Sudca Antonin Scalia zomrel 13. februára a jeho nečakaná smrť je z mnohých dôvodov tragédiou. Zároveň nám táto smrť odhaľuje život a služby pre verejnosť jedného z najvýznamnejších katolíckych osobností v Amerike za posledné polstoročie. Scaliovi obdivovatelia ako aj jeho kritici ho považovali za najdôležitejšieho sudcu svojej doby. Počas svojho pôsobenia na Najvyššom súde v USA preukázal pozoruhodný intelekt, jasný koncept rozhodovania, distingvovaný literárny štýl a uštipačný humor. Jeho majstrovským dielom skazy bolo úplné zničenie väčšinového názoru v prípade Obergefell verzus Hodges. V rozhodnutí tohto prípadu, bolo stanovené ústavné právo na "manželstvo" dvoch osôb rovnakého pohlavia. Scalia tu nesúhlasil so stanoviskom Johna Robertsa, predsedu Najvyššieho súdu, ktorý chcel zachrániť Obamovu starostlivosť jej predefinovaním na akýsi druh dane.
Bolo by však veľkou chybou, keby sme Scaliove sudcovstvo považovali za výhradne negatívne. Jeho sudcovstvo bolo založené skôr na presvedčení o tom, kto by mal tvoriť zákony a ako by mali fungovať sudcovia v systéme preskúmania rozsudkov. Veril, že v demokracii sú zákonodarcovia zvolení ľuďmi, a preto môžu slobodne vytvárať zákony, ktoré sú viazané obsahom ústavy. Avšak úlohou sudcu je interpretovať ústavu a text zákonov, ako aj ich význam, a to tak, ako boli chápané v čase ich prijatia. Scalia si myslel, že akýkoľvek iný spôsob sudcovstva tento Najvyšší súd nevyhnutne premenil na tzv. Super-Kongres. Skrze neho krajine vládlo deväť právnikov, ktorí neboli zvolení v pravidelných voľbách. A toto sa mu zdalo ako veľmi zlý nápad. Ba čo viac, nebola to ani myšlienka vlády, ktorá by bola obsiahnutá v ústave.
Sudca Scalia nebol len významným právnikom, ale aj úžasným človekom, plným vitality a humoru. Netajil sa svojim hlbokým Katolicizmom, ku ktorému bol vedený už vo svojej mladosti. (Neváhal vyjadriť svoje obavy ani vtedy, keď sa mu zdalo, že Cirkev odbáča od svojich tradícii, na ktorých bola založená.) Bol to oddaný manžel a otec a jeho priateľstvo bolo rozšírené aj mimo tých, ktorí súhlasili s jeho sudcovstvom. Počas svojho pôsobenia vo Washingtone bol tento čestný muž a horlivý verejný činiteľ, spolu s Henrym Hydom, jedným z dvoch najvplyvnejších Katolíkov v národných záležitostiach. Bude tu veľmi chýbať, a to nielen tým z nás, ktorí mali tú česť poznať ho, ale každému, kto sa zaujíma o inteligenciu a poctivosť vo verejnom živote.
Pri obsadzovaní jeho miesta na súde sa odohrá obrovský politický boj. No je príliš skoro odhadnúť, ako sa to vyrieši. Avšak nie je príliš skoro na to, aby sme sudcovi Scaliovi vzdali poslednú česť a položili si otázku, prečo je tento boj taký dôležitý? Prečo sa Najvyšší súd stal v našom národnom verejnom živote taký neovládateľný?
Niečo je zle. Minulý rok v júni jediný človek rozhodol v mene 322 miliónov Američanov, aby ústava obsahovala "právo" na "sobáš" pre ľudí rovnakého pohlavia. Konkrétne to bol sudca Anthony Kennedy. Dajme bokom fakt, že jeho argumentácia bola tak pochybná (až bezduchá), že aj horliví zástancovia "manželstva pre osoby rovnakého pohlavia" z nej boli zdesení. Preto sa teraz snažia nájsť iný prípad, ktorý by tomuto "právu" dal lepšie ústavné základy. Neriešme ani fakt, ktorý už bol uvedený, že potom, čo sudca Scalia nesúhlasil s Kennedyho názorom, boli potrebné zubné záznamy, aby sa identifikovali pozostatky jeho návrhu. Skutočnou otázkou bolo, je a v budúcnosti by aj malo byť toto: Prečo o tom rozhodoval len jeden človek, a to za celú krajinu? Prečo bolo zamedzené, aby o tejto veľmi kontroverznej otázke diskutovali ľudia a ich zákonodarcovia? Prečo o nej rozhodovali nezvolení a nevypočítateľní sudcovia? (Áno, viem, sudcovia Najvyššieho súdu môžu byť odvolaní. No ak si myslíte, že toto by bolo riešením v prípade Obergefell, alebo v akomkoľvek inom prípade, tak ste naivní.)
Prezidentská kampaň 2016 teraz bude nevyhnutne a usilovne hľadať nástupcu Scalia. Američania si uctia pamiatku tohto veľkého sudcu jedine v tom prípade, ak budú v rámci kampane seriózne diskutovať o najdôležitejších otázkach: Prečo sa nominácie do Najvyššieho súdu stali takými dôležitými? Čo sa dá spraviť, aby sa obnovila rovnováha s americkým ústavným nariadením?
George Weigel je uznávaný člen Centra etiky a verejnej politiky vo Washingtone D.C., kde je predsedom profesúry Williama E. Simona, a to v oblasti Katolíckych štúdií.