teplomer

Potrat dvojičiek v 20. týždni

4,160
Kultúra smrti

13. august 2012 (KellyClinger.com)

Streda je v Orlando Women’s Center (klinike, kde som pred 12 rokmi podstúpila potraty) deň vykonávania potratov v neskorom štádiu tehotenstva. Keď som začala s modlitbami a službou pred potratovými klinikami, ani som netušila, že takéto potraty sú vôbec legálne. Pamätám si na nariadenie z roku 2007, ktoré zakázalo formu čiastočných potratov pri pôrode (The Partial Birth Abortion Ban) a predpokladala som, ako väčšina, že toto nariadenie ich vykonávanie zastavilo.

Nemôžem ani opísať svoje pocity, keď som prvýkrát mala službu v takýto deň. „Tieto dievčatá sú také...tehotné“, myslela som si. Samozrejme, že je to hlúposť. Žena predsa nemôže byť „tak trochu tehotná“. Nemohla som však prestať myslieť na ich krásne veľké brušká plné života. Tieto ženy cítili, ako ich bábätká kopú. Mnohé z nich poznajú pohlavie dieťatka, čo je niekedy dôvodom potratu. Svoje bábätká nosili šesť mesiacov. Majú za sebou viac ako polovicu tehotenstva!

Plakala som a plakala. Najprv som nemohla ani hovoriť. Ohromujúca je nielen veľkosť ich brucha, rovnako šokujúca je aj tvrdosť ich srdca. Začala som myslieť na členov ich rodiny, priateľov a spolupracovníkov týchto dievčat, ktorí vedia, že sú tehotné. Je v našej spoločnosti tak málo zodpovednosti, že sa po zákroku vrátia do normálneho života a nikto to nebude považovať za problém?

Minulú stredu môj priateľ John vyvesil fotku ženy, ktorá prišla do OWC potratiť svoje dievčatká. Má dcéry a ďalšie už nechcela. Bola asi v 20. týždni, keďže však čakala dvojčatá, jej brucho bolo veľké. Fotka sa rozšírila v priebehu niekoľkých hodín. Začali mi telefonovať a emailovať priatelia, ktorí netušili, že sa takéto potraty dejú. Mnohí ponúkli finančnú pomoc, mnohí si dokonca jej bábätká chceli adoptovať. Tisíce ľudí na celom svete sa modlili, aby táto žena zmenila svoje rozhodnutie. No tiež tisíce tvrdili, že fotka je podvod alebo že to, čo robí, je protizákonné.

Musela som stále dookola opakovať: „V Amerike sú potraty legálne až do dňa pôrodu.“ V našom hlavnom meste sú dvaja lekári, ktorí sa “špecializujú“ práve na potraty v neskorom štádiu tehotenstva. Jeden z nich pracuje už niekoľko rokov na základe pozastavenej licencie. Zákaz nariadenia The Partial Birth Abortion Ban sa vzťahuje len na formu čiastočného potratu v neskorom štádiu tehotenstva, nie však na potrat v tomto období ako taký. Ak je dieťatko roztrhané ešte pred jeho vybratím z maternice, zákrok je považovaný za úplne legálny. Pozrite si zákony vo svojom štáte. A pamätajte, že každý štát má svoje vlastné výnimky s ohľadom na zdravie matky. To môže znamenať, že ak žena trpí pálením záhy, považuje sa to za ohrozenie jej zdravia. Potrat v neskoro štádiu tehotenstva stojí od 2 000 dolárov a môže sa vyšplhať až na sumu 15 000 dolárov v závislosti od dĺžky tehotenstva.

Navštívila som Múzeum holokaustu vo Washingtone, DC. Majú tam hromady vlasov, ktoré oholili Židom v koncentračných táboroch. Sú tam milióny párov topánok, ktoré patrili deťom zabitých len preto, že boli Židmi. Obrázky tisícov mŕtvych tiel nahádzaných jedno cez druhé sú šokujúce a desivé. V jednom momente som sa už na to nemohla pozerať. Bola som znechutená, že nevznikol odpor, ktorý by zvrhol vládu, čo pripustila vraždu ako status quo.

Viem, že je kontroverzné vyhlásiť niečo také, ale potraty sú skutočne holokaustom mojej generácie. Čo ak by sme mali telíčka 50 000 000 bábätiek nahromadených jedno na druhom niekde v múzeu? Čo ak by sme zozbierali všetko oblečenie, ktoré si nikdy neoblečú a hračky, s ktorými sa nikdy nebudú hrať a museli by ste zaplatiť, aby ste si ich mohli pozrieť? Keby si každý z nás musel pozrieť vykonanie potratu v neskorom štádiu tehotenstva, určite by sa rozpútala revolúcia.

Nemeckí civilisti sa po skončení holokaustu mohli pozrieť do koncentračného tábora Buchenwald a vidieť zverstvá, ktoré sa tam udiali.  Hovorí sa, že stále dookola opakovali, že o tom nevedeli. V súčasnosti sa vďaka internetu a médiám nemôžeme vyhovárať na nevedomosť. Ruky Ameriky sú postriekané krvou ... a zrejme rovnako aj oči a uši.

Žena, ktorú som spomenula vyššie, sa predsa len rozhodla zabiť svoje dvojčatá, aj keď sme jej zabezpečili všetku pomoc, ktorú potrebovala. Pripustila, že dievčatá nechce a ani necíti žiaden súcit. Počas dvojdňového zákroku jej vyvolali pôrod a svoje sladké dievčatká porodila do záchodu. Takéto potraty sa dejú po celej krajine každý deň. Verím, že fotka tejto ženy mnohých tak pobúri, že ich to prinúti konať. Keď trávim hodiny osamote na chodníku pred klinikami plánovaného rodičovstva, chce sa mi kričať: „KDE JE CIRKEV?“"

„Amerika neodmietne potrat, kým ho NEUVIDÍ.“ – otec Frank Pavone

 

Kelly Clinger

DISKUSIA k článku