teplomer

 

Od spúštacích varovaní k spúšťačom modlitby: Výzva k častej modlitbe

818
Kultúra života

Otec Paul Scalia kedysi napísal, že diabol nedokáže tvoriť. Túto myšlienku si požičal z knihy C. S. Lewisa „Rady skúseného diabla“. „Diabol nie je schopný čokoľvek vytvoriť. Chýba mu táto schopnosť... Môže len vziať to, čo je dobré a trochu to prekrútiť... Diabol teda vezme dobré veci patriace Bohu a napodobní ich. A tým, že ich napodobňuje, ich aj zosmiešňuje.“ Nepriateľovými sprostredkovateľmi deformácie a výsmechu sú často ľudia, ktorí to myslia dobre. Spomeňte si, čím je vydláždená cesta do pekla.

Deformácia: pomyslite na situáciu, keď sa Najvyšší súd zamieňa s Najvyšším bytím. Pomyslite na celé hnutie „manželstva“ osôb rovnakého pohlavia a najmä na rozhodnutie Najvyššieho amerického súdu, pri ktorom otec o. Scalia poskytol brilantné nesúhlasné stanovisko. Môžeme opäť zacitovať mladšieho Scaliu: „Boh vytvára hranice... Diabol hranice stiera. A miasť nás, je podstatou zla. Máme pochybovať o tom, čo je pravda. Toto je podstata zla: stierať hranice, ktoré dal Boh.“

Výsmech: Pomyslite na to, že tie isté farby, ktoré Boh dal nebu ako znamenie svojej zmluvy s Noem sa použili na osvetlenie „Domu ľudu“, Bieleho domu, na „oslavu“ tohto rozhodnutia. Ako nám pripomína otec Scalia: „Zlo napodobňuje dobro.“

Zmätok sa podporuje aj v našich inštitúciách vyššieho vzdelania. Podľa novinových správ jeden univerzitný profesor zakázal vo svojej triede používanie slov ako „muž“ a „žena“, pretože takéto slová sú „urážlivé“ a „despotické“.

Okrem zákazu prejavu, ktorý sa im nepáči, univerzitná počítačová polícia má vo svojich rukách aj iný nástroj: „slzotvorný sprej“ „varovania pri spúšťaní“. V jeho najjednoduchšej forme sú takýmito varovaniami pri spúšťaní oznámenia hovoriace o tom, že to, čo sa chystáte čítať, môže byť pre niektorých čitateľov nepríjemné. Podľa New York Times si niektorí dokonca takéto varovania žiadajú aj pred čítaním Veľkého GatsbyhoDobrodružstiev Huckleberryho Finna.

Už onedlho môžeme očakávať varovania pri spúšťaní pred čítaním Biblie. („Pozor, obsahuje popis násilia, sodomie, incestu...“) Nuž, a pre tých čitateľov, ktorí sa dostali až sem, tu mám tiež jedno varovanie pri spúšťaní. Zvyšok tejto úvahy bude obsahovať zmienky o Biblii a o zbraniach a návrhoch do reálneho života, ktoré sa budú týkať toho, ako tieto zbrane na boj s diablom používať. Tou najmocnejšou zbraňou v našom arzenáli je modlitba.

Biblia nám hovorí, aby sme „sa ustavične modlili“ (1 Sol 5, 17). To bolo možno snáď v prvom storočí! Možno to mohol dokázať nejaký výrobca stanov alebo rybár bez neustáleho bzučania hluku a rozptýlenia. O dvadsať storočí neskôr sa to zdá takmer nenormálne nemožné. No Biblia nám tiež hovorí, že „všetko je možné tomu, kto verí“ (Mk 9, 23).

Tu sú niektoré praktické spôsoby, ako sa možno „modliť bez prestania“. Keďže modlitba je zbraňou proti Satanovi. Nazvem ju teda „modlitebná spúšť“. Počuli ste niekedy o „vlasovej spúšti“? Ide o určitý spúšťací mechanizmus niektorých zbraní, ktoré takto môžu vystreliť aj následkom maličkého tlaku na spúšť. Nuž, a modlitebná spúšť spôsobí, že sa budeme modliť aj pri najmenšom tlaku – totiž v našej každodennej rutine. Tieto modlitby majú celú škálu kalibrov: od malých 22 milimetrových, ktorými sú strelné modlitby až po kalibre so šírkou 45 mm, akými sú modlitby Anjel Pána a ružence.

