Obhajujú kresťania "potláčanie" sexuálnej túžby? Nuž, áno.

DÁTUM ZDROJA: 
17. Mar 2016
Jonathon van Maren

V spoločnosti, ktorá je posadnutá sexom no nemá žiadnu predstavu o tom, ako ho definovať, je pokus o rozumnú konverzáciu o sexualite stále náročnejší. Akýkoľvek pokus odkazovať sa na čokoľvek čo znamená poriadok okamžite spustí hlasné a hnevlivé obvinenia. V časoch kedy ZOO bizarných indivíduí môže viesť sprievod za pomoci policajnej eskorty dole ulicami sú to práve kresťania, kto je tu považovaný za zvláštnych.

Najčastejšie sme obviňovaní z toho, že sa "potláčame". Konkrétne tým myslia to, že sme sexuálne potláčaní čo znamená že presne nevieme čo chceme, kedy to chceme a s akou osobou alebo osobami chceme naplniť naše fantázie. Toto ich mätie pretože sekulárny hyper-individualizmus, ktorý dominuje našej kultúrnej psychike im a nám neustále hovorí, že sa musíme poponáhľať a dopriať si náš spravodlivý podiel rozkoše kým je ponuka dobrá.

Za obvineniami, že kresťania sa "potláčajú" stojí predpoklad, že sex je najvyšším dobrom a že uspokojenie našich sexuálnych túžieb by malo byť jedným z hlavných cieľov života. Morálny kompas sexuálnej revolúcie, ktorý je šialene podobný závratnému kolotoču, sa odlišuje od židovsko-kresťanského pohľadu na svet. Podporuje materializmus, ktorý predpokladá, že všetko čo máme je tu a teraz. Vidíme teda, že tradičné putá sexuálneho vyjadrovania, ktoré boli postavené na myšlienke, že správna spoločnosť vyžaduje sexuálny poriadok, sú odsudzované s odporom a vyhláseniami o fanatizme.

Dokonca aj obyčajné potlačenia túžieb už viac nie sú vyžadované a v mnohých kruhoch sú otvorene ohovárané. "Otvorené manželstvá" v ktorých manželia môžu vykonávať sexuálne laškovanie alebo sekundárne pseudo-manželstvo s inými partnermi sa stávajú všetkým tým zlom. Je to iracionálne - hovoria naši kultúrni intelektuáli bez zábran - aby sme očakávali, že dve osoby ostanú verné k sebe navzájom kým ich smrť nerozdelí pretože dnes ľudia žijú oveľa dlhšie ako kedysi. Ľudské zviera, ako to nazvali, nie je stavané pre monogamiu a mali by sme prestať so stigmatizáciou nevery a nechať ľudí žiť tak, ako chcú.

A pokiaľ ide o deti, tie by boli istotne šťastné keďže aj mama aj otec by boli šťastní. A ak to, čo robí  mamu a otca šťastnými je reťazec jednorázových nocí, emocionálne pletky a nestabilný životný štýl, potom nech je tak. Koniec koncov deti sú len iritujúcim možným vedľajším účinkom sexu a spoločnosť už viac nie je tak sústredená na ich ochranu. Deti boli kedysi považované za dary. Dnes sú príliš často považované za následky.

"Polyamória", čo môže byť preložené ako voľne organizovaná orgia, sa chystá úplne nahradiť manželstvo. Pre tých, ktorí by chceli formálnejšie opatrenia, by bola určite vhodná polygamia. Napokon, bezchybné rozvody, opustenie manželstva z dôvodu že to právo umožňuje, a predefinovanie manželstva tak, aby zahŕňalo aj vzťahy rovnakých pohlaví už teraz ponížili kedysi posvätnú inštitúciu. A to na normálnu vládnu dohodu výhodnú pre finančné zvýhodnenie. Teraz keď vláda radšej platí ľuďom za to, aby mali sex než aby podporovala páry k splodeniu detí a vychovaniu ďalšej generácie daňových poplatníkov, prečo neotvoriť dvere dokorán? Takýmto spôsobom je to oveľa obsažnejšie. 

A takto by som mohol ďalej pokračovať. Nielenže spoločnosť pripustila fakt, že sex bol vypustený z bezpečného prístavu monogamného manželstva, ona naviac presadzuje súčasný stav. Naše modlitby na verejnosti nie sú vítané, ale naše súkromie vítané je, ak už teda je bernou mincou široký výber exhibicionistov, ktorý tvorí sprievody miest.

Kresťania si uvedomujú, že existujú väčšie dobrá ako uspokojovanie túžob. Odkladané uspokojenie - čakanie na sex po svadbe - posilňuje manželské puto a vytvára exkluzivitu hodnú viac než len stovky aférok. Uvedomenie si, že ten kto sexualitu vytvoril veľmi dobre vedel ako ju usporiadať tak, aby poskytovala slobodu, ktorá ďaleko prevyšuje tých, ktorí sa vyžívajú v anarchii márne hľadajúc šťastie v potešení. Kresťania si uvedomujú, že tieto hranice nie sú postavené preto, aby nás držali dnu, ale aby držali divoké zvieratá vonku.

Keď sa ma niekto opýta, či kresťanstvo podporuje represiu a potláčanie túžieb tak vždy odpovedám áno, samozrejme že áno. Každá spoločnosť si vyžaduje represiu určitých túžob a každá spoločnosť ktorá tak nekonala, sa rozsypala. Tá naša je už teraz zmätenou a nešťastnou spoločnosťou hľadajúcou zmysel života v nezmyselných výmenách telesných tekutín, ktorá ledva dosahuje status aspoň lacnej imitácie intimity. Ja preferujem krásu rodiny, zasvätenie sa jednej osobe na celý život tak dlho ako bude trvať a spoločnosť ktorá požaduje ochranu budúcej generácie nadovšetko iné. Naša kultúra sa veľmi často pýta správne otázky o sexe a šťastí. Jednoducho len zabudla všetky správne odpovede.

 

Nájdi nás na FB: ZA KRESTANSKE SLOVENSKO. čo si myslíte o téme? Napíšte nám do FB komentov.