teplomer

 

Otec mi pomohol stať sa „ozajstným mužom“ a skončiť s pornom. Teraz som kňazom.

4,190
Kultúra života

Chcel som byť „ozajstným mužom.“ Bol som v prvom ročníku na strednej škole a netušil som, čo to znamená byť „ozajstným mužom,“ ale hľadal som. Mal som hmlistú predstavu, že som chcel byť ako môj otec, ale nie nudný a starý - ako som si o ňom myslel.

Môj otec hral na strednej futbal [americký futbal, rugby; pozn. prekl.], takže som si myslel, že budem tiež na strednej hrať futbal. Hovoril som si, že možno byť dobrým hráčom futbalu, znamená stať sa „ozajstným mužom.“ Vážil som 49 kíl a bránenie vo futbale mi išlo hrozne.

Vo futbalovom tíme som si začal nachádzať nových kamarátov. Odchádzal som od mojich kamarátov z detstva a od mojich rodičov, ktorí ma v skutočnosti milovali takého, aký som bol. Ale ja som sa zo všetkých síl snažil stať sa mužom a myslel som si, že treba odmietnuť všetko predchádzajúce.

Prestal som počúvať rodičov. Prestal som tráviť čas s priateľmi zo základnej a nižšej strednej školy. Začal som tráviť viac času s chlapcami z futbalového tímu, o ktorých som si myslel, že sú na dobrej ceste stať sa „ozajstnými mužmi.“

Hľadiac späť, chlapci z futbalového tímu ma nemali skutočne radi. Len ma viac či menej ma tolerovali. Boli väčší, rýchlejší a silnejší ako ja a ja som si myslel, že toto znamená byť skutočným mužom.

Raz po tréningu ma jeden z chlapcov pozval k nemu domov. Rodičia neboli doma. Bolo nás tam asi päť a hoci som bol nervózny, chcel som ich ohúriť.

Chcel som zapadnúť.

Chlapec, čo nás pozval, pustil video a po pár minútach som si uvedomil, že pozeráme pornografický film. Cítil som sa nepohodlne a vedel som, že to nie je správne. Ale chcel som byť „ozajstným mužom“ a predpokladal som, že toto k tomu patrí.

Sledovanie porno filmov sa s chlapcami stalo zvykom. Zlým zvykom. Čoskoro som zistil, že môžem pozerať podobné obrázky na internete v mojej vlastnej pivnici.

Zahalený v tme som bol stratený v hriechu. Vedel som, že to čo robím, je zlé. Ale ospravedlňoval som to pocitom, že sa zo mňa stáva „ozajstný muž.“ Čo som nevidel, bolo, že som sa stával osamelým a deprimovaným.

Iróniou na depresii je, že väčšinou si neuvedomujete, že ste v depresii, kým vás na to niekto alebo niečo neupozorní. Nepočúval som svojich rodičov. Nestaral som sa o mojich ostatných priateľov, ktorým na mne skutočne záležalo.

Toto sa stalo najtemnejším obdobím môjho života, ale Boh to sledoval. Milosť môjho nebeského Otca prišla ku mne skrze môjho pozemského otca.

Môj otec je stavebný robotník. Prenáša ťažké veci a vytvára veci svojimi rukami. Je to veľký chlap. A tiež má ľahko predpovedateľný pracovný čas. Zvyčajne bol pred siedmou ráno preč z domu a nevrátil sa pred piatou poobede. Celá rodina sme spolu mávali večeru okolo šiestej každý večer.

Predstavte si moje prekvapenie, keď som prišiel jedného dňa okolo tretej domov zo školy a môj otec sedel pri stole v jedálni. Mamu som nevidel a môj brat bol na praxi alebo školskom podujatí.

Len čo som zbadal otca, vedel som, že sa niečo deje. Skenujúc svoje svedomie rýchlosťou blesku som sa od nervozity triasol ako osika. Vzal som si pohár vody a pridal sa k otcovi pri stole. Netušil som, prečo je doma tak skoro a čaká, aby sa so mnou porozprával. 

Hriech nás oslepuje, obzvlášť náš vlastný.

Otec začal rozprávať. Bol pokojný ale asertívny. Nekričal ani nedvíhal hlas. Preťal ticho. „Synu, viem čo robíš.“

V tej chvíli som pochopil, o čom hovorí, a srdce som mal až v nohaviciach.

„Myslím, že viem, prečo to robíš. Je to zrejme preto, že chceš byť ozajstným mužom, ale dovoľ mi povedať ti, že pozeranie tých obrázkov žien z teba ozajstného muža neurobí. Pozeranie na tie obrázky pokriví tvoju sexualitu a zničí dôstojnosť každej ženy v tvojom živote.“

Môj otec urobil jednoduché hľadanie v histórii nášho počítača a našiel pornografické stránky, ktoré som navštevoval. Cítil som sa strašne. Chcel som plakať, ale nemohol som. Cítil som sa vinný a zahanbený.

Pokračoval: „Chcem, aby si išiel dole a zmazal všetky stránky, ktoré si navštívil z histórie nášho počítača. Potom chcem, aby si sa ospravedlnil svojej matke. Vie, čo si urobil.“

Šiel som dolu a zmazal web stránky a potom som sa vrátil hore a kľakol si pred mamu sediacu na gauči. So slzami v očiach som ju požiadal o odpustenie. Odpustila mi a zdvihla a objala ma.

Otec ma objal a pozrel sa mi do očí: „Teraz to už nikdy viac neurob.“

V tej chvíli som pocítil silu ducha.

Sila prichádzala skrze môjho otca od môjho nebeského Otca. Dal som jednoduchý a čestný sľub sebe a Bohu, že už nikdy viac nepozriem na pornografiu a dodnes, od doby čo som mal pätnásť rokov, som nikdy viac na porno nepozrel.

Nie preto, že som bol „vystresovaný“ a odolal pokušeniu vlastnou silou vôle, ale preto, že som mal otca dosť odvážneho na to, aby so mnou priamo hovoril o sexuálnom hriechu, čo mi dalo zvláštnu milosť urobiť to, čo mi kázal nebeský Otec: „Choď a viac nehreš.“

Katolícki muži, hovorte o sexuálnych hriechoch so svojimi synmi alebo mladými chlapcami, ktorým ste mentori. Nebojte sa. Buďte „ozajstnými mužmi.“

Ak by môj otec nebol ozajstný muž a nehovoril by so mnou o pornografii, verím, že by na svete bolo o jedného katolíckeho kňaza menej a tento článok by som nenapísal.

DISKUSIA k článku