Pravdepodobne modlitbovú spúšť používate už teraz bez toho, aby ste si to uvedomovali. Hovoríte: „Boh ti žehnaj“, keď počujete niekoho kýchať presne tak, ako to rozhodol pápež Gregor 16. februára 590? Potom používate „modlitebnú spúšť“: kýchnutie spustilo krátku modlitbu.

Učili vás vaši rodičia pomodliť sa pred jedlom – takmer pavlovskú – modlitbu vďaky? Ďalšia modlitbová spúšť: jedlo pred vami vám vnuká, aby ste si spomenuli na poďakovanie Bohu za jeho štedrosť.

A tu sú niektoré ďalšie. Existuje starý katolícky zvyk „prežehnania sa“ pri prechádzaní okolo katolíckeho kostola. Hľa, ďalšia „modlitbová spúšť“. Ale skúste ju pozdvihnúť na ďalšiu úroveň: vyslovte napríklad modlitbu za jednotu kresťanov vždy, keď idete okolo protestantského kostola.

A čo keď idete po diaľnici a zazriete zlého šoféra? Prečo to nepoužiť ako modlitbovú spúšť za bezpečnosť toho vodiča a iných, ku ktorým sa priblíži? A keď vás nebezpečne predbehne, nech pri pohľade do svojho spätného zrkadielka namiesto neslušného gesta uvidí, ako robíte znamenie kríža.

Avšak človek, ktorý vás nebezpečne predbehne, môže byť hrozný, priam diabolský šofér! Majte teda oči otvorené na znamenie šelmy čiže číslo 666 – či už na poznávacích značkách alebo poštových schránkach. Použite toto číslo na to, aby ste si pripomenuli modlitbu k svätému Michalovi Archanjelovi. A čo robiť, keď dáte prednosť v jazde, hoci ste nemuseli a čakáte aspoň kývnutie alebo zamávanie na znak vďaky, ale nič z toho sa vám nedostane? Použite to ako spúšťač prosby o odpustenie k Bohu za to, že sa vám nie vždy podarilo poďakovať mu.

Poznáte tie malé drevené kríže, ktoré smútiaci rodičia postavia na ceste na znak toho, že tam pri nehode zomrelo ich dieťa? Prečo ich nepoužiť ako spúšťače modlitby za dušu zosnulého a jeho príbuzných? To isté sa týka cintorínov. Povedzte: „Odpočinutie večné, daj im, ó, Pane, a svetlo večné nech im svieti...“ alebo nejakú jednoduchú modlitbu za duše v očistci. Nekrológy a novinové titulky, ktoré spomínajú smrť, sú tiež vhodnými spúšťačmi takejto modlitby.

Choďte na ľubovoľnú medzištátnu diaľnicu na americkom vidieku a určite uvidíte gigantický kríž, ktorý ako evanjelizačné znamenie postavil nejaký farmár na pozemku susediacom s diaľnicou. Alebo náboženské posolstvo namaľované na stene stodoly. Použite tieto veci ako spúšťač a vyslovte „Otče náš“ za toho farmára alebo ako poďakovanie za štedrosť nášho veľkého národa alebo na akýkoľvek iný úmysel.

Sestra Elizabeth ma v druhej triede naučila hovoriť: „Bože, prosím, pomôž tomuto človeku v jeho ťažkostiach“ vždy, keď začujem sirénu. Moja nevesta to rozšírila o slová „... a dohliadni na tých, ktorí im idú pomôcť“, aby do toho zahrnula aj záchranárov.

Vždy, keď uvidíte muža alebo ženu v uniforme, povedzte si v duchu: „Bože, prosím, chráň tých, ktorí chránia nás“ a to hneď potom, čo človeku v službe poviete: „Vďaka za vašu službu“. Náboženská verzia „uniforiem“ – habity alebo oblečenie klerikov – vo vás môže spustiť modlitbu za povolania.

