teplomer

 

Pastiersky list biskupa Daviesa: Nezabúdajme na svoje kresťanské základy

1,193
Kultúra života

Moji drahí bratia a sestry,

môžeme povedať, že kresťanstvo formovalo základy nášho každodenného života a zákonov od čias, kedy v roku 597 prišli do Anglicka prví misionári vyslaní pápežom Gregorom. Tento základ kresťanských hodnôt ostal aj naďalej ústredným pilierom nášho národa, a to aj napriek všetkým otrasom uplynulého tisícročia. Za našich čias sme však boli svedkami seizmického odklonu od týchto kresťanských základov. Najnovším znakom tohto posunu je rozhodnutie parlamentu zmeniť právnu definíciu manželstva. Stojíme tak spolu tvárou v tvár úplne novej situácii, ktorá nás s čoraz väčšou naliehavosťou vyzýva, aby sme sa zapojili do „novej evanjelizácie“ a do odvážneho „laického apoštolátu“, a to vždy v najužšej jednote s nástupcom apoštola Petra, naším pápežom Františkom, ktorý je nazvaný „skalou“, na ktorej stojí Cirkev. Toto boli témy mojich pastierskych listov za uplynulý rok. Teraz, keď sa chvejú základy a vzali nám pôdu spod našich nôh, musíme upriamiť pozornosť na istotu, na ktorej môže byť postavená naša budúcnosť. Tak, ako sme sa aj dnes modlili na svätej omši: Bez Teba, ó, Bože, „nič nemá pevné základy“.

Uvedomujem si, že vám píšem práve v čase, keď náš pápež František odcestoval do Brazílie na stretnutie s miliónmi mladých pútnikov počas Svetových dní mládeže. Počas nedávnych diskusií sme počuli, ako politici vyjadrovali svoju nádej, že nové generácie budú v budúcnosti natoľko sekularizované, že sa budú pýtať: „Prečo sa vôbec niekto touto otázkou zapodieval?“ Blahoslavený Ján Pavol II. nám často pripomínal, že naše svedectvo o pravde evanjelia má hodnotu nielen pre naše časy, ale aj pre všetky budúce generácie. Pápež František počas stretnutia s novým arcibiskupom canterburským hovoril o nevyhnutnosti kresťanského svedectva „vo svete, ktorý niekedy, ako sa zdá, spochybňuje niektoré zo základov spoločnosti, ako napríklad úctu k posvätnosti ľudského života, či význam inštitúcie rodiny založenej na manželstve,“ povedal Svätý Otec (14. júna 2013). 

Dnes by som chcel zopakovať niektoré dôležité slová z odkazu arcibiskupa westminsterského, ktoré sa dostali ku katolíkom po celej krajine. Arcibiskup Nichols hovorí, že touto dekonštrukciou manželstva „sa naša spoločnosť vzdialila od svojich židovsko-kresťanských základov“ (Tesná brána - Úvaha arcibiskupa westminsterského). Štátna legislatíva nemení a ani nemôže zmeniť naše chápanie manželstva. V protiklade s novým zákonom nám arcibiskup Nichols pripomína, že podľa kresťanského učenia je manželstvo celoživotným oddaným zväzkom muža a ženy, ktorý Boh posvätil na vznik rodiny a budúcich generácií. Manželstvo je priestor, kde sexuálne vzťahy zaujímajú svoje pravé miesto a plnia Bohom daný zámer. Je preto veľmi dôležité uvedomiť si obrovskú hodnotu, akú má manželstvo pre dobro človeka a pre naše úplné dobro. 

Môže byť ľahké nechať sa uniesť zmätkom v našej krajine. „To však nie je cesta katolíka, ktorý nasleduje Krista, zdôrazňuje arcibiskup westminsterský. Môžeme byť obvinení zo zastaraného chápania ľudských vzťahov, alebo dokonca z neznášanlivosti, keď sa snažíme žiť a predstavovať katolícke učenie tak, ako nám bolo dané Bohom. Arcibiskup Nichols si uvedomuje, že kvôli evanjeliu budeme pre spoločnosť staromódni, ale to nie je dôvod na znechutenie. „Je to naše povolanie“ a my máme preto „žiť verne podľa učenia, ktoré sme prijali, a vyjadrovať ho rozhodne a múdro,“ – pretože „toto učenie nie je ľudským výtvorom, ale Božím darom pre naše šťastie. Predefinovanie civilného manželstva určite prispieva k pocitu, že veriaci ľudia sa stávajú, podľa slov arcibiskupa Nicholsa, „cudzincami vo svojej vlastnej zemi“. Jednako však musíme byť pripravení v úprimnej úcte voči každej osobe vydávať naše svedectvo ako „aktívni občania a prispievatelia k spoločnému dobru všetkých ľudí“.

Tešíme sa na deň, keď naša spoločnosť znovu objaví svoje kresťanské korene a pravú hodnotu manželstva, ktoré je základom rodiny. Katechizmus pre mladých poukazuje na to, že v prvotnej cirkvi nič neuchvacovalo ľudí na „novej ceste“ viac ako práve kresťanské domovy a rodiny. „V neveriacom svete vznikali ostrovy živej viery,“ vysvetľuje katechizmus. Veľké antické mestá, ktoré určite nezdieľali kresťanský obraz morálky, „boli čoskoro pretkané domácimi cirkvami“ – Cirkev v malom domove a v rodine. Katechizmus hovorí, že tieto domáce cirkvi boli „ako svetlé body. Aj dnes sa môžu stať rodiny, v ktorých prebýva Ježiš Kristus, skutočným kvasom obnovy našej spoločnosti“ (YouCat 271). Nepochybujem, že kresťanské základy, ktoré vodcovia našej spoločnosti čoraz viac odhadzujú, budú nanovo objavené práve cez svedectvo – vaše vlastné svedectvo.

Nech dnes zjednotení v modlitbe s 900 pútnikmi v Lurdoch môžeme dávať pravdivé a verné svedectvo všetkým budúcim generáciám.
+ Mark
Biskup zo Shrewsbury

DISKUSIA k článku