POTVRDENÉ: Legalizácia homo-zväzkov spôsobuje nárast homosexuálneho správania

DÁTUM ZDROJA: 
14. Nov 2012

Významný dôkaz založený na výskume: legalizáciou manželstiev rovnakého pohlavia sa homosexualita rozšíri 

Množstvo výskumov uskutočnených po celom svete potvrdilo, že v spoločnostiach, ktoré schvaľujú homosexuálne správanie, sa homosexualita rozširuje. O legalizácii manželstiev rovnakého pohlavia budú voliči rozhodovať vo viacerých štátoch USA. Je to konečným spoločenským potvrdením, ktoré bude viesť k tomu, že viac jednotlivcov bude žiť homosexuálnym životným štýlom.

Rozsiahly výskum uskutočnený vo Švédsku, Fínsku, Dánsku a USA odhaľuje, že homosexualita je primárne vyvolaná prostredím, v ktorom žijeme. Konkrétne, sociálne a / alebo rodinné faktory, rovnako tiež liberálne okolie, ktoré súhlasí s homosexualitou, zohrávajú hlavnú úlohu pri rozvoji homosexuálneho správania.

 

Pozrime sa na tento výskum bližšie:

Nedávno prebehli vo Švédsku a Fínsku výskumy homosexuality štúdiom dvojčiat. Tieto štúdie porovnávajú intenzitu homosexuálneho správania medzi viacerými súrodeneckými skupinami, ktoré majú rozličné úrovne genetickej podobnosti (t. j. identické dvojčatá versus neidentické dvojčatá). Porovnanie intenzity pomáha určiť, do akej miery je homosexuálne správanie genetické a / alebo získané prostredím, v ktorom jednotlivec žije. Napríklad, ak je homosexualita genetická, potom v prípadoch, kde jedno identické dvojča je homosexuálom, aj druhé dvojča by malo byť takmer 100%-ným homosexuálom. Jednovaječné dvojčatá totiž zdieľajú 100 % svojich génov.

Tieto dve rozsiahle škandinávske štúdie však zistili niečo iné. Obe odhalili, že ak jedno identické dvojča bolo homosexuálom, druhé bolo len v 10-tich alebo 11-tich percentách prípadov. To naznačuje, že homosexualita nie je geneticky daná.

Škandinávske štúdie prišli k záveru, že najväčšiu úlohu pri vývoji homosexuálneho správania nehrajú genetické faktory, ale osobité okolnosti prostredia. Tieto štúdie nedávajú odpoveď na otázku, ktoré špecifické faktory prostredia to sú. Niektoré odpovede však ponúkajú údaje dánskeho a amerického výskumu, ktoré budú rozobraté ďalej v tomto článku.

Najprv je však potrebné poznamenať, že švédske a fínske štúdie dvojčiat síce patria medzi to najlepšie, čo bolo doteraz zistené, stále však majú širokú toleranciu omylov. V skutočnosti je teda celkom možné, že genetické faktory nehrajú žiadnu úlohu pri rozvoji homosexuality. To je potrebné ešte preskúmať. Čo však už bolo stanovené je, že hlavným faktorom pri vývoji homosexuality je prostredie.

Dánsky výskum študoval dva milióny dospelých ľudí žijúcich v Dánsku, v krajine, kde je manželstvo rovnakého pohlavia legálne od roku 1989. Táto štúdia odhalila rad konkrétnych, s prostredím súvisiacich faktorov, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť, že jednotlivec si za manžela vyberie skôr partnera rovnakého pohlavia.

Faktory, ktoré sú u dánskych mužov spojené s vyšším výskytom homosexuálneho manželstva, sú: miesto narodenia v meste a chýbajúci alebo neznámy otec. Významné je aj to, že sa zistilo priame prepojenie medzi stupňom urbanizácie miesta narodenia a tým, či si dospelý muž vybral homosexuálne alebo heterosexuálne manželstvo. Inými slovami, čím viac bolo rodisko muža mestské, tým bola väčšia pravdepodobnosť, že si zoberie za manžela muža. Ak bolo rodisko muža skôr vidieckeho charakteru, pravdepodobnosť, že sa ožení so ženou, bola väčšia.

Pokiaľ ide o dánske ženy, faktory, ktoré vedú k väčšej pravdepodobnosti homosexuálneho manželstva sú: miesto narodenia v meste, úmrtie matky v čase dospievanie a absencia matky.

Zaujímavosťou je, že tento dánsky výskum preukázal, že oba faktory, miesto narodenia v meste a odlúčenie od rodiča rovnakého pohlavia, sú spájané s homosexuálnym manželstvom u mužov, aj žien. (Toto zistenie podporuje psychologické teórie, ktoré už dávno tvrdili, že homosexualita sa spája s problémami v detstve, či už skutočnými alebo zdanlivými, s rodičom rovnakého pohlavia). Ak to zhrnieme, táto štúdia preukázala, že faktory prostredia, ktoré prispievajú k vývoju homosexuality, môžu byť sociálne a / alebo rodinné.

A napokon americká vedecká štúdia – najkomplexnejší a najreprezentatívnejší prieskum sexuálneho správania v Amerike. Výsledky tiež podporujú teóriu o vplyve prostredia, nie genetiky. Tento prieskum špecifikoval typy prostredia, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť homosexuálneho správania. Autori tieto prostredia popísali ako „vhodné“ na vývoj homosexuality.