A čo tak zapracovať modlitbové spúšťače aj do svojich hygienických návykov? Pamätáte sa na scénu z filmu „Umučenie Krista“, v ktorej Panna Mária Ježišovi hovorí, aby si pred jedlom umyl ruky? Pripomeňte si tú scénu a vyslovte Zdravas Mária vždy, keď si umývate ruky. (Navyše, odborníci tvrdia, že na zabitie baktérií si musíme umývať ruky mydlom asi tak dlho, ako sa spieva krátka pieseň ako „Happy Brithday“. Rovnako ako pieseň môže fungovať aj Zdravas Mária.)

„Biely mučeník“ Ignác kardinál Kung povedal, že keď sa prvý raz po mnohých rokoch v čínskom väzení sprchoval v teplej sprche, povedal si: „Takéto nejaké to musí byť v nebi.“ S myšlienkou na to sa počas každej rannej sprchy snažím spomenúť si v modlitbe na podzemné cirkvi v Číne. „Zmy moje neprávosti a očisť ma od hriechov“ je alternatívou modlitbou využiteľnou pri sprche.

Modlitebné spúšte možno tiež použiť na to, aby sme zabránili blízkej príležitosti k hriechu. Istý rehoľník mi raz povedal, že keď sa vysokoškolák spovedal z toho, že neodvrátil oči, keď videl sporo odeté atraktívné mladé spolužiačky, použil trochu „náboženského obranného bojového umenia“ a poradil mu, aby si spomenul, že to dievča nie je objekt, ale človek s dušou. Poučil ho, aby kedykoľvek, keď uvidí atraktívnu ženu, povedal rýchlu modlitbu hovoriacu o tom, že jej duša je pre Boha rovnako krásna ako je jej telo pre mladého muža. Takže aj pekné dievčatá môžu byť spúšťačom modlitby.

Modlitbová spúšť niekedy pôsobí aj opačne. Spoločnosti Svätého mena boli kedysi bežné v každej farnosti. Muži takejto skupiny mali rôzne druhy „tajných znamení“. Kedykoľvek nejaký člen počul vysloviť meno Ježiš, z úcty sklonil hlavu. Mohlo by to byť preto, že niekto použil meno na kliatie alebo preto, že sa niekto v mene Ježiš modlil, na tom nezáležalo. Počul meno, sklonil hlavu.

Môžete tiež použiť moderné technológie, aby vám pripomenuli ustavičnú modlitbu. Ak celý deň sedíte pred počítačom, dajte si pripomienku v Outlooku, že sa o pätnástej hodine máte pomodliť Ruženec Božieho milosrdenstva. Nemáte Outlook? Existujú mnohé bezplatné aplikácie vo forme „budíka“, ktoré si môžete stiahnuť do svojho počítača. Tie vám pripomenú, aby ste sa o šiestej popoludní pomodlili Anjel Pána (ba dokonca aj o šiestej ráno, ak ste hore). Takto ešte nedávno zvučali v miestnych cirkvách  zvony! Aj smartfóny sa dajú nastaviť na opakované pripomienky.

Len čo prídete na koreň modlitebných spúšťačov, začnú byť pre vás prirodzené. Na sviatok Nanebovzatia Panny Márie jeden miestny kostol zmenil oltárnu plachtu na takú, ktorá mala výšivku s radom veľkých zaoblených písmen „M“. Možno to bolo preto, že som bol hladný, no tá výšivka mi pripomenula „zlaté oblúky“ [značky McDonald] – len v modrom. A tak som sa rozhodol, že zakaždým, keď prejdem okolo znaku McDonaldu, pomodlím sa na počesť našej Nebeskej matky. Hrdý na svoj nový modlitbový spúšťač, som ho hneď po omši šiel vyskúšať. Keď som prišiel na parkovisko, pomodli som sa „Zdravas Mária“, ba dokonca som si spomenul aj na modlitbu vďaky tesne predtým ako som zmastil Egg McMuffin.

DISKUSIA k článku