú uzdravenie prostredníctvom programu Surrender the Secret, si môžete pozrieť na KnockTV.

DISKUSIA k článku