Pre amerických mužov bol faktorom najviac spájaným s homosexuálnym správaním stupeň urbanizácie počas teenagerského veku. Konkrétne, u chlapcov, ktorí žili v centrách veľkých miest vo veku od 14 do 16 rokov, bola 3-krát až 6-krát vyššia pravdepodobnosť homosexuálneho správania, než u chlapcov, ktorí žili v rovnakom veku vo vidieckych komunitách. Autori načrtli túto možnosť: „Prostredie, ktoré ponúka viac možností pre homosexualitu a menej sankcií za takéto správanie, môže umožniť, a dokonca aj vyvolať, vyjadrenie záujmu o rovnaké pohlavie a sexuálne správanie (s. 308).“ Všimnite si slovo „vyvolať“. Vedci sú presvedčení, že vyrastanie vo viac pro-homosexuálne orientovanej oblasti môže spôsobiť alebo zatraktívniť homosexuálne správanie u mladých mužov. Dôsledkom je, že niektorí homosexuáli, ktorí boli vychovávaní v centrách miest, by sa homosexuálmi nestali, ak by boli vychovávaní inde. Autori vysvetľujú, že „prostredie, v akom ľudia vyrastajú, veľmi ovplyvňuje ich sexualitu (s. 309)“.

Pre Američanky je vyššia úroveň vzdelania faktorom najviac spájaným s homosexuálnou alebo bisexuálnou identitou. Síce to platilo aj u mužov, u žien je to však dramatickejšie. Napríklad, u žien s vysokoškolským titulom bola 9-krát väčšia pravdepodobnosť, že samu seba označí za neheterosexuálnu, než u ženy, ktorá má len stredoškolské vzdelanie. Konkrétne prvky, ktoré vytvárajú tento podstatný rozdiel, nie sú jasné. Vedci však nepredpokladajú, že je to spôsobené len tým, že vzdelanejší človek sa skôr prizná k tomu, že nie je heterosexuál. Jedno vysvetlenie odráža skutočnosť, že s väčším prijatím, či dokonca podporou, homosexuality na vysokých školách aj viac žien na univerzite prijíma neheterosexuálny životný štýl. Príklad, ako k tomu môže dôjsť, nájdete v článku Dennisa Pragera s názvom „Univerzita ju naučila nebyť heterosexuálnou“.

Zo zistení tohto amerického výskumu vyplýva, že prostredie, ktoré schvaľuje a/alebo podporuje homosexualitu, vyvoláva u ľudí homosexuálne správanie.

Záver:

Všetky vyššie uvedené štúdie zo štyroch rozdielnych krajín, z ktorých každá použila veľkú, celoštátnu vzorku ľudí, ukazujú, že homosexuálne správanie nie je geneticky predurčené. Na základe údajov sa skôr zistilo, že ľudská sexualita je tvárna. Skúsenosti a vplyvy prostredia môžu, a aj ovplyvňujú jej vyjadrenie. Navyše, tieto zistenia sú podporené desaťročiami antropologických a sociologických dôkazov, ktoré ukazujú, že miera homosexuálneho správania kolíše. Niekedy aj značne, čo prináša zmeny v spoločenskom, kultúrnom a právnom prostredí. Čím viac prostredie schvaľuje alebo podporuje sexualitu rovnakého pohlavia, či už v centre mesta alebo na akademickej pôde, tým viac bude homosexualita v tomto prostredí rozšírená.

Spoločenské a kultúrne normy, rovnako ako právne predpisy, ovplyvňujú ľudské správanie, vrátane sexuálneho. Preto sa niet čo čudovať, keď USA a iné západné krajiny sú čím ďalej, tým viac pro-homosexuálne – spoločensky, politicky aj právne a zažívajú rastúci trend v počte osôb s homosexuálnym správaním. Tento trend bude pokračovať, ak sa posunieme za hranicu tolerancie homosexuálneho správania (ktoré je primerané), smerom k jeho povýšeniu legalizáciou manželstva rovnakého pohlavia.

Trayce Hansen, Ph.D.

Odkazy:
Butler, A.C. (2005). Gender differences in same-sex sexual partnering, 1988-2002. Social Forces, 84, 421-449.

Frisch, M. & Hviid, A. (2006). Childhood family correlates of heterosexual and homosexual marriages: A national cohort study of two million Danes. Archives of Sexual Behavior, 35, 533-547.

Langstrom, N., Rahman, Q., Carlstrom, E., & Lichtenstein, P. (2008). Genetic and environmental effects on same-sex sexual behavior: A population study of twins in Sweden. Archives of Sexual Behavior, DOI 10.1007/s10508-008-9386-1.

Lauman, E.O., Gagnon, J.H., Michael, S. (1994). The social organization of sexuality: Sexual practices in the United States. Chicago: University of Chicago Press.

Prager, D. (2005). "College Taught Her Not To Be a Heterosexual." Dostupné na web stránke: http://dennisprager.townhall.com.

Santtila, P., Sandnabba, N.K., Harlaar, N., Varjonen, M., Alanko, K., von der Pahlen, B. (2008). Potential for homosexual response is prevalent and genetic. Biological Psychology, 77, 102-105.

Počet návštev :